Kto chce porozumieť, porozumie

11. február 2022 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

... komentár k dnešnému evanjeliovému príbehu o uzdravení hluchonemého.

Mk 7, 31-37

Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.

Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.

A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“

Vždy, keď čítame evanjelium, musíme mať na pamäti, že tu nejde o zachytenie časovej postupnosti ale o záležitosti týkajúce sa viery; nezaoberajú sa históriu ale teológiou; nie sú zoznamom udalostí ale právd. To je aj prípad tejto epizódy. Zdá sa byť úplne nelogickou, neprehľadnou.

V tejto stati vidíme, že tu nie je pomenovaný Ježiš ani jeho učeníci; nie je tu žiadna reakcia v správaní uzdraveného. A dokonca evanjelista začína opisom veľmi nepravdepodobnej trasy [1]. Poďme sa na to pozrieť.

„Znova opustil končiny Týru“, pričom na mape Týrus je situovaný na juhu, „a cez Sidon“, čo znamená smerom na sever, ale konkrétnejšie „ku Galilejskému moru“, späť na juh, „do stredu dekapolského [2] kraja“.

V skutku nepravdepodobná trasa. Prečo evanjelista podáva také čudné znaky?

Zameriava sa na pripomenutie Ježišovho konania vo vzťahu k pohanom, pretože posolstvo lásky, ktoré prináša je univerzálne, no narážajúce na opozíciu učeníkov. Toto je vo všeobecnosti význam tejto state.

„Tam priviedli k nemu...“ – kto? Tí, ktorí spolupracujú s Ježišom; tí, ktorých evanjelista definuje ako „anjelov“; tí, ktorí chápu a prijímajú Ježišovo posolstvo spolupracujúc s ním.

Priviedli k nemu hluchonemého človeka, nie nemého ale zajakávajúceho sa [3]. Toto je jediný raz, kedy sa výraz „zajakávajúci“ (μoγiλάλoς) objavuje v Novom Zákone. Je tiež iba raz prítomný v Starom Zákone pripomínajúci exodus z Babylonu: „Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá“, (Iz 35,6). Je to obraz oslobodenia. Ale buďme pozorní! Nie je to záležitosť fyzického uzdravenia, tu ide o vnútorné uzdravenie.

„A prosili ho, aby naňho vložil ruku“. „On ho vzal nabok...“;  v Markovom evanjeliu nachádzame výraz „bokom“ sedem krát (κατ ίδίαν) a šesť z nich sa týka učeníkov, ich chýbajúceho porozumenia; tak je to aj tento raz.

„...nabok od zástupu, vložil mu prsty...“, Ježišovo gesto je trochu násilné, vyčistil mu uši. Aby naznačil „uši“, evanjelista používa slovo „òta” (ώτα), z ktorého je odvodené „otitis“ (zápal uší), ktoré všetci poznáme a uvidíme prečo.

„... a dotkol sa mu jazyka slinou“. Slina bola považovaná za druh „kondenzovaného“ dychu, obraz Ducha – „Potom pozdvihol oči k nebu“ – nebo znamená spoločenstvo s Bohom – „vzdychol. Toto je jediný raz v Novom Zákone, čo si Ježiš povzdychne (έστέναξεν) pre opozíciu svojich učeníkov, reprezentovaných týmto hlucho-koktavým. „A povedal mu, «Ephphatha» [4]. Keď sa v Markovom evanjeliu objaví slovo v aramejčine, znamená to, že táto stať je venovaná len Židom, nie pohanom.

“Čo znamená «Otvor sa!»” Toto Ježišovo naliehanie sa netýka len uší, ale celého vnútra, ktoré potrebuje svoje otvorenie.

„V tej chvíli sa mu otvorili uši“. Nuž, povedali sme, že evanjelista použil slovo „uši“ (ώτα), ale tu používa iný grécky termín (άκοαί) ktorý znamená „počúvanie“. Toto bol problém: nebol tu psychický problém, ale problém porozumenia, ako by sme povedali dnes: „Nikto nie je taký hluchý, ako ten, čo počuť nechce“.

„V tej chvíli sa mu rozviazal jazyk a správne rozprával“. Jeho neschopnosť vyjadrovať sa bola spôsobená skutočnosťou, že nepočúval; toto je jasný odkaz na učeníkov, ktorí nepočúvali Ježišov odkaz.

A Ježiš už povedal: „Ani vy nerozumiete?“ [5]

„A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili“. Ježiš vie, že oslobodenie učeníkov neskončilo; ale ešte bude potrebná veľká a ťažká práca – ktorá bude pokračovať naprieč celým evanjeliom.

„Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili:  ‘Dobre robí všetko, aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč’.“

Evanjelista používa tie isté slová, ktoré v knihe Genezis označujú Stvoriteľove činy, ktorý hovorí vždy, keď niečo stvorí „Všetko, čo robí je dobré“, „Boh videl, aké je to dobré.“ [6]

Teda v Ježišovi sa stvoriteľské dielo – dať plnosť života ľuďom, predlžuje.

Preklad: Mária Veličková

Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC

Celý komentár na stiahnutie tu...

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: