Matka v rodine

25. február 2015 / Anastázia Strečková

Vytlačiť

Pápež František na generálnej audiencii 7. januára 2015 pokračoval v cykle katechéz o rodine a venoval matkám v rodinách.

Uvádzame jeho slová v plnom znení:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes budeme pokračovať katechézou o Cirkvi a budeme premýšľať o matke Cirkvi. Cirkev je matka, naša svätá matka Cirkev.
V týchto dňoch nám liturgia Cirkvi kladie pred oči ikonu Matky Božej Panny Márie. Prvý deň roka je slávnosť Matky Božej a potom nasleduje slávnosť Zjavenia Pána, pripomienka príchodu mudrcov. Evanjelista Matúš píše: "Vstúpili do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu" (Mt 2, 11). Je to matka, ktorá po Jeho pôrode, predstavuje Syna svetu. Ona nám dáva Ježiša, ukazuje nám Ježiša, umožňuje nám uvidieť Ježiša.

Pokračujeme v katechézach o rodine. V rodine je matka. Každý človek vďačí za svoj život matke a v mnohom jej vďačí takmer vždy za svoj ďalší život, za ľudskú a duchovnú formáciu. A hoci je matka symbolicky vyzdvihovná množstvom poézie a množstvom krásnych vecí, ktoré sa o matke hovoria, nie je jej dopriate aby bola počutá, nedostáva sa jej pomoci v každodennom živote a jej ústredné postavenie v spoločnosti je málo brané do úvahy. Ochota matiek obetovať sa pre deti býva dokonca využívaná, aby sa "ušetrilo" na sociálnych výdavkoch.

Aj v kresťanskej komunite sa niekedy stáva, že matka nie je dostatočne braná do úvahy a málo sa jej načúva. Predsa však je stredobodom života Cirkvi Ježišova Matka. Matkám ochotným k mnohým obetiam pre svoje deti a nezriedka aj pre deti druhých by sa asi malo dostávať viac počutia. Treba viac chápať ich každodenný boj, keď sa snažia byť efektívne v práci, pozorné a vnímavé v rodine; treba lepšie chápať, po čom matky túžia, keď sa usilujú o lepšie a autentickejšie ovocie svojej emancipácie. Matka s deťmi má vždy nejaké problémy, vždy má prácu. Spomínam si, že doma, kde nás bolo päť detí, jedno chcelo niečo, druhé myslelo na niečo iné, a úbohá mamička chodila od jedného k druhému. Bola však šťastná a dala nám toho veľa.

Matky sú najúčinnejší protiliek na šíriaci sa sebecký individualizmus. "Indivíduum" znamená "to, čo sa nedá deliť". Matky sa však delia, akonáhle prijmú dieťa, aby ho priviedli na svet a vychovali. Práve matky najviac nenávidia vojnu, ktorá zabíja ich deti. Častokrát myslím na matky, ktoré dostali list, v ktorom im bolo oznámené, že ich syn padol pri obrane vlasti. Úbohé ženy! Koľko len trpia matky! Ony dosvedčujú krásu života. Arcibiskup Arnulfo Romero hovorieval, že matky žijú "materským mučeníctvom". V homílii na pohrebe jedného kňaza zavraždeného eskadrami smrti povedal s odkazom na Druhý vatikánsky koncil:

"Všetci musíme byť pripravení zomrieť za svoju vieru, aj keď sa nám tejto cti od Pána nedostane ...

Dať život neznamená len byť zabitý. Dať život, mať mučeníckeho ducha znamená splniť povinnosť, mlčky, v modlitbe, poctivým plnením povinností v každodennom mlčaní života, postupným dávaním života.

Áno, ako to robí matka, ktorá bez bázne, v jednoduchosti materského mučeníctva počne vo svojom lone dieťa, privedie ho na svet, dojčí, živí ho a nežne sa oň stará. Tak sa dáva život. Je to mučeníctvo."

Toľko citát. Áno, byť matkou neznamená len priviesť dieťa na svet, ale je to tiež životná voľba. Čo volí matka? Aká je voľba matky? Životnou voľbou matky je darovať život. A to je veľkolepé, to je krásne!

Spoločnosť bez matiek by bola neľudská, pretože matky dokážu vždy aj v najhorších momentoch dosvedčovať nehu, oddanosť, mravnú silu. Matky často odovzdávajú tiež najhlbší zmysel náboženskej praxe. V prvých modlitbách, v prvých gestách zbožnosti, ktoré sa dieťa naučí, je vpísaná hodnota viery v život ľudskej bytosti. Je to posolstvo, ktoré veriace matky vedia odovzdávať bez mnohého vysvetľovania. To príde potom, ale zárodok viery spočíva v oných prvých najdrahocennejších momentoch. Bez matiek by nielen neboli noví veriaci, ale viera by stratila značnú časť svojej jednoduchej a hlbokej vrúcnosti.

A spolu s tým všetkým je Cirkev našou matkou! Nie sme siroty, máme matku! Matku Božiu, Matku Cirkev a našu matku. Nie sme siroty, sme deti Cirkvi, sme deti Matky Božej a sme deti našich matiek.

Drahé mamičky, vďaka, vďaka za to, čo ste v rodinách a za to, čo dávate Cirkvi a svetu. A tebe, milovaná Cirkev vďaka, vďaka, že si matkou. A tebe Mária, Matka Božia, vďaka, že nám ukazuješ Ježiša.

A vďaka všetkým tu prítomným mamičkám, ktoré pozdravujeme potleskom!

Pápež František, 7. januára 2015

(spracované podľa zdroja)

Súvisiace katechézy o rodine tu:

• Nezvