Miloval život ulice - CARAVAGGIO

2. október 2014 / Anastázia Strečková

Vytlačiť

Nedávno mi píše kamoška e-mail, a hovorí: "Počuj, som práve v Ríme, nevieš kde nájdem ten obraz od Caravaggia? Vieš, ten - čo ste nám raz o ňom rozprávali..."

...

Obraz Povolanie Matúša ako aj príbeh jeho autora Caravaggia nás zasiahol viacerých... čím viac sa s ním zoznamujete tým viac zostávate v úžase stáť.

Ak ste v Ríme, obraz nájdete ho v kostole S. Luigi dei Francesi.

Michelangelo Merisi da Caravaggio (1571 - 1610)

Vlastným menom Michelangelo Merisi. Narodil sa v mestečku Caravaggio neďaleko Milána a prijal meno svojho rodného mesta.

Ako šesťročný následkom moru stratil otca aj starého otca. Vychovávala ho len matka. Už ako 13 ročný sa začal učiť za maliara a o 4 roky sa osamostatnil a stal slobodným umelcom. Pracoval v Ríme a po počiatočnom pretĺkaní sa, objavil jeho talent prelát Pandolfo Pucci. Jeho tvorba dostala nový dych. Ešte v dome preláta namaľoval obraz "Chlapec uhryznutý jašterickou", v ktorom ako prvý z maliarov zachytil prítomný okamih a prekvapenie.

Jeho obrazy boli 300 rokov v úzadí a zabudnutí ...

Až začiatkom 20. storočia historik Robert Longhi prispel k pochopeniu skutočného rozmeru jeho umeleckej tvorby, a povedal: "Nezabúdajte, že bez neho by nebolo Riberu, Vermeera, Rembranta, aj Courbet a Manet by bez neho maľovali inak."

Ako sa môže kvalitné umelecké dielo dostať na 300 rokov do úzadia? Pomerne jednoducho - ak nevyhovuje, vyrušuje, poukazuje na to, čo chceme vidieť inak.

Maľoval  a miloval tulákov, prostitútky, povaľačov,  darmožráčov a ostatnú najväčšiu spodinu, aby ju vo svojich obrazoch očistil a  zvečnil v podobe svätcov, čo pohoršovalo najmä cirkevných hodnostárov.

Preslávil sa svojím naturalistickým figurálnym maliarstvom a dramatizujúcim využitím “zrážky” svetla a tieňa, zo šerosvitu obrazov vystupujú realistické tváre plné bolesti a vnútorných zápasov. Vypustil symbolické prvky bežne používané v náboženskom maliarstve a namiesto toho sa rozhodol dať výnimočné výjavy, ktoré maľoval, obyčajne v pozadí.

Pri hľadaní hodnovernosti maľoval Caravaggio priamo podľa modelov, čím udivoval súčasníkov, ktorí boli zvyknutí vidieť umelcov s veľmi rozpracovanými prípravnými kresbami.

Caravaggiov výtvarný štýl patrí medzi najradikálnejšie umelecké prejavy v maliarstve. Jeho život, sprevádzaný výtržnosťami a svármi našiel odraz i v jeho obrazoch.Caravaggio je najtajomnejší a najrevolučnejší maliar v dejinách umenia - takmer každý jeho obraz spôsobil škandál.

Caravaggio odmietal predstavy o zobrazovaní postáv podľa dobových zvyklostí. Vo svojich dielach chcel zviditeľniť každodenný život obyčajných ľudí. Jeho postavy sú krásne aj škaredé – presne tak ako boli bežní ľudia v jeho okolí.

Povolanie svätého Matúša

Obraz sa nachádza v Ríme v kostole S. Luigi dei Francesi v ľavej bočnej lodi kostola v prvej bočnej kaplnke.

Tam je situovaný na ľavej stene. Na strednej stene sa nachádza obraz „Sv. Matúš a anjel“ a na pravej stene bočnej kaplnky je obraz „Mučenícka smrť sv. Matúša“. Všetky tri sú od Caravaggia. Jednotu medzi týmito tromi obrazmi vytvára svetlo, ktoré dopadá centrálne na obraz na zadnej stene kaplnky – Sv. Matúš a anjel a akoby sa „odrážalo“ na pravú a ľavú stenu kaplnky na obrazy „Povolanie sv. Matúša“ a „Mučenícka smrť sv. Matúša“.

