Výchova je v prvom rade o vzťahu

27. marec 2013 / Dominika

Vytlačiť

Ľudské mláďa – dieťa – prichádza na svet úplne bezbranné, vybavené iba niekoľkými reflexami. Aby prežilo, potrebuje k tomu iných ľudí – najčastejšie svojich rodičov, ktorí mu poskytnú ochranu, starostlivosť, pomoc. Aby to fungovalo - musia si vytvoriť VZŤAH. Pre väčšinu rodičov je vzťah k vlastnému dieťaťu niečo úplne prirodzené- hovoríme o rodičovskej (materskej aj otcovskej) láske. A vďaka nej sa snažia svoje dieťa ochraňovať, poskytovať mu všetko, čo podľa nich potrebuje pre svoj spokojný život a snažia sa ho urobiť šťastným.

V prvých rokoch života je to veľmi jednoduché – je na rodičoch, aby dieťaťu ukázali svet, aby ho učili, ale najmä aby mu poskytli bezpečie pre jeho objavy. A dieťa sa cíti bezpečne a isto len vtedy, keď pozná hranice – vie, čo sa môže a čo nie, že za porušenie pravidla prichádzajú následky (nemyslím bitku, ale napr. pár minút posedenia na stoličke – to je pre akčné 3 ročné dieťa dosť tvrdý trest J ). V tomto veku nie je správne, aby rodičia chceli byť svojmu dieťaťu iba priateľmi – kvôli jeho bezpečiu a istote musia byť autoritou, ktorá stojí za tým, čo povie a dá sa na ňu 100% spoľahnúť. Ak malé dieťa (do cca 5-6 rokov) dostane veľké práva a kompetencie, nevie, čo si s nimi počať. Spôsobuje to v ňom chaos a odráža sa to aj na jeho správaní.

Približne od nástupu do školy múdry rodič „popustí uzdu“ a aj keď trvá na dodržiavaní tých pravidiel, ktoré sú dôležité, tam, kde je to možné, pripustí aj kompromisy, diskusiu a dohodu. Učí tak svoje dieťa veci dôležité aj vo svete dospelých- vyjadriť svoje potreby, chápať potreby druhých, ustúpiť, ale aj presadiť svoju vôľu.

Obdobie života do tých cca 12 rokov charakterizuje pripútanie. Približne od 12. r. nastáva naťahovanie, „našpanovanie“ vzťahu až na maximum. Mladý človek sa odpútava od rodičov i celej rodiny a nacvičuje si tak vykročenie do sveta dospelých. Jeho záujmy a aj energia sa už viac sústreďujú mimo rodinu. Obdobie „násť“ rokov je veľmi náročné nielen pre mladého človeka, ale aj pre jeho rodičov – ich zlatíčko je odrazu o hlavu vyššie ako oni, používa slová, ktorým nerozumejú (najčastejšie „hmmm“) a absolútne sa s nimi nechce baviť ... o ničom. Rodičia sú bezradní a často aj vydesení. Časť z nich sa snaží vrátiť vzťah s dieťaťom do starých koľají – skúša to po dobrom i zlom, zvýšenou kontrolou, vypočúvaním, domácim väzením a pod. Múdri rodičia sa snažia sa budovať na pevných základoch, ktoré položili doteraz. Tento úsek života je takým územím nikoho – mladý človek ešte nemá výsady dospelých, ale zároveň už ani výhody detstva. Cíti sa viac dospelým (veď telo tomu nasvedčuje), ale okolie ho tak ešte nevníma. A tu vznikajú problémy – rodič trvá na zásadách doteraz dodržiavaných – a „násťročný“ má pocit, že už nemá právo to od neho vyžadovať. V tomto veku by mala platiť zásada „koho chlieb ješ...“ - toho rešpektuj. Ešte stále mu financuje bývanie, stravu, školu, oblečenie, záujmy... Má právo od neho teda vyžadovať rešpektovanie stanovených pravidiel. Ale múdry rodič sa zároveň bude snažiť pristupovať citlivejšie k jeho potrebám a citom, bude otvorenejší diskusii a robeniu kompromisov. – ak bude mať pocit, že to neublíži ani dieťaťu, ani nikomu inému. Vždy však má právo povedať „nie“ – a mal by si za ním stáť. Rodič musí ostať autoritou, o ktorú sa mladý človek môže oprieť v prípade núdze. Možno sú to tvrdé slová, ale ak si uvedomíme jedno – že rodič chce pre svoje dieťa len dobro, nemôže sa správať inak.

Veľa mladých je v tomto období dospievania so svojimi rodičmi na „vojnovej nohe“. Je to normálne, musia obrazne odísť, ako deti, aby sa neskôr mohli vrátiť - ale už nanovo – ako dospelí partneri (väčšinou vtedy, keď si založia vlastné rodiny). Zatiaľ majte so sebou vzájomne trpezlivosť. Veď múdri rodičia majú múdre deti J

Pre „spríjemnenie“ tohto vojnového stavu máme niekoľko typov:

- Mnohým mladým lezie na nervy ustavičné „vypytovanie sa“ rodičov na všetko. Skús porozmýšľať, nakoľko je tvoj život pre tvojich rodičov čitateľný – poznajú tvojich priateľov, obľúbené miesta, hudbu, záujmy? Je normálne, že sa zaujímajú o niekoho, koho ľúbia. Možno to nie je až také ťažké povedať im veci, o ktorých sa bežne bavíš s hocikým. Niekedy (aj ak je toho vypytovania už na teba priveľa) sa skús spýtať ty ich – s kým sa priatelili, keď mali 15, aká hudba sa im páčila, čo si obliekali... Možno budeš prekvapený.

- Kam ideš, s kým a kedy sa vrátiš? Tri najviac na nervy lezúce otázky. Skús si predstaviť, že ti tvoja láska od dverí oznámi, že ide preč. Tiež by ťa to zaujímalo, však? Ak sa naozaj nemôžeš premôcť a „vyzradiť“ kam a s kým ideš, aspoň ich ubezpeč, že máš so sebou mobil a môžu s sa s tebou kedykoľvek skontaktovať. A bezpodmienečne dodrž dohodnutý čas návratu. Je to jedna z najdôležitejších vecí, ktorá buduje dôveru a presviedča tvojich rodičov o tvojej zodpovednosti a zrelosti.

- Ak sa pravidelne neviete dohodnúť o rodinných plánoch na víkend, skús prísť ako prvý s návrhom - napr. 2x do mesiaca chalupa s rodinou a 2x do mesiaca voľný program. Pozor, načúvaj aj túžbam a potrebám svojich rodičov, rodinné zvyky a tradície majú svoju hodnotu, aj keď nám často lezú na nervy. Ich cenu objavíme až neskôr. Vždy sa dá nájsť kompromis. Ak ale rodičia nechcú o niečom takom ani počuť, nepresadzuj tvrdohlavo svoj návrh. Nechaj to dozrieť a o nejaký čas (mesiac) to skús znovu. Dovtedy budeš mať určite veľa príležitostí ako ukázať, že si zodpovedný a rozumný mladý človek.

- Ak si doteraz nedostával žiadne „vreckové“ – máš dve možnosti – buď sa rodičov spýtať, či sú ochotní prispievať ti mesačne nejakou čiastkou (samozrejme nie je to ich povinnosť), z ktorej by si hradil napr. všetky svoje záujmy. Akčnejšie je priamo ich osloviť, aby ti podľa svojich možností pomohli nájsť nejakú brigádu alebo príležitostný zárobok. Ak budú argumentovať tým, že veď ak si vypýtaš, tak ti dajú, vysvetli im, že sa chceš naučiť s peniazmi hospodáriť samostatne a môžeš sľúbiť, že nič „navyše“ (napr. na kino a pod.) si od nich pýtať nebudeš. Ak ti na kino neostane, tvoja smola, budúci mesiac sa pokúsiš „gazdovať“ lepšie.

článok bol uverejnený v januárovom čísle časopisu AHA