Deň detí - príležitosť dať deťom seba

30. máj 2017 / Dominika Hajkovská

Vytlačiť

Lízanky a cukríky v škole od súdružky učiteľky (na tabuli krasopisne napísané: „Dnes je sviatok náš, neskúšajte nás…”), poobede program pripravený odborármi z mamkinej práce (napr. taký orientačný beh pomedzi dym z dymovníc, fakt paráda, aj keď posledné miesto mi na sebavedomí nepridalo), večer balíček sladkostí od rodičov (dlho vopred zháňaných po obchodoch a známostiach)…

Tak takto si pamätám na 1. jún z môjho detstva. V časoch mojej puberty sa už nesúdružkovalo a nezväzákovalo a na oslavy Dňa detí sa už tiež nekládol až taký dôraz. Vôbec mi to neprekážalo, označenie “dieťa” som vnímala takmer ako nadávku, ale zase nejaké tie dobrôtky od rodičov vždy potešili…

Medzinárodný deň detí

Napriek tomu, že Medzinárodný deň detí možno máme zapísaný ako socialistický výmysel, jeho história je oveľa staršia. Myšlienka upozorniť viac na detstvo a na problémy, ktoré sa ho týkajú aj takýmto spôsobom, vznikla už v roku 1925 na Medzinárodnej konferencii pre blaho detí v Ženeve. Na Slovensku sa Deň detí začal oslavovať až niekedy v r. 1952. A až v 21 krajinách sveta sa Medzinárodný deň detí oslavuje práve 1. júna.

Aj keď prvotná myšlienka bola zamerať viac pozornosť na problémy týkajúce sa detstva (detská práca, zneužívanie, chudoba, emocionálna deprivácia, negramotnosť a pod.), dnes už tento “podmaz” vo veľkej miere vyprchal, ale túžba urobiť deťom radosť ostala. A tu pre mnohých z nás nastáva otázka či dilema, AKO?

Ako na to? Najmä byť spolu…

Ak chceme sviatok detí osláviť, pokojne sa spýtajme samotných oslávencov, čo by chceli robiť, zažiť. Možno majú nejaký sen, ktorý by sme spolu mohli uviesť do života.

Zámerne nehovoríme o tom, čo by chceli dostať. Príležitostí pre hmotný darček je po celý rok viac než dosť. (Niekedy si v pravde musíme priznať, že občas tým obdarovávaním plátame naše výčitky z toho, že sme tak málo spolu.) Stále však platí, že pre deti je meradlom našej lásky náš čas a naša pozornosť.

Kontrolná otázka pre nás samých môže byť, čo si my z našich vlastných osláv pamätáme viac – konkrétny dar alebo atmosféru, zábavu, ľudí? U väčšiny by pravdepodobne vyhrala atmosféra a vzťahy, tie si v srdci dokážeme uchovať oveľa dlhšie.

Naša osobná skúsenosť je, že čokoľvek vymyslíme, pripravíme, najdôležitejšie je užiť si to celá rodina (samozrejme, záleží od veku detí). Premenené na drobné – aby boli aktívne nielen deti, ale aj rodičia – preto sa snažíme vyhľadávať alebo vymyslieť také aktivity, kde môžeme byť spolu, spoločne tvoriť, pomáhať si alebo aj súťažiť.

Možnosti

Prvá možnosť, ako sa pripraviť na MDD, je zistiť, čo ponúka blízke či vzdialenejšie okolie (materské centrá, centrá voľného času, kultúrne stredisko, farnosť) a jednoducho sa aktívne zúčastniť.

Druhá možnosť je vziať MDD do vlastných rúk a prípadne sa obzrieť po niekom, kto by do akcie išiel s nami. Väčšina štvorročných detí si už spoločnosť svojich rovesníkov užíva a cielene ju vyhľadáva, tak to môžete využiť.

Nie je náročné vymyslieť pokladovku (v prípade zlého počasia aj napr. v činžiaku alebo v byte, či už s nakreslenou mapou alebo rôznymi navádzajúcimi indíciami), rôzne stanoviská, kde budete plniť úlohy a získavať body, ktoré potom v “bufete” vymeníte za niečo dobré či milé, alebo len tak sa spoločne zahrať vo vlastnej kuchyni na Fastfood, vyrobiť vlastné hamburgery, pizzu, hranolky či zmrzlinu a spolu ich zjesť.

Ak nám nejaké to spoločenstvo chýba, čo tak osloviť susedov alebo kolegov v práci s rovnako starými deťmi a vymyslieť niečo spolu? Stačí aj vybehnúť na neďalekú lúku, zobrať lopty, badminton, niečo na opekanie a samozrejme chuť zabaviť sa spoločne. Možno aj naše náročné deti si užijú futbal detí proti dospelým, naháňačku dospelákov s deťmi na chrbtoch, preteky v gúľaní sa dole kopcom, preťahovanie lanom alebo čokoľvek iné. A vedľajším produktom oslavy Dňa detí bude posilnenie vzťahov medzi nami dospelákmi…

Pri starších deťoch (niekde pred hranicou puberty) sa rovnako môžeme spojiť s rodinami kamarátov a spoločne niečo naplánovať, napríklad grilovačku s futbalom, premietanie filmu u niekoho doma spojeného s podávaním popcornu, kofolou a zatiahnutými závesmi, či obyčajný cyklovýlet.

Pri puberťákoch, ktorých chceme potešiť na Deň detí, si určite vopred overme chuť a dohodnime program spoločne s nimi – predídeme tým sklamaniu na našej a “oprsknutiu” na strane druhej.

Dobrá kniha

Ak nás nenapadá vôbec nič, čím by sme mohli deti potešiť, skúsme sa (možno prvý a možno už po stýkrát) na ne pozrieť pohľadom piatich jazykov lásky (Chapman, Campbell: Päť jazykov lásky pre deti). Určite nás niečo v tejto súvislosti napadne, čím trafíme do čierneho a naplníme citovú nádrž našich ratolestí.

Či sa rozhodneme pre nejakú akciu alebo jednoducho len pre zmrzlinu, nič nepokazíme. Ale len vtedy, keď k nej pribalíme aj seba, s časom, priestorom, načúvajúcim uchom a prijímajúcim srdcom. Lebo len ak budeme my dospeláci žiť s našimi deťmi tak naozaj naplno, nebudú naše deti v núdzi, určite nie tej citovej. A to bolo pôvodnou myšlienkou oslavy Dňa detí z roku 1925.