Väčšina našich dní sa nám môže zdať ako keby ich niekto naklonoval: škôlka, škola, práca, krúžky, úlohy, večera a spať… Stále ten istý kolobeh. Večer si uvedomíme, že deň ubehol a my nevieme, čomu ostatní členovia našej rodiny žijú, že sme nemali čas ani ich pohladiť alebo len-tak byť jednoducho spolu…
Často sa domnievame, že nás vyslobodia jedine víkendy a prázdniny, no nemusí to tak byť.
Priestor pre budovanie vzťahov v rodine, súdržnosti, spolupatričnosti, ale aj osobnej identity každého jedného člena rodiny, sa nám ponúka každý deň. Tým konkrétnym priestorom sú práve tie obyčajné, všedné momenty každého dňa, ktoré väčšinou prežijeme tak, že si ich ani nevšimneme. Rozprávame o rituáloch.
Rituály sprevádzajú človeka od dávnych čias. Dnes rituál často vnímame ako formálny priebeh nejakej udalosti (napr. odovzdávanie maturitných stužiek, svadobný obrad a pod.). Rituál v rodine je však situácia alebo činnosť, ktorá sa odohráva s istou pravidelnosťou, zúčastňujú sa na nej aspoň dvaja členovia rodiny a čo je najdôležitejšie – má v sebe hlbší zmysel a uspokojuje potreby členov rodiny.
Rituálu dávame zmysel my, jeho aktéri, väčšinou ja ako otec či mama. Aby sme boli konkrétni: vstávanie každé ráno o šiestej je zvyk, avšak ranné prebúdzanie, keď mamka príde ku každému dieťaťu osobne, pohladí ho, osloví menom a zaželá mu dobré ráno je už rituál, pretože mamka vie, že všetkými týmito úkonmi chce každého osobne pozvať do nového dňa a už od začiatku ho naladiť k radosti a otvorenosti.
Rodinné rituály celú rodinu stmeľujú, spájajú, podporujú rodinnú jednotu, vzájomné porozumenie a rešpektovanie. Rituály podnecujú spoločné trávenie času rodičov s deťmi a obohacujú všetky zúčastnené osoby. Veľa z nich je zameraných na potvrdenie jedinečnosti a výnimočnosti jednotlivca aj v rámci rodiny, čím sa posilňuje jeho sebavedomie a sebahodnotenie. Aj pomocou nich napomáhame budovaniu identity každého jej člena.
Rituál je “dobrý” vtedy, ak je zameraný na človeka, čiže ak formuje to, čo chceme, aby formoval, má čo najjednoduchšiu formu, aby jej mohol porozumieť každý zúčastnený a má byť príjemný natoľko, aby pomohol vytvoriť atmosféru, v ktorej sa každý bude cítiť prijatý a akceptovaný a postupne sa bude otvárať posolstvu, ktoré mu chceme odovzdať.
Rituál už “nie je dobrý”, ak stratí zmysel a nenapĺňa to, čo má. Najmä staršie deti veľmi citlivo vnímajú, ak niečo má už len formu a obsah sa stratil. Rovnako ak rituál začne spôsobovať stres či iné negatívne pocity, je vhodné porozmýšľať o jeho premene, alebo aj o vzdaní sa ho.
Kdekoľvek, kde nás napadne, len majme otvorené oči i srdce. Pravidelný sobotný nákup môžeme využiť pre rozhovor s pubertálnym synom, každodennú cestu do škôlky ocení naša najmladšia, ktorá je s ockom najmenej často. A oboch manželov poteší, keď si večer dáme sami šálku čaju a budeme len tak jednoducho spolu.
Typickým príkladom pre rodinný rituál sú aj rôzne oslavy (narodeniny, meniny). Zmyslom oslavy je posilniť vedomie osobnej hodnoty, ukázať radosť z existencie oslávenca a potvrdiť jeho nenahraditeľné miesto v rodine. Ako rodina však môžeme oslavovať čokoľvek, “zohrieva to dušu”, ako hovoril sv. Don Bosco.
Možno to znie divne, ale aj spoločná práca sa môže stať zmysluplným rodinným rituálom. Jarná brigáda, čistenie potoka, domáce maľovanie či zber viniča, ak do toho ideme ako celok, ako tím (aj s tými najmenšími) sú širokým priestorom pre budovanie rodinnej identity (rovnako aj spoločná zábava, výlety a iné akcie).
V každej rodine sa z času na čas vyskytnú aj jedinečné udalosti, ako nástup do materskej školy, prvý deň v škole, prvé prijatie eucharistie či sviatosť birmovania a pod. Aj tieto momenty môžeme vnímať ako priestor pre vyzdvihnutie a zdôraznenie zmeny, ktorá nielen jednotlivca, ale vlastne celú rodinu čaká. Nebojme sa aj tu byť tvoriví.
Rovnako obdobie liturgického roka ako advent, Vianoce, pôst, Veľká noc a pod. nám poskytujú mnoho priestoru pre zavedenie a využívanie rituálov pre dobro našej rodiny i jednotlivých jej členov.
Viac k téme v brožúrke "Bohatstvo rituálov v rodine",
objednávky brožúrky TU, zvukový záznam z diskusie autorov na rádiu LUMEN TU.
Iustračné foto: www.navrat.sk
Väčšina našich dní sa nám môže zdať ako keby ich niekto naklonoval: škôlka, škola, práca, krúžky, úlohy, večera a spať… Stále ten istý kolobeh. Večer si uvedomíme, že deň ubehol a my nevieme, čomu ostatní členovia našej rodiny žijú, že sme nemali čas ani ich pohladiť alebo len-tak byť jednoducho spolu… Často sa domnievame, že nás vyslobodia jedine víkendy a prázdniny, no nemusí to tak byť. Priestor pre budovanie vzťahov v rodine, súdržnosti, spolupatričnosti, ale aj osobnej identity každého jedného člena rodiny, sa nám ponúka každý deň. Tým konkrétnym priestorom sú práve tie obyčajné, všedné momenty každého dňa, ktoré väčšinou prežijeme tak, že si ich ani nevšimneme. Rozprávame o rituáloch.
Rituály spájajú
Rituály sprevádzajú človeka od dávnych čias. Dnes rituál často vnímame ako formálny priebeh nejakej udalosti (napr. odovzdávanie maturitných stužiek, svadobný obrad a pod.). Rituál v rodine je však situácia alebo činnosť, ktorá sa odohráva s istou pravidelnosťou, zúčastňujú sa na nej aspoň dvaja členovia rodiny a čo je najdôležitejšie – má v sebe hlbší zmysel a uspokojuje potreby členov rodiny. Rituálu dávame zmysel my, jeho aktéri, väčšinou ja ako otec či mama. Aby sme boli konkrétni: vstávanie každé ráno o šiestej je zvyk, avšak ranné prebúdzanie, keď mamka príde ku každému dieťaťu osobne, pohladí ho, osloví menom a zaželá mu dobré ráno je už rituál, pretože mamka vie, že všetkými týmito úkonmi chce každého osobne pozvať do nového dňa a už od začiatku ho naladiť k radosti a otvorenosti.
Rodinné rituály celú rodinu stmeľujú, spájajú, podporujú rodinnú jednotu, vzájomné porozumenie a rešpektovanie. Rituály podnecujú spoločné trávenie času rodičov s deťmi a obohacujú všetky zúčastnené osoby. Veľa z nich je zameraných na potvrdenie jedinečnosti a výnimočnosti jednotlivca aj v rámci rodiny, čím sa posilňuje jeho sebavedomie a sebahodnotenie. Aj pomocou nich napomáhame budovaniu identity každého jej člena.
Každý člen rodiny má svoj týždeň (vrátane rodičov). Počas tohto týždňa má rôzne výhody a vymoženosti – napr. špeciálne sa zaňho modlia všetci ostatní, má právo vyberať rozprávku, ktorá sa bude pozerať, knihu, ktorá sa bude večer čítať, ide na pánsku alebo dámsku jazdu sám s rodičom…
“Dobrý” rituál
Rituál je “dobrý” vtedy, ak je zameraný na človeka, čiže ak formuje to, čo chceme, aby formoval, má čo najjednoduchšiu formu, aby jej mohol porozumieť každý zúčastnený a má byť príjemný natoľko, aby pomohol vytvoriť atmosféru, v ktorej sa každý bude cítiť prijatý a akceptovaný a postupne sa bude otvárať posolstvu, ktoré mu chceme odovzdať.
Môžem dieťaťu povedať stokrát denne, že ho ľúbim, určite to má svoju cenu a váhu. Avšak ak si s ním prečítam jeho obľúbenú rozprávku, upečieme spolu koláč (a aj ho spoločne zjeme:) ) a večer si k nemu ľahnem a pod perinou si šepkáme svoje tajomstvá, posolstvo o tom, že ho ľúbim vysielam na rôznych frontoch, pre dieťa viac zrozumiteľnejších, ako len verbálne vyjadrenie.
Rituál už “nie je dobrý”, ak stratí zmysel a nenapĺňa to, čo má. Najmä staršie deti veľmi citlivo vnímajú, ak niečo má už len formu a obsah sa stratil. Rovnako ak rituál začne spôsobovať stres či iné negatívne pocity, je vhodné porozmýšľať o jeho premene, alebo aj o vzdaní sa ho.
Ako dieťa som neznášala štedrovečernú večeru. Nikdy sme spolu ako rodina nejedávali a už vôbec sme sa spolu nemodlili. Na Štedrý deň to bolo vrcholne trápne, keď sa to rodičia snažili robiť nasilu tak, ako sa má.
Kde nájdeme priestor pre rodinné rituály?
Kdekoľvek, kde nás napadne, len majme otvorené oči i srdce. Pravidelný sobotný nákup môžeme využiť pre rozhovor s pubertálnym synom, každodennú cestu do škôlky ocení naša najmladšia, ktorá je s ockom najmenej často. A oboch manželov poteší, keď si večer dáme sami šálku čaju a budeme len tak jednoducho spolu.
Typickým príkladom pre rodinný rituál sú aj rôzne oslavy (narodeniny, meniny). Zmyslom oslavy je posilniť vedomie osobnej hodnoty, ukázať radosť z existencie oslávenca a potvrdiť jeho nenahraditeľné miesto v rodine. Ako rodina však môžeme oslavovať čokoľvek, “zohrieva to dušu”, ako hovoril sv. Don Bosco.
Možno to znie divne, ale aj spoločná práca sa môže stať zmysluplným rodinným rituálom. Jarná brigáda, čistenie potoka, domáce maľovanie či zber viniča, ak do toho ideme ako celok, ako tím (aj s tými najmenšími) sú širokým priestorom pre budovanie rodinnej identity (rovnako aj spoločná zábava, výlety a iné akcie).
V každej rodine sa z času na čas vyskytnú aj jedinečné udalosti, ako nástup do materskej školy, prvý deň v škole, prvé prijatie eucharistie či sviatosť birmovania a pod. Aj tieto momenty môžeme vnímať ako priestor pre vyzdvihnutie a zdôraznenie zmeny, ktorá nielen jednotlivca, ale vlastne celú rodinu čaká. Nebojme sa aj tu byť tvoriví.
Rovnako obdobie liturgického roka ako advent, Vianoce, pôst, Veľká noc a pod. nám poskytujú mnoho priestoru pre zavedenie a využívanie rituálov pre dobro našej rodiny i jednotlivých jej členov.
- See more at: http://zastolom.sk/premenme-vsedne-momenty-rodinneho-zivota-ritualy/#sthash.rKnLsvBe.dpufVäčšina našich dní sa nám môže zdať ako keby ich niekto naklonoval: škôlka, škola, práca, krúžky, úlohy, večera a spať… Stále ten istý kolobeh. Večer si uvedomíme, že deň ubehol a my nevieme, čomu ostatní členovia našej rodiny žijú, že sme nemali čas ani ich pohladiť alebo len-tak byť jednoducho spolu… Často sa domnievame, že nás vyslobodia jedine víkendy a prázdniny, no nemusí to tak byť. Priestor pre budovanie vzťahov v rodine, súdržnosti, spolupatričnosti, ale aj osobnej identity každého jedného člena rodiny, sa nám ponúka každý deň. Tým konkrétnym priestorom sú práve tie obyčajné, všedné momenty každého dňa, ktoré väčšinou prežijeme tak, že si ich ani nevšimneme. Rozprávame o rituáloch.
Rituály spájajú
Rituály sprevádzajú človeka od dávnych čias. Dnes rituál často vnímame ako formálny priebeh nejakej udalosti (napr. odovzdávanie maturitných stužiek, svadobný obrad a pod.). Rituál v rodine je však situácia alebo činnosť, ktorá sa odohráva s istou pravidelnosťou, zúčastňujú sa na nej aspoň dvaja členovia rodiny a čo je najdôležitejšie – má v sebe hlbší zmysel a uspokojuje potreby členov rodiny. Rituálu dávame zmysel my, jeho aktéri, väčšinou ja ako otec či mama. Aby sme boli konkrétni: vstávanie každé ráno o šiestej je zvyk, avšak ranné prebúdzanie, keď mamka príde ku každému dieťaťu osobne, pohladí ho, osloví menom a zaželá mu dobré ráno je už rituál, pretože mamka vie, že všetkými týmito úkonmi chce každého osobne pozvať do nového dňa a už od začiatku ho naladiť k radosti a otvorenosti.
Rodinné rituály celú rodinu stmeľujú, spájajú, podporujú rodinnú jednotu, vzájomné porozumenie a rešpektovanie. Rituály podnecujú spoločné trávenie času rodičov s deťmi a obohacujú všetky zúčastnené osoby. Veľa z nich je zameraných na potvrdenie jedinečnosti a výnimočnosti jednotlivca aj v rámci rodiny, čím sa posilňuje jeho sebavedomie a sebahodnotenie. Aj pomocou nich napomáhame budovaniu identity každého jej člena.
Každý člen rodiny má svoj týždeň (vrátane rodičov). Počas tohto týždňa má rôzne výhody a vymoženosti – napr. špeciálne sa zaňho modlia všetci ostatní, má právo vyberať rozprávku, ktorá sa bude pozerať, knihu, ktorá sa bude večer čítať, ide na pánsku alebo dámsku jazdu sám s rodičom…
“Dobrý” rituál
Rituál je “dobrý” vtedy, ak je zameraný na človeka, čiže ak formuje to, čo chceme, aby formoval, má čo najjednoduchšiu formu, aby jej mohol porozumieť každý zúčastnený a má byť príjemný natoľko, aby pomohol vytvoriť atmosféru, v ktorej sa každý bude cítiť prijatý a akceptovaný a postupne sa bude otvárať posolstvu, ktoré mu chceme odovzdať.
Môžem dieťaťu povedať stokrát denne, že ho ľúbim, určite to má svoju cenu a váhu. Avšak ak si s ním prečítam jeho obľúbenú rozprávku, upečieme spolu koláč (a aj ho spoločne zjeme:) ) a večer si k nemu ľahnem a pod perinou si šepkáme svoje tajomstvá, posolstvo o tom, že ho ľúbim vysielam na rôznych frontoch, pre dieťa viac zrozumiteľnejších, ako len verbálne vyjadrenie.
Rituál už “nie je dobrý”, ak stratí zmysel a nenapĺňa to, čo má. Najmä staršie deti veľmi citlivo vnímajú, ak niečo má už len formu a obsah sa stratil. Rovnako ak rituál začne spôsobovať stres či iné negatívne pocity, je vhodné porozmýšľať o jeho premene, alebo aj o vzdaní sa ho.
Ako dieťa som neznášala štedrovečernú večeru. Nikdy sme spolu ako rodina nejedávali a už vôbec sme sa spolu nemodlili. Na Štedrý deň to bolo vrcholne trápne, keď sa to rodičia snažili robiť nasilu tak, ako sa má.
Kde nájdeme priestor pre rodinné rituály?
Kdekoľvek, kde nás napadne, len majme otvorené oči i srdce. Pravidelný sobotný nákup môžeme využiť pre rozhovor s pubertálnym synom, každodennú cestu do škôlky ocení naša najmladšia, ktorá je s ockom najmenej často. A oboch manželov poteší, keď si večer dáme sami šálku čaju a budeme len tak jednoducho spolu.
Typickým príkladom pre rodinný rituál sú aj rôzne oslavy (narodeniny, meniny). Zmyslom oslavy je posilniť vedomie osobnej hodnoty, ukázať radosť z existencie oslávenca a potvrdiť jeho nenahraditeľné miesto v rodine. Ako rodina však môžeme oslavovať čokoľvek, “zohrieva to dušu”, ako hovoril sv. Don Bosco.