Rozdelenie obrazu a niektoré detaily:

Obraz zachytáva okamih. Zdá sa akoby chvíľa predtým bola iná a následná chvíľa tiež úplne iná. Tento prekvapujúci moment Kristovej neočakávanej návštevy je naznačený v „rozbiehajúcich“ postojoch dvoch mladíkov, ktorí sa cítia nepripravení na túto návštevu a chystajú sa práve na ňu nejako reagovať. Matúšove gesto je tiež gestom prekvapenia, aj keď oproti dvom spomínaným kolegom reaguje istejšie a možno zo všetkých postáv tento moment prekvapenia z Ježišovej strany zachytáva najistejšie zo všetkých.

Obraz je akoby situovaný v dvoch častiach miestnosti. Ježiš a Peter v pravej časti obrazu a Matúš a ďalší štyria mýtnici v ľavej.

Gesto Krista

Je veľmi radikálne a najjasnejšie zo všetkých. Jeho ruka je kópiou Michelangelového diela na strope Sixtínskej kaplnky. Je to detail ruky, ktorá naznačuje stvorenie Adama, človeka, stvoriteľský dotyk Boha. Povolanie je tvorením niečoho nového, volaním k životu, prebúdzaním k životu, povolanie ako stvoriteľský akt.

Peter. Zvláštna postava obrazu. Niektorí komentátori obrazu tvrdia, že tam plní úlohu, ktorá zdôrazňuje aspekt ľudskej prirodzenosti Božieho syna, lebo akoby pozične dopĺňal Krista. Nie veľmi razantne opakuje Kristovo gesto, kopíruje ho, ale nemá to presvedčenie Kristovej ruky. Akoby niečo okukával, napodobňoval. Niektorí v tom vidia jeho nástupnícky primát, kde Peter bude životom napodobňovať Krista.

Iní vidia v Petrovom geste akési nepochopenie „tradičnej“ cirkvi, ktorá akoby odhovárala, či pochybovala nad Kristovým gestom, ktorý povoláva hriešnika za svojho apoštola. A Kristus aj cez túto pochybnosť robí rázne gesto povolania. Pochybnosti a množstvo akýchkoľvek odhováraní na ceste povolania je možno ešte viac, ako istôt pozvania.

Skupinka ľudí má jasne iné dobové oblečenie ako Kristus a Peter. Povolanie zo strany Boha prichádza do každej doby a do každej doby bude stále prichádzať. Prichádza aj do dnešnej doby bederných jeansov.

Matúš.

Prekvapenie, ktoré sa zračí v tvári Matúša je silné. Nechápavo a neveriaco sa gestom ruky a pohľadom ubezpečuje, či vníma správne Kristovo gesto. Zachytáva ho práve v momente počítania peňazí. A pokiaľ si dobre všimneme, tak kým jednou rukou sa presviedča o tom, či to Kristus myslí vážne, druhou ešte stále ráta peniaze, ešte stále ostáva pri svojom mýtnom stolčeku. Povolanie ako osobná cesta od momentu v ktorom ma Boh dostihol, postupného naberania istoty a ubezpečenia, že to ukazuje naozaj na mňa až po mučenícku smrť (darovanie všetkého), čo je zobrazené na stene oproti tomuto obrazu.

Ostatní sa ani neunúvajú dvihnúť hlavu a zachytiť tento okamih volania, ktorý je tak krátky a jedinečný. A okolo volaných bude stále plno ľudí v ktorých povolanie nevzbudí možno žiadne otázky. Nastúpiť cestu povolania v prostredí, ktoré nie je priaznivo naklonené k zasvätenému štýlu života.

Zaujímavé je aj okno, ktoré hoci je otvorené a čakali by sme, že cez neho bude do miestnosti vstupovať svetlo, zisťujeme ale, že svetlo prichádza spoza Krista, aj on sa odráža v tomto svetle. Povolanie je vecou Trojice v ktorej Otcova láska dáva svetlo v ktorých sa odrážajú Kristove gestá a Duch je možno dynamicky prítomný niekde medzi zainteresovanými.