Nech je tak ako chceš

20. august 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

... komentár k dnešnému evanjeliovému príbehu o uzdravení Sýrofeničanky:

Mt 15, 21-28

Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.

Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“

No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“

On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“

„Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“

Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“

A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

Ježiš má v úmysle ohlasovať Otcovu univerzálnu lásku. Univerzálnu nielen preto, že je rozsiahla (pôsobí všade), ale preto, že je pre všetkých. Ale naráža na veľký odpor. Stretá sa s ním medzi ľudom, medzi učeníkmi, a aj medzi samotnými pohanmi, ktorí si zvykli na myšlienku nadradenosti Izraela.

Ježiš teda už v 8. kapitole Matúšovho evanjelia ohlasuje, že pri nebeskej hostine sa chlieb, ktorý odmietli Židia, stane pokrmom pre pohanov. A Ježiš hovorí: "Prídu od východu a západu", čiže zo všetkých pohanských národov, a "zasadnú na vaše miesto" (Mt 8, 12).

Potom sa Ježiš v 15. kapitole Matúšovho evanjelia venuje dôležitej otázke čistého a nečistého. Čelí jej z hľadiska stravy – to bol základ, ktorý odlišoval čistých ľudí od pohanov, ktorí boli nečistí. Potom, čo Ježiš protirečí knihe Levitikus, ktorá sa zakladá práve na tomto rozlišovaní, musí ujsť za hranice, pretože povedal, že nie to, čo vchádza do úst, robí človeka nečistým, ale to, čo z nich vychádza.

Ježiš teda musí ujsť do inej krajiny. Evanjelista nám tu predstavuje stretnutie s Kanaánskou ženou. V 15. kapitole, verš 21 Matúšovho evanjelia čítame: "Ježiš odtiaľ odišiel“, čiže potom, ako utiekol z Izraela a vošiel do pohanskej zeme, „a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena“. Kanaánčania boli Feničania a patrili medzi národy, na ktoré má byť rozšírená kliatba záhuby (viď. Deuteronomium, 7. kapitola, 2. verš:  „rozšíriš na nich kliatbu záhuby“). Je to teda pohanský národ, opovrhnutiahodný, a teda má byť podrobený Izraelom.

„... z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou“. Jedná sa o kyrie eleison, ktoré neskôr vstúpilo do cirkevnej liturgie. Výraz „Pane zmiluj sa“, je teda v evanjeliách zvolaním vyhradeným pre tých, ktorí nepoznajú Ježiša. Tí, čo nepoznajú Ježiša, čo nevedia, kto to je, sa na neho obracajú zvolaním „Pane zmiluj sa“. Ten, kto pozná Ježiša, kto pozná Otca, už viac nehovorí „Pane zmiluj sa“ či „Pane buď milosrdný“, pretože už jeho milosť a milosrdenstvo naplno zakúsil.

Nazýva ho „Pane, syn Dávidov“, ako slepí, ktorých sme už spoznali v tomto evanjeliu, a ktorí sa potom vrátia – dvaja slepí, ktorí sa na Ježiša obracajú nazývajúc ho synom Dávida (Mt 9, 27). Ale Ježiš nie je synom Dávida! Syn Dávida znamená Mesiáš, Mesiáš bojovník, ktorý násilím nastolí kráľovstvo Izraela a podmaní si pohanské národy.

Dôvodom žiadosti ženy je: "´Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.´ Ale on jej neodpovedal ani slovo“. Ako to, že Ježiš neodpovedá na volanie tejto ženy? Pretože ona sa obrátila na syna Dávida, a Ježiš nie je synom Dávida, Ježiš je Božím synom. Preto neodpovedá. Musíme mať na zreteli, že celý tento úryvok nie je ani tak kronikou udalostí, ale skôr katechézou pre kresťanské spoločenstvo, ktoré sa ešte stále bráni ísť v ústrety pohanom.

„Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč“, je tu použité to isté sloveso, ktoré bolo použité v príbehu o rozmnožení chlebov a rýb, kedy učeníci hovoria Ježišovi, aby „rozpustil zástupy“ (Mt 14, 15). „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“

Učeníci teda nedokážu zniesť toto priblíženie zo strany pohanov, ktorí žiadajú Pána o pomoc. "Ale on odvetil...“ Komu odpovedá? Odpovedá učeníkom, ktorí zdieľajú tú istú mentalitu. „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“

Toto je Mesiáš, syn Dávida, ktorý prišiel pre Izraelov dom, aby zahájil kráľovstvo a podmanil pohanov. "No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ Nastáva pokrok. Predtým sa na Ježiša obrátila ako na syna Dávida, teraz ho uznáva ako Pána, ale ešte stále žiada o pomoc, chýba ešte jeden schodík k pochopeniu plnosti Božej lásky.

„On jej odpovedal“, ešte stále odpovedá ako syn Dávida,  „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“  Šteňatá tu nie sú mláďatá, ale domáci psi, ktorí bývali v dome. Toto nám naznačuje, že Ježiš rozlišuje medzi tými, čo majú právo, čiže synmi Izraela, a psami, čo je veľmi pohŕdavý výraz – pes bol nečisté zviera – ktorý označuje pohanov.

Ježiš prostredníctvom týchto odpovedí pripravuje učeníkov na to, čo nebudú chcieť: zdieľať chlieb aj s pohanmi. Ježiš zdieľal chlieb s ľudom Izraela a teraz chce priviesť učeníkov k tomu, aby zdieľali chlieb s pohanmi, ale oni na to ani len nepomyslia, lebo pohania sú pre nich ako psi, menejcenné a nečisté bytosti.

Prostredníctvom vzrastania viery ženy, chce evanjelista prispieť k vzrastaniu viery učeníkov, ale vieme, že pre Ježiša bude jednoduchšie presvedčiť pohana, než vlastných učeníkov. Žena odpovedá: „Áno, Pane - vravela ona -, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“

Žena chápe, že milosrdenstvo a láska presahujú rasové, etnické a náboženské rozdiely. „Žena, veľká je tvoja viera!“ Ježiš nechváli Izraelitov či Židov za ich vieru, ale vždy len pohanov. Chválil vojaka, a teraz chváli pohanskú ženu. „´Nech sa ti stane, ako chceš.´ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá“.

Ježiš vôbec nič neurobil, Ježiš nevyhnal zlého ducha. To viera ženy vyháňa zlého ducha, obraz náboženského predsudku, ktorý diskriminuje ľudí. Týmto úryvkom chce teda evanjelista vychovávať kresťanské spoločenstvo k otvorenosti voči pohanom, aby pochopili, že pohanov nemožno podrobiť podľa tradície Mesiáša syna Dávida, ale im treba slúžiť podľa nového posolstva Mesiáša Božieho syna.

Preklad: Zuzana Černá

Celý komentár na stiahnutie tu...

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: