Na námestí sv. Petra vo Vatikáne sa dnes zišlo asi 40 tisíc ľudí aby sa zúčastnili generálnej katechézy pápeža Františka. Dnes hovoril o zraneniach ktoré vznikajú v samotnej rodine.
Uvádzame jeho slová v plnom znení:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V posledných katechézach sme hovorili o rodine, ktorá prežíva krehkosť človečenstva, chudobu, chorobu a smrť. Dnes budeme premýšľať o zraneniach, ktoré vznikajú v rámci rodinného spolužitia. To znamená, keď si ľudia ubližujú v rodine samotnej. To je to najškaredšie!
Dobre vieme, že v žiadnej rodinnej histórii nechýbajú chvíle, v ktorých je dôvernosť tých najdrahších citov poškodená konaním jej členov. Slovami, skutkami a zabudnutiami (!), ktoré namiesto aby lásku vyjadrovali, spreneverujú ju alebo - ešte horšie - urážajú. Ak sú tieto doteraz napraviteľné zranenia prehliadané, zhoršujú sa a stanú sa neokrôchanosťou, zlosťou a pohŕdaním. A v tomto bode sa môžu stať hlbokými roztržkami, ktoré manžela a manželku rozdelia, a prinútia ich hľadať porozumenie, podporu a útechu inde. Často však táto "pomoc" nemá na mysli dobro rodiny!
Vyprázdnenie manželskej lásky vnáša do vzťahov zášť. A často sa táto dezintegrácie zosunie na deti. Áno, deti. Chcel by som sa pri tomto bode trochu pozastaviť. Napriek našej zdanlivo rozvinutej senzibilite a všetkým našim rafinovaným psychologickým analýzam sa pýtam, či nie sme necitliví voči zraneniam detskej duše. Čím väčšia je snaha kompenzovať darčekami a sladkosťami, tým viac sa stráca cit pre bolestnejšie a hlbšie rany duše. Hovoríme veľa o poruchách správania, psychickom zdraví, detskom pohodlí, úzkosti rodičov a detí. Vieme však ešte, čo je to rana na duši? Vnímame tú obrovskú ťažobu, ktorá drví detskú dušu v rodinách, kde sa k sebe správajú zle a ubližujú si až do tej miery, že sa zlomí zväzok manželskej lásky? Keď dospelý stratí hlavu, keď každý myslí len na seba, keď si otecko a mamička ubližujú, duše detí veľmi trpia, zakúšajú zúfalstvo. A sú to rany, ktoré ich poznamenajú na celý život.
V rodine je všetko prepojené. Ak je tvoja duša v určitom bode ranená, nakazia sa všetci. A keď muž a žena, ktorí sa rozhodli byť "jedno telo" a tvoriť rodinu, utkvelo premýšľajú o svojich nárokoch na slobodu a spokojnosť, postihuje táto deformácia srdce a život detí. Často sa deti schovávajú, aby v samote plakali. Toto musíme dobre pochopiť. Manžel a manželka sú jedno telo. Avšak ich deti sú telom z ich tela. Ak pomyslíme na tvrdosť, s ktorou Ježiš napomína dospelých, aby nepohoršoval maličkých, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu (Mt 18, 2-6), môžeme lepšie chápať aj jeho slová o závažnej zodpovednosti strážiť manželský zväzok, ktorý je počiatkom ľudskej rodiny (porov. Mt 19, 6-9 ). Keď sa muž a žena stanú jedným telom, odrážajú sa všetky rany a zanedbania otecka a mamičky na živom tele detí.
Z druhej strany je pravda, že existujú prípady, v ktorých je rozdelenie nevyhnutné. Niekedy to môže byť dokonca morálne nutné, keď ide o to uchrániť slabšieho z manželov alebo malé deti pred ranami - ešte ťažšími - spôsobenými svojvôľou a násilím, ponižovaním a vykorisťovaním, odcudzením a ľahostajnosťou.
Vďaka Bohu nechýbajú tí, ktorí podporení vierou a láskou k deťom dosvedčujú svoju vernosť zväzku, v ktorý uverili, akokoľvek sa môže zdať, že ho nemožno žiť. Nie všetci rozvedení však toto povolanie cítia. Nie všetci v samote rozpoznajú Pánovu výzvu určenú im. Okolo seba nájdeme rôzne rodiny v situáciách takzvane neregulárnych - mne sa toto slovo nepáči - a kladieme si mnohé otázky. Ako im pomôcť? Ako ich sprevádzať? Ako ich sprevádzať, aby sa deti nestali rukojemníkom otecka či mamičky?
Prosme Pána o veľkú vieru, aby sme hľadeli na túto skutočnosť Božom pohľadom a s obrovskou láskou, aby sme s Jeho milosrdným srdcom boli týmto ľuďom nablízku.
Pápež František, 24. júna 2015
Katechézy na tému muž a žena, tu:
Iné katechézy o rodine tu:
6. marec 2014 / pre manželov...
Čo hovoria účastníci posledného realizovaného víkendu pre bezdetných manželov? Ahojte priatelia, spolu s manželom sme sa zúčastnili víkendu na...
4. február 2013 / pre slobodných...
„V dnešnej dobe je rozvod úplne bežná vec a nikto sa už nad tým nepozastavuje.“ Možno niečo podobné napadlo aj vás pri prečítaní témy....
4. február 2013 / pre rodičov...
Predpokladáme že nikto sa neusiluje vštepovať do svojho dieťaťa neistotu. Keby to tak bolo - šlo by skutočne o patologický jav. Vieme však rozlíšiť tie prvky...