SpäťÚvod / Články / Druhý otcovsko – synovský tábor
Prvý chalansko – animátorsko – otcovský táborDRAKOBIJEC – kniha a hra

Druhý otcovsko – synovský tábor

26. august 2016 / Juraj Hajkovský

Vytlačiť Vytlačiť
Druhý otcovsko – synovský tábor

Možno i vy stojíte často pred otázkou ako stráviť prázdniny, či iný voľný čas so svojimi deťmi tak, aby to neboli len „prázdne dni“, ale zmysluplne naplnený program. Dlho som hľadal, čo by bolo pre mojich synov zaujímavé v dobe, kedy mobilné aplikácie a IT technika dávajú zažiť vzrušenie, ktoré sa ťažko nahrádza aktivitami v prírode, v lese, či dielni.

A predsa,   … ponuka prežiť chalanský tábor 4 dni v malebnej prírode Štiavnických vrchov mi dávala predzvesť, že to by mohlo byť to pravé orechové…

Vreckový nožík, baterka, spacák s karimatkou, ešus alebo podobné čudo, ktorému moji chalani rozumejú asi ako apoštoli vzkrieseniu pred Ježišovým ukrižovaním, kroksy, vibrami a chuť sa popasovať s darmi prírody. Zažiť si predĺžený víkend s kamošmi plný dobrodružstiev v prostredí, kde sa môžu formovať nielen fyzicky, ale i morálne za  prítomnosti kňaza je ten najlepší výber.

Je rozhodnuté, ideme.

Prvé dojmy sú fajn, mnoho známych tvári otcov a synov a ako bonus pár animátorov z iných akcií…Rázovité prostredie s chatou obklopenou trávnatým priestranstvom na futbal je dobrým základom…Ohnisko, veranda, kuchynka s peterkami, vŕzgajúca dlážka, vôňa dreva a kameňa… To všetko ma vracia 25 rokov späť do mojej mladosti. Na  miesta, kde sme sa cítili bezstarostne, slobodne, radostne a bezpečne v prítomnosti  kňaza a najmä Toho, ktorý dáva všetkému zmysel.

Spoločný program je dobrým základom na zdieľanie sa radostí, ale i povinností a služby tým druhým. Nielen brať a užívať, ale sa i obetovať a dávať.

Prítomnosť Dona Kmeca je inšpirujúca, kulturista v albe, to chlapcov hecuje. Plieska bičom a navyše vie super variť…expresne rýchlo nastoliť silencium  30 chlapcom, 12 chlapom a 5 animátorom. Je zručný, ani sa mi nechce veriť, že tá drevená lyžica je jeho dielom. Dokáže chlapcov motivovať, je ich priateľom, ale má prirodzenú autoritu.

Každý deň má svoj presný harmonogram. Ranná modlitba s predstavením denných aktivít a cieľov.  

A príbeh  – z indiánskeho prostredia, ktorý má v chlapcoch zanechať hlbší odkaz o dôležitosti autorít, hierarchie a poriadku v našich životoch, činoch.

Rozdelenie chlapcov do skupín so službami v kuchyni, spoločných priestoroch je výborným nástrojom kreovania zdravej osobnosti každého mladíka  (veď platí ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko…) Mojim chlapcom to určite neuškodí. Slovný odpor sa minimalizuje, lebo skupina to netoleruje.☺

Spoločné stolovanie v tlupe má svoje čaro….moji chlapci papajú, čo sa dá na stôl, dokonca ich netreba napomínať, aby si dali. Ide im to samo. Predsa len chladnička s jogurtami a špajza so všakovakými dobrotami je od nás 150 km.

Chutí rovnako 5 ročnému Tominovi, 8 ročnému Vikinovi jedákovi,  ale i aj 10 ročnému Matulovi, ktorý tomu inak moc nedá. Stále tvrdím, že je to len vecou tréningu.

A dostávame sa do herne, ktorá sa mení na 3 dni na výrobné družstvo, resp. stolársku dielňu. Toľko náradia som naposledy videl v OBI. Dlátka všetkého druhu, pilníky, nože, lyžičiare, brúsne papiere, hoblíky, zveráky, obojručné nože a ostatné nástroje ani neviem pomenovať.

Chlapci sa hneď vrhajú po materiály a idú nato. Lyžica je základ tábora, chceš jesť večeru, môžeš, ak máš vyrobenú lyžicu, inak použi náhradu…palce, paličky???? Úžasný zápal chlapcov a ešte väčší otcov. Premýšľam kto sa vlastne viac zabavil. Je to jasné, ale to nechám na vás.

V každom prípade tieto tvorivé dielne sú vynikajúcim motivátorom. Hoci vonku doslova  „leje ako z krhly“, vo vnútri panuje pohoda, pokoj, dobrá nálada. Občas povzdych, škrabanec z noža, či ostrého dlátka. Ak je niečo potrebné na relax, tak určite tvorivá činnosť a práca s jasným cieľom. A to hovoríme o chlapcoch s vekovým rozostupom od 5 do 15 rokov. Nie je to úžasné? A pritom to ticho!!!!

