Blahoslavení chudobní v duchu

1. november 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k evanjeliu:

Mt 5, 1-12

Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: 

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“

Blahoslavenstvá sú nepochybne vrcholným majstrovským dielom Evanjelia podľa Matúša. Majstrovským dielom nielen z teologického pohľadu. Uvidíme tak ich duchovné, ako aj literárne bohatstvo. Tento jedinečný text sa nachádza v Evanjeliu podľa Matúša, v 5. kapitole. Evanjelista píše: "Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch". Keď Ježiš vidí veľké zástupy, neodchádza preč, nedištancuje sa, ale ich chce viesť, kde? Na "vrch". Slovo vrch v gréčtine predchádza určitý člen, "ten" vrch. Nejedná sa o hocijaký vrch, ale zároveň nehovorí, o aký vrch konkrétne ide. Aký to má význam? Vrch v židovskej, biblickej tradícii označuje vrch Sinaj, kde Boh prostredníctvom Mojžiša, uzavrel zmluvu so svojím ľudom, ale tiež božskú sféru, podmienky božského stavu. Ježiš tak, prostredníctvom týchto blahoslavenstiev chce priviesť zástupy, každého človeka, k dosiahnutiu božského stavu a toto je vždy platné pozvanie.

"A keď sa posadil", čiže zaujal postoj učiteľa, "pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:" a tu evanjelista predstavuje blahoslavenstvá. Matúš urobil veľmi precíznu prácu: určil nielen počet blahoslavenstiev, ale aj počet slov, z ktorých tieto blahoslavenstvá vyskladal, čo je charakteristické pre literárne techniky tej doby. Blahoslavenstiev je presne 8, pretože číslo 8, v duchovnej tradícii ranného kresťanstva vyjadruje Ježišovo vzkriesenie, ktorý bol vzkriesený v prvý deň po týždni. Preto baptistériá, miesta, kde sa prijímal krst, mali vždy osemuholníkový tvar. Teda číslo 8 označuje život, ktorý nie je prerušený smrťou. Evanjelista tak chce vyjadriť skutočnosť, že prijatím týchto blahoslavenstiev, človek má v sebe život, ktorý potom bude schopný prekonať smrť. To však nie je všetko: evanjelista tiež počíta slová, ktoré použije na vytvorenie blahoslavenstiev a je ich presne 72. Evanjelista chcel úmyselne použiť toto číslo, pretože v určitom momente uvidíme, že niečo, čo nie je pre text nevyhnutné,  opakuje. Prečo práve 72? Pretože podľa výpočtu v gréckej verzii knihy Genezis, v 10. kapitole 10, v tých časoch poznali 72 pohanských národov. Aký je zámer evanjelistu? Zatiaľ čo na hore Sinaj Mojžiš vyhlásil prikázania, ktoré boli určené výhradne pre ľud Izraela, na tomto vrchu, ktorý nahradzuje Sinaj, Ježiš nedostane od Boha  novú zmluvu, ale On, ktorý je Boh, vyhlasuje novú zmluvu, ktorá je platná pre celé ľudstvo.

Prvé blahoslavenstvo je najdôležitejšie zo všetkých, pretože je kľúčom, vďaka ktorému existujú všetky ostatné. Ježiš začína vyhlásením: "Blahoslavení". Aký je význam tohto výrazu? Jedná sa o tak veľké šťastie, ktoré, ako si vtedajší ľudia predstavovali, nie je možné dosiahnuť na zemi. V tých časoch a tej kultúre blahoslavení boli bohovia. Tí sa tešili z požívania výsad, ktoré neboli poskytnuté ľuďom. Grécky výraz "blažený" je tak vyjadrením nesmierne veľkého šťastia, ktoré sa zdá až nemožné. Aby sme však blahoslavenstvá pochopili, musíme toto Ježišovo zvolanie "blahoslavení", dať vždy až za situáciu, alebo označenie, ktoré vyslovuje.