Možno to znie divne, ale aj spoločná práca sa môže stať zmysluplným rodinným rituálom. Jarná brigáda, čistenie potoka, domáce maľovanie či zber viniča, ak do toho ideme ako celok, ako tím (aj s tými najmenšími) sú širokým priestorom pre budovanie rodinnej identity (rovnako aj spoločná zábava, výlety a iné akcie).
V každej rodine sa z času na čas vyskytnú aj jedinečné udalosti, ako nástup do materskej školy, prvý deň v škole, prvé prijatie eucharistie či sviatosť birmovania a pod. Aj tieto momenty môžeme vnímať ako priestor pre vyzdvihnutie a zdôraznenie zmeny, ktorá nielen jednotlivca, ale vlastne celú rodinu čaká. Nebojme sa aj tu byť tvoriví.
Rovnako obdobie liturgického roka ako advent, Vianoce, pôst, Veľká noc a pod. nám poskytujú mnoho priestoru pre zavedenie a využívanie rituálov pre dobro našej rodiny i jednotlivých jej členov.
- See more at: http://zastolom.sk/premenme-vsedne-momenty-rodinneho-zivota-ritualy/#sthash.rKnLsvBe.dpufVäčšina našich dní sa nám môže zdať ako keby ich niekto naklonoval: škôlka, škola, práca, krúžky, úlohy, večera a spať… Stále ten istý kolobeh. Večer si uvedomíme, že deň ubehol a my nevieme, čomu ostatní členovia našej rodiny žijú, že sme nemali čas ani ich pohladiť alebo len-tak byť jednoducho spolu… Často sa domnievame, že nás vyslobodia jedine víkendy a prázdniny, no nemusí to tak byť. Priestor pre budovanie vzťahov v rodine, súdržnosti, spolupatričnosti, ale aj osobnej identity každého jedného člena rodiny, sa nám ponúka každý deň. Tým konkrétnym priestorom sú práve tie obyčajné, všedné momenty každého dňa, ktoré väčšinou prežijeme tak, že si ich ani nevšimneme. Rozprávame o rituáloch.
Rituály spájajú
Rituály sprevádzajú človeka od dávnych čias. Dnes rituál často vnímame ako formálny priebeh nejakej udalosti (napr. odovzdávanie maturitných stužiek, svadobný obrad a pod.). Rituál v rodine je však situácia alebo činnosť, ktorá sa odohráva s istou pravidelnosťou, zúčastňujú sa na nej aspoň dvaja členovia rodiny a čo je najdôležitejšie – má v sebe hlbší zmysel a uspokojuje potreby členov rodiny. Rituálu dávame zmysel my, jeho aktéri, väčšinou ja ako otec či mama. Aby sme boli konkrétni: vstávanie každé ráno o šiestej je zvyk, avšak ranné prebúdzanie, keď mamka príde ku každému dieťaťu osobne, pohladí ho, osloví menom a zaželá mu dobré ráno je už rituál, pretože mamka vie, že všetkými týmito úkonmi chce každého osobne pozvať do nového dňa a už od začiatku ho naladiť k radosti a otvorenosti.
Rodinné rituály celú rodinu stmeľujú, spájajú, podporujú rodinnú jednotu, vzájomné porozumenie a rešpektovanie. Rituály podnecujú spoločné trávenie času rodičov s deťmi a obohacujú všetky zúčastnené osoby. Veľa z nich je zameraných na potvrdenie jedinečnosti a výnimočnosti jednotlivca aj v rámci rodiny, čím sa posilňuje jeho sebavedomie a sebahodnotenie. Aj pomocou nich napomáhame budovaniu identity každého jej člena.
Každý člen rodiny má svoj týždeň (vrátane rodičov). Počas tohto týždňa má rôzne výhody a vymoženosti – napr. špeciálne sa zaňho modlia všetci ostatní, má právo vyberať rozprávku, ktorá sa bude pozerať, knihu, ktorá sa bude večer čítať, ide na pánsku alebo dámsku jazdu sám s rodičom…
“Dobrý” rituál
Rituál je “dobrý” vtedy, ak je zameraný na človeka, čiže ak formuje to, čo chceme, aby formoval, má čo najjednoduchšiu formu, aby jej mohol porozumieť každý zúčastnený a má byť príjemný natoľko, aby pomohol vytvoriť atmosféru, v ktorej sa každý bude cítiť prijatý a akceptovaný a postupne sa bude otvárať posolstvu, ktoré mu chceme odovzdať.
Môžem dieťaťu povedať stokrát denne, že ho ľúbim, určite to má svoju cenu a váhu. Avšak ak si s ním prečítam jeho obľúbenú rozprávku, upečieme spolu koláč (a aj ho spoločne zjeme:) ) a večer si k nemu ľahnem a pod perinou si šepkáme svoje tajomstvá, posolstvo o tom, že ho ľúbim vysielam na rôznych frontoch, pre dieťa viac zrozumiteľnejších, ako len verbálne vyjadrenie.
Rituál už “nie je dobrý”, ak stratí zmysel a nenapĺňa to, čo má. Najmä staršie deti veľmi citlivo vnímajú, ak niečo má už len formu a obsah sa stratil. Rovnako ak rituál začne spôsobovať stres či iné negatívne pocity, je vhodné porozmýšľať o jeho premene, alebo aj o vzdaní sa ho.
Ako dieťa som neznášala štedrovečernú večeru. Nikdy sme spolu ako rodina nejedávali a už vôbec sme sa spolu nemodlili. Na Štedrý deň to bolo vrcholne trápne, keď sa to rodičia snažili robiť nasilu tak, ako sa má.
Kde nájdeme priestor pre rodinné rituály?
Kdekoľvek, kde nás napadne, len majme otvorené oči i srdce. Pravidelný sobotný nákup môžeme využiť pre rozhovor s pubertálnym synom, každodennú cestu do škôlky ocení naša najmladšia, ktorá je s ockom najmenej často. A oboch manželov poteší, keď si večer dáme sami šálku čaju a budeme len tak jednoducho spolu.
Typickým príkladom pre rodinný rituál sú aj rôzne oslavy (narodeniny, meniny). Zmyslom oslavy je posilniť vedomie osobnej hodnoty, ukázať radosť z existencie oslávenca a potvrdiť jeho nenahraditeľné miesto v rodine. Ako rodina však môžeme oslavovať čokoľvek, “zohrieva to dušu”, ako hovoril sv. Don Bosco.
Možno to znie divne, ale aj spoločná práca sa môže stať zmysluplným rodinným rituálom. Jarná brigáda, čistenie potoka, domáce maľovanie či zber viniča, ak do toho ideme ako celok, ako tím (aj s tými najmenšími) sú širokým priestorom pre budovanie rodinnej identity (rovnako aj spoločná zábava, výlety a iné akcie).
V každej rodine sa z času na čas vyskytnú aj jedinečné udalosti, ako nástup do materskej školy, prvý deň v škole, prvé prijatie eucharistie či sviatosť birmovania a pod. Aj tieto momenty môžeme vnímať ako priestor pre vyzdvihnutie a zdôraznenie zmeny, ktorá nielen jednotlivca, ale vlastne celú rodinu čaká. Nebojme sa aj tu byť tvoriví.
Rovnako obdobie liturgického roka ako advent, Vianoce, pôst, Veľká noc a pod. nám poskytujú mnoho priestoru pre zavedenie a využívanie rituálov pre dobro našej rodiny i jednotlivých jej členov.
- See more at: http://zastolom.sk/premenme-vsedne-momenty-rodinneho-zivota-ritualy/#sthash.rKnLsvBe.dpuf4. február 2013 / pre rodičov...
Predpokladáme že nikto sa neusiluje vštepovať do svojho dieťaťa neistotu. Keby to tak bolo - šlo by skutočne o patologický jav. Vieme však rozlíšiť tie prvky...
14. február 2013 / pre rodičov...
V týchto dňoch ste možno viacerí absolvovali zápis vášho dieťatka do materskej školy. Rozhodnutie v akom veku, kam, na aký čas je čisto individuálne. O...
18. marec 2013 / pre rodičov...
V každom dni sme konfrontovaní s novými udalosťami - ktoré tu ešte neboli, a je potrebné na ne reagovať. Ako to robia iní? Ako to robí psychologička Soňa...
27. marec 2013 / pre rodičov...
Ako zvládnuť upratovanie s deťmi? Pozrime sa čo navrhuje Petra. Upratovanie hračiek pravdepodobne nie je najobľúbenejšia činnosť detí. Ak aj vy patríte k tým,...