Kto miluje, je slobodný

9. január 2016 / pápež František

Vytlačiť

Takto pred rokom ráno 9. januára v príhovore na sv. omši v kaplnke Domu sv. Marty hovoril svätý otec František o slobode:

Životné utrpenie môže človeka uzavrieť, ale láska oslobodzuje.

Jóga neumožní aby srdce cítilo otcovstvo Boha, a ani kurz zenovej spirituality mu nedá väčšiu slobodu milovať. Túto moc má jedine Duch Svätý.

Pozrime sa čo nám hovorí dnešné evanjelium:

Mk 6, 45-52

Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.

A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.

Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.

Srdce môže byť z kameňa z viacerých dôvodov. Napríklad v dôsledku bolestných skúseností. Tak ako sa to stalo Emauzským učeníkom, ktorí sa báli, že sa "znovu" sklamú. Stalo sa to aj Tomášovi, ktorý odmietol uveriť v Ježišovo Zmŕtvychvstanie. A ďalším dôvodom zatvrdlivosti srdca je uzavretie sa do seba.

Vytvoriť si v sebe uzavretý svet. Uzatvoriť sa v sebe samom, vo svojej komunite alebo vo svojej farnosti. Táto uzavrenosť môže krúžiť okolo množstva vecí, spomeňme napríklad domýšľavosť, sebestačnosť, predstavu že som lepší než ostatní a tiež samoľúbosť. Sú to muži aj ženy, uzavretí v sebe a stále zahľadení do seba. Sú to religiózni narcisti. Srdce však majú zatvrdnuté, pretože sú uzavretí, nie sú otvorení a pokúšajú sa brániť múrmi, ktoré stavajú okolo seba .

Niekto sa zabarikáduje v zákone a lipne na litere toho, čo definujú prikázania. Tu je tvrdosť srdca problémom neistoty. Kto hľadá pevnosť v dikcii zákona, má takú istotu (dodal pápež s úsmevom) ako muž alebo žena za mrežami väzenia. Je to istota bez slobody. A to je opakom toho, čo nám priniesol Ježiš, opakom slobody.

Keď sa srdce zatvrdí, nie je slobodné. A ak nie je slobodné, je to preto, že nemiluje. To hovorí apoštol Ján na konci dnešného prvého čítania:

V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. (1 Jn 4, 11-18)

Nie je slobodný, má strach že sa stane niečo bolestné, smutné, čo mu v živote spôsobí škodu alebo ohrozí jeho večnú spásu... Veľké množstvo predstáv, pretože nemiluje. Kto nemiluje, nie je slobodný. A jeho srdce zostáva zatvrdené, pretože sa doteraz nenaučil milovať.

Kto nás teda naučí milovať? Kto nás vyslobodí z tejto zatvrdilosti? ... Jedine Duch Svätý.

Môžeš absolvovať tisíce kurzov katechézy, tisíce kurzov spirituality, tisíc kurzov jógy, zenu a podobných vecí.

To všetko ti však nikdy nebude môcť dať slobodu dieťaťa. Jedine Duch Svätý, ktorý hýbe tvojím srdcom aby si hovoril "Otče!". Jedine Duch Svätý je schopný vyhnať, zlomiť túto tvrdosť srdca, obmäkčiť srdce. Neviem - to vyjadrenie "mäkkosť" sa mi nepáči. Skôr poddajnosť. Poddajnosť Pánovi. Poddajnosť slobode lásky.

(viac príhovorov sv. otca z Domu sv. Marty)