Prví blahoslavení sú "chudobní v duchu". V prvom rade treba povedať, že Ježiš nikdy nevyhlasuje za blahoslavených chudobných. Chudobní sú nešťastní a je úlohou kresťanského spoločenstva odstrániť ich situáciu biedy a nešťastia. Ježiš nežiada od svojich učeníkov, aby sa pridali k mnohým, príliš mnohým chudobným ľuďom, ktorých spoločnosť produkuje, ale aby sa zasadzovali za odstránenie príčin ich chudoby. Ježiš vyhlasuje: "Blahoslavení chudobní v duchu",  alebo duchom. Grécka častica môže byť preložená tromi spôsobmi, uvidíme, aký to môže mať zmysel. "Chudobní duchom", čiže tí, ktorí majú nedostatok ducha, blázni, nie je však možné, aby Ježiš vyhlásil za maximálnu ľudskú túžbu a úsilie hlúposť, takže to by sme mohli hneď vylúčiť. Môžu to byť "chudobní v duchu", teda tí, ktorí síce vlastnia materiálne dobrá, ale sú od nich duchovne oddelení, nie sú na nich naviazaní.  Takto to počas stáročí vysvetľovala cirkev. Ježiš však nežiada duchovnú chudobu, ale požaduje bezprostrednú chudobu. Keď sa stretáva, alebo má konflikt s bohatým, nežiada ho, aby sa duchovne oddelil, vzdal svojho bohatstva, ale ho vyzýva k okamžitému a skutočnému oddeleniu, vzdaniu sa. Tretia možnosť je "chudobní prostredníctvom (skrze) ducha", čiže nie tí, ktorých spoločnosť takými urobila, ale tí, ktorí sa slobodne, dobrovoľne, skrze ducha, vďaka tejto vnútornej sile, ktorú majú v sebe, rozhodli vstúpiť do takého stavu. To však neznamená, ako sme už povedali, zvýšiť počet, pridať sa k aj tak už mnohým, príliš mnohým chudobným, ktorých spoločnosť neustále produkuje, ale to znamená znížiť svoju vlastnú životnú úroveň, svoj vlastný životný štýl, aby sme tak umožnili tým, ktorí majú príliš nízku životnú úroveň, trochu ju zvýšiť. Toto sú chudobní v duchu, sú to tí, ktorí sa veľkoryso rozhodli zdieľať, deliť sa so všetkým čím sú a čo majú.

Chudobných v duchu, tých, ktorí sa tak rozhodli, Ježiš vyhlasuje za blahoslavených, "lebo ich je", sloveso je v prítomnom čase, nie je to sľub do budúcnosti, ale bezprostredná možnosť v prítomnosti "ich je nebeské kráľovstvo". Bohužiaľ, v minulosti toto nebeské kráľovstvo spôsobilo veľa zmätku, akoby sa jednalo o kráľovstvo v nebi, niekde tam, na druhej strane v posmrtnom živote. Naozaj sa hovorilo, že chudobní sú blahoslavení, lebo pôjdu do raja. Nič také. Matúš je jediný evanjelista, ktorý používa termín "nebeské kráľovstvo" tam, kde ostatní používajú výraz "Božie kráľovstvo". Už Ježiš ohlasoval pozvanie k obráteniu, pretože je blízko Božie kráľovstvo. Prijatím blahoslavenstiev sa Božie kráľovstvo stáva realitou. Čo však znamená toto "nebeské kráľovstvo"? Že Boh vládne nad tými, ktorí sú Jeho. A ako Boh vládne nad svojimi? Nie tak, že vydáva zákony, ktoré sú mimo človeka, ktoré musia ľudia dodržiavať, ale tak, že im dáva Jemu vlastnú schopnosť milovať. Ježiš teda hovorí: tí, ktorí sa slobodne, dobrovoľne, z lásky k druhým rozhodnú podeliť sa so všetkým čím sú a čo majú, sú blahoslavení, pretože presne od toho okamihu, keď sa tak rozhodnú, prijímajú toto blahoslavenstvo a dávajú Bohu šancu, aby sa v ich živote prejavil ako Otec. Postupne nasledujú ďalšie blahoslavenstvá v sérii po troch. Prvé tri sa týkajú utrpení ľudstva, z ktorých je spoločenstvo, - blahoslavenstvá nie sú pre jednotlivca, sú pre spoločenstvo - kresťanské spoločenstvo povolané vyslobodzovať, a potom je tu séria ďalších troch blahoslavenstiev, ktoré sú vyjadrením plodov kvitnúcej lásky vnútri jednotlivcov a v spoločenstve, ktoré sa rodia z prijatia týchto blahoslavenstiev.