Ohlasovatelia posolstva

7. február 2019 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

K dnešnému evanjeliu biblický komentár Alberta Maggiho:

Mk 6, 7-13

Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.

 A povedal im: "Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim."

 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie.  Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

Po Ježišovom neúspechu pri kázaní v synagóge, kde ho privítala iba pochybovačnosť, a aj sám Ježiš sa čudoval nad ich nedôverčivosťou, Ježiš pripája ku svojej aktivite dvanástich. Dvanásti učeníci predstavujú nový Izrael, ktorý pozostával presne z dvanástich kmeňov.

“Ježiš ich začal posielať”, píše Marek, “po dvoch”, pretože sú spoločenstvom, nepredstavujú sa ako lídri či nositelia posolstva, ale majú byť spoločenstvom, ktoré prežíva toto posolstvo. A “dal im moc nad nečistými duchmi”. Duch znamená energia, sila; keď táto sila pochádza od Boha, vtedy je Svätá, nielen ako jej kvalita, ale ako činnosť, ktorá oddeľuje človeka od sféry zla a hriechu a priťahuje ho do oblasti dobra. Keď ale tieto energie pochádzajú odinakiaľ než od Boha, alebo sú dokonca jemu protirečiace, vtedy sú nečistými, pretože zadržiavajú a udržiavajú človeka vo sfére nečistoty, čiže nemožnosti komunikácie s Bohom – podľa vtedajšej kultúry.

“A prikázal” – je to jediný raz, čo v tomto Evanjeliu niečo prikazuje, preto to musí byť niečo dôležité, čo máme brať vážne. Čo Ježiš prikazuje? Ježiš prikazuje, ”aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska”.

A prečo? Pretože život učeníkov má dokazovať pravosť posolstva. Nemožno ohlasovať Ježišovu dobrú novinu, ktorá je novinou o tom, že človek plne dôveruje Bohu a plne dôveruje druhým, posolstvo o zrieknutí sa ambícií, ak mu potom protirečí vlastným správaním, vlastným oblečením, vlastným štýlom života. Život ohlasovateľa posolstva má teda dokazovať pravdu.

A tak Ježiš, ktorý je zvyčajne veľmi striedmy v opisovaní, tu veľmi podrobne opisuje dokonca to, ako majú byť učeníci oblečení; hovorí, aby “sa obuli do sandálov” – pretože budú musieť veľa chodiť – a aby“si neobliekali dvoje šiat”, mať dvoje šaty je luxusom pre bohatých.  Učeníci teda nemajú svojim správaním protirečiť posolstvu o tejto univerzálnej láske Boha, ktorý sa dáva do služby druhým.

Ježiš potom pozýva týchto učeníkov, aby boli slobodní od ekonomických starostí, aby sa plne zverili; hovorí, že majú byť aj vnútorne slobodní, a dodáva "Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej”. Prečo takéto ustanovenie? Pretože židia keď boli na cestách, často hľadali pohostinnosť  iba u iných židov, nechodili do domov pohanov. Prečo? Pretože dom pohana bol nečistý. Ako aj nechodili do domov židov, o ktorých nevedeli, či naplno dodržujú pravidlá o čistote a nečistote vzhľadom na potraviny.

Ježiš ale žiada, aby boli slobodní; do domu kam vojdete, či už zachovávajú pravidlá alebo nie, tam zostaňte. Je potrebné byť slobodnými, aby sme mohli oslobodiť. “Ale”, upozorňuje Ježiš, “keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľa straste si prach z nôh." Toto bolo symbolické gesto, ktoré vykonávali židia po návrate z pohanskej krajiny; skôr než vošli do Izraela, otriasli si zo sandál prach, aby tak do svätej zeme nevniesli ani len omrvinku pohanskej, nečistej zeme. Evanjelista teda naznačuje, že s tými, čo neprijmú týchto ohlasovateľov posolstva, treba zaobchádzať ako s pohanmi.

Pohanom teda nie je ten, čo neverí, alebo verí v iné náboženstvo, ale kto neprijíma, kto neponúka pomoc. Kto neodráža vo svojom správani univerzálnu Božiu lásku, ten je pohanom. Ježiš teda posiela učeníkov ohlasovať toto posolstvo dobrej noviny, a s tými, čo ho neprijmú, treba zaobchádzať ako s pohanmi; “byť pohanom” teda nezávisí od Boha, v ktorého veríš, ale od postoja prijatia a pohostinnosti.

“Oni šli” – a tu nastáva otázka: urobili to, čo im Ježiš povedal, aby urobili, alebo nie? Pretože Ježiš neposlal učeníkov, aby ohlasovali pokánie, či prípadné obrátenie sa pre nebeské kráľovstvo, neposlal ich, aby vyháňali zlých duchov, dal im moc nad zlými duchmi a to je niečo úplne iné, ani aby pomazávali olejom chorých, atď.

Učeníci neurobili to, čo im Ježiš kázal. V pokračovaní tohto evanjelia uvidíme, že si ich Ježis zavolá nabok, a zakáže im ohlasovať posolstvo, ktorým ich on nesplnomocnil.

Preklad: Zuzana Černá

... celý komentár na stiahnutie tu

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: