Skúsenosť života

27. december 2013 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Dieťa ma veľkú moc. Moc vťahovať nás do reality.

Pomáha všímať si dôležité veci ... na prvý pohľad sa nám, dospelým, často zdá že tie "naše" veci sú dôležité. Ale časom, vďaka deťom ktoré sú nadšené životom, zistíme že dôležitý je jedine život sám... a všetko čo s ním skutočne súvisí.

Pozrime dnešnú dobrú zvesť a komentár:

Jn 20,1-9

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.

Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.

Keby Mária Magdaléna bola šla k hrobu o deň skôr, slávili by sme Veľkú noc o deň skôr. Ján v 20. hlave píše „... ráno prvého dňa v týždni“, doslova „prvý deň po sobote“, „prišla Mária Magdaléna k hrobu...“.  Prečo nešla Mária Magdaléna k hrobu hneď po Ježišovom pohrebe, ale čakala na prvý deň po sobote? Pretože sa stále riadila zákonom soboty ako dňa odpočinku. A preto riadenie sa zákonom jej zabránilo okamžite zakúsiť silu života, ktorý bol v Ježišovi, života schopného premôcť smrť.

Evanjelista chce týmto náznakom poukázať na to, že riadenie sa zákonom oddialilo skúsenosť nového stvorenia, ktoré Ježiš začal. Výraz „prvý deň v týždni“ v skutočnosti znamená prvý deň stvorenia. V Ježišovi je nové stvorenie, ktoré ako stvorené Bohom nepozná smrť, nepozná koniec. Ale spoločenstvo, do ktorého patrí Mária Magdaléna sa zákonom stále riadi a preto skúsenosť zmŕtvychvstania zakúša neskôr.

„... ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu“. Tma je obrazom nepochopenia zo strany spoločenstva, ktoré stále nepochopilo Ježiša, ktorý sám seba označuje ako „svetlo sveta“, nepochopilo Jeho posolstvo, Jeho pravdu. „...a videla, že kameň je od hrobu odvalený.“ Prvá reakcia Márie Magdalény bola, že utekala za Šimonom Petrom a „iným učeníkom“. Ježiš hovoril: „Prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou.“[1] Evanjelista dáva tejto žene, Márii Magdaléne, úlohu pastiera, ktorý zhromažďuje rozpŕchnuté ovečky. „... a povedala im: ´Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.´“ Nehovorí o mŕtvole, ale o Pánovi. Je to narážka na to, že Ježiš žije. Čo teda urobia Peter a iný učeník? Idú k hrobu, na jediné miesto, kam by nemali ísť.

V Lukášovom evanjeliu sa veľmi jasne hovorí o tom, že muži zastavili ženy, ktoré idú k hrobu. „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“[2] Peter a iný učeník však idú hľadať Pána na jediné miesto, kde nie je, čiže na miesto mŕtvych. Tak ako pri Márii, dodržiavanie soboty aj u nich oddialilo skúsenosť života silnejšieho ako smrť, lebo Ježiš nemôže byť v hrobke, na mieste smrti.

On žije. Učeníci idú k hrobu, na jediné miesto, kde Ježiša nenájdu. Ak človek plače za nejakým človekom ako za mŕtvym, teda ak človek ide k hrobu, nemôže zakúsiť život a prežívanie vlastnej existencie. Obaja učeníci bežia, a milovaný učeník, ktorý zakúsil toľko Ježišovej lásky, k hrobu prichádza prvý.

Peter, ktorý odmietal, aby mu Ježiš umyl nohy a tak nechcel prijať jeho lásku prejavenú v službe, prichádza neskôr. Ale iný učeník sa zastavil a nechal Petra vojsť ako prvého. Prečo? Je dôležité, aby učeník, ktorý Ježiša zaprel a pre ktorého je smrť koncom všetkého – čo bolo dôvodom zapretia – prežil prvú skúsenosť života.

Potom vchádza iný učeník: „videl i uveril.“ Veľmi dôležité múdre slová evanjelistu sú však tieto: „Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.“ Ján sa zaoberá tým, že človek môže uveriť v Ježišovo zmŕtvychvstanie až po tom, čo uvidí znamenia Jeho víťazstva nad smrťou.

Ježišovo zmŕtvychvstanie nie je privilégiom, dopriate nejakej osobe pred dve tisíc rokmi. Je pre všetkých veriacich. Ako? Hovorí o tom sám evanjelista: „... ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.“ Prijatie písma - Pánovho slova, radikálnosť tohto posolstva v jeho živote (v živote učeníka), jeho transformácia, sprostredkujú učeníkovi život v takej kvalite, ktorá mu dovolí zakúšať vzkrieseného vo vlastnej existencii (v existencii učeníka).

Neuveríme v Ježišovo zmŕtvychvstanie, lebo hrob je prázdny, ale len vďaka tomu, ak sme Ho stretli živého. Toho, ktorý oživuje náš život.

Preklad: Lucia Zacharová