Popoludní prestávka, povystierať povykrúcané chrbáty, stŕpnuté ruky od dlát. Omšička. Oáza počas dňa. Ešte väčšie stíchnutie. Je to skvelé, stále premýšľam ako je možné tak pohodovo docieliť taký pokoj v tak rôznorodej partii. ….“Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som JA medzi nimi /Mat,18/“

A vytúžený obed, tak ako každý deň zase dobrota. Ďalšie prekvapenie pre mňa osobne. Na chatách to ide v štýle párky, konzerva, Májky ….tu je to skvelé. Výživné polievky, kulinársky pripravené mäsá s prílohou, ovocný pohár na olovrant, či kilogrami melónov.

Ako Španieli hovoria todo incluido.

Aktivít je veľa, každý na čo si trúfa, a koľko chce. To je super. Odvážnejší idú do lejaku a blata hrať futbal. Je to dobrá podívaná. Ostatní tvoria – výroba lyžíc, lyžičiek, misiek, habariek, či misiek. Iní zas mastia Bang.

 

Pridávame aj prácu s kožou, vyrábam obal na dýku. A výprava do dažďa v pršiplášťoch na materiál. Budú sa robiť luky. V plnej zbroji s mačetami, sekerkami a nožmi vyrážame do  boja s dažďom. Sme dobre pripravení a nesieme materiál nielen na luky, ale aj do fazulniska.☺ Čas nám plynie rýchlo, napriek 

tomu, že sme zavretý v chate. Ešte, že je taká veľká a rozptyl umožňuje robiť rozličné aktivity.

Bohužiaľ v nedeľu nám musel odísť hlavný kuchár, pondelok si teda musíme vystačiť už sami. Ďalšia skvelá príležitosť pre chlapcov. 4 partie, 4 guláše, 4 príbehy… 

Všetka príprava, ohnisko, kotlíky, suroviny. Aj to chlapcov baví, a zdá sa, že otcov zas ešte viac. Plačeme, ale tentoraz z cibule.

Pomedzi to sme dokončili medaile, a ideme koštovať. Mňam. Chutia skvele, pod holým nebom je guláš najlepší.

Pomaly sa radíme k finálnemu odovzdávaniu mien na drevených medailách chlapcom na pamiatku. Ide o meno, prívlastok, ktorý čo najreálnejšie vystihne každého chlapca v pozitívnom zmysle. Každý dostane na záver pri slávnostnej omši medailu, samozrejme drevenú, ručne vyrobenú otcami. Vyžaduje to hodiny aj s prípravou. Ale je to robené s láskou a silnou túžbou odovzdať našim chlapcom silný symbol, že sú jedineční a dobrí. To je ďalšia vec, ktorá ma dostala.

 

Je toho veľa a nedá sa vystihnúť všetko, čo sme prežili. Hlavne to neboli prázdne dni, ale čas, kedy som mohol nerušene pozorovať najmä svojich chlapcov, rozvíjať ich osobnosti, zručnosti, venovať sa im naplno, tešiť sa spolu s nimi. A pritom sám super zrelaxovať a povenovať sa aj svojmu vnútru. Vďaka za ten požehnaný čas.

Možno by som to ukončil jednou vetou, ktorú mi moji synovia povedali pri zabuchnutí dverí na aute: „Tati, ale na rok sem určite ideme!“.

Martin, otec 3 účastníkov tábora

Prvý chalansko – animátorsko – otcovský tábor,

Kožruch alias Indiánske meno pre syna,

Otcasy junior – výprava s drobcami

Autor: Juraj Hajkovský
Fotografia: Juraj Hajkovský
Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

O pomoci, pokore a pýche

18. marec 2013 / OTCaSY - otcovia a synovia

nadácia Polis - Kuffa

V každom dni sme konfrontovaní s novými udalosťami - ktoré tu ešte neboli, a je potrebné na ne reagovať. Ako to robia iní? Ako to robí psychologička Soňa...

Prečo som tu a kam idem?

27. marec 2013 / OTCaSY - otcovia a synovia

stavba

Príhovory, prednášky či kázne Maroša Kuffu - farára zo Žakoviec už mnohí poznáme. Často v nich hovorí o ceste k zmyslu života, o...

Ako vznikli OTCaSY

22. január 2014 / OTCaSY - otcovia a synovia

Ako vznikli OTCaSY

Sme skupina otcov (autori myšlienky OTCaSY) ktorí majú synov vo veku do 15 rokov. Ako naši synovia rástli, uvažovali sme čo potrebujú (zo strany otca) aby dozreli v mužov...

Torta nakreslená do cementu

27. január 2014 / OTCaSY - otcovia a synovia

Torta nakreslená do cementu

So skupinkou mužov rôzneho veku sme sa viezli na korbe auta s cementom, ktorý sme boli zobrať vo fabrike. Jeden z nich, asi štyridsiatnik, sa pochválil, že má dievča. Keď som ho...

N