O smrti a hľadaní nového softwaru.

8. február 2014

Vytlačiť

Maroš Kuffa hovorí o stretnutiach so smrťou. 

"Nemusím byť slušný, nemusím rešpektovať bontón, stačí keď budem Boží. A beda mi ak nebudem ukazovať smer!"

"Žijeme v spoločnosti, kde zabíjanie je chránené zákonom... potrat, eutanázia, triedny boj. Ale ja, obyčajný farár musím stále dvíhať prst, aby ho videli všetci, ktorí tieto zákony schvaľujú..."

"Keď som spadol v Tatrách z Gerlachu - 13 hodín ma 6 horolezcov dávalo dole... a to bola dosť dlhá doba aby som si uvedomil načo som tu a kam kráčam..."

Načo si tu?

Kam kráčas?

Načo chodíš do školy?

Načo byť dobrým?

"Načo sme tu? Aby sme maturovali z jediného predmetu - z lásky. A kam kráčame? K láske. Ak toto nie je pravda, som najväčší cvok na svete - prečo som sa dal na doživotie zavrieť s prostitútkami, vrahmi, bezdomovcami, alkoholikmi, narkomanmi...?"

Kliknutím na obrázok spustíte video:

"Aká je pravda v príbehu o troch kráľoch? Okrem toho že máme o ňom veľa legend, ukazuje nám tri pravdy: Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek, narodil sa v maštali, vlastní ho neprijali a našli ho pohania a obyčajní pastieri. Toto je dobrá správa pre nás všetkých... ktorí sme úprimní a hľadáme pravdu."

"Pri neúprimných ľuďoch zrazu strácame smer..."

"Keď kľakneš pred Kristom, mení sa tvoj software."

"Boh nedovolí aby sa úprimný človek stratil...  "

Foto: Anastázia Strečková