Okruh vplyvu

7. apríl 2024 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Schopnosť a moc odpustiť dostal každý z nás. Je to naša zodpovednosť - darovať odpustením pokoj tým, ktorí o to stoja.

... viac o dnešnej dobrej zvesti hovorí komentár:

Jn, 20, 19-31

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.  A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“

Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“

O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“  Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe.

Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Prvé slová, ktoré Ježiš vyslovuje pred svojimi učeníkmi, ktorí sa zo strachu aby neskončili rovnako ako ich majster ukrývali, sú „Pokoj vám“. Nie sú želaním ani pozvaním, Ježiš nehovorí: „Nech je pokoj s vami“, ale sú darom, Ježiš im dáva pokoj.

V slove „pokoj“ sa nachádza všetko to, čo prispieva k plnosti života človeka, čiže Ježiš v slove „pokoj“ uzatvára dar plnosti šťastia. A hneď potom im ukazuje dôvod prečo majú byť šťastní; a naozaj, ukazuje im ruky a bok, to znamená ukazuje im trvalosť týchto znakov lásky, s ktorou dal Ježiš život za svojich učeníkov.

A skutočne, v momente, keď Ježiša zatýkajú povedal stráži: „Ak hľadáte mňa, týchto nechajte ísť“. Je to pastier, kto dal život za svoje ovečky. Potom sa Ježiš vracia, aby zopakoval tento dar pokoja, ale teraz je to preto, aby ho učeníci komunikovali celému ľudstvu. A naozaj, po tom, ako povedal „Pokoj vám“, Ježiš pridáva: „Ako mňa poslal Otec....“, Otec poslal syna, aby ukázal lásku až do konca, „...tak aj ja posielam vás“.

Ježiš pozýva učeníkov, aby v čase pokračovali v ponuke jeho (Ježišovho) života. Z tohto dôvodu im odovzdáva svoju schopnosť milovať – teda odovzdáva im Ducha Svätého. Ježišovo pôsobenie  ktoré je v tomto evanjeliu predstavené ako pôsobenie baránka ktorý sníma hriech sveta vylievajúc na osoby Ducha Svätého, pokračuje jeho komunitou.

Musí predložiť a ponúknuť každému človeku plnosť života, plnosť lásky. A potom Ježiš pokračuje hovoriac: „Komu odpustíte [1] hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“, toto je sloveso, ktoré používa evanjelista. Čo tým chcem povedať Ježiš? Nedáva moc niektorým, ale schopnosť a zodpovednosť všetkým.

Komunita musí byť ako svetlo, ktoré svieti v tme. Tí ktorí v tme žijú, sa cítia svetlom priťahovaní, a vstúpia (do neho) aby sa dostali do okruhu pôsobenia tejto lásky – majú  svoju minulosť kompletne očistenú (od hriechu). Tým však, ktorí vidiac žiariace svetlo, sa  stiahnu ešte viac do tmy – Ježiš  povedal: "Kto koná zlo nenávidí svetlo" – zostanú pod plášťom ich hriechov, pod plášťom tmy smrti.

Počas tohto stretnutia Ježiša so svojimi učeníkmi nebol prítomný Tomáš. Ako to, že Tomáš chýbal? Učeníci boli ukrytí zo strachu, aby neskončili ako Ježiš. Tomáš nemá strach. Tomáš je ten, ktorý pri vzkriesení Lazára povedal: „Poďme aj my umrieť ako on“. Práve preto je Tomáš nazývaný „dvojča“; ten, ktorý sa najviac podobá na Ježiša. Tomáš chýba a keď mu ostatní hovoria, že sa im zjavil Ježiš, on nevyjadruje svoju nevieru, ale zúfalú túžbu veriť.

A robí to s vyjadrením: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch...“ je to ekvivalent k talianskemu vyjadreniu, keď tvárou v tvár nejakej správe povieme „Tomu nemôžem uveriť! To nie je možné!“

Týmto nenegujeme skutok, dávame tým ale najavo, že je to príliš dobré. O osem dní, to je rytmus eucharistických slávení. Je to práve v Eucharistii, kde sa Ježiš sprítomňuje a komunikuje svoju lásku. Ježiš sa ukazuje Tomášovi, ktorý si dáva veľký pozor, aby sa nedotkol Ježišových rán, ale vyslovuje najvyššie vyznanie viery zo všetkých vyznaní v evanjeliách.

Ježiš bol od začiatku evanjelia opisovaný ako Boh, ktorého nikto nikdy nevidel a ktorý sa v ňom ukázal. Tomáš to pochopí a obracia sa na Ježiša nazývajúc ho „Pán môj a Boh môj“. Tento úryvok je ukončený jedným blahoslavenstvom. Veriaci všetkých čias nie sú znevýhodnení v porovnaní s tými, ktorí zažili túto skutočnosť, oni sú dokonca zvýhodnení, pretože majú blahoslavenstvo, ktoré nebolo povedané pre učeníkov. „Koľkí uveria bez toho, aby potrebovali vidieť“, Ježiš ich nazýva „blahoslavenými“. Koľkí žiadajú znamenie na to, aby mohli veriť; Ježiš ich pozýva, aby verili, že môžu byť znamením pre iných, aby tí uverili.

Toto je Ježišova dobrá správa, k šíreniu ktorej je vyzvaná komunita učeníkov.

Preklad: Hugo Gloss

Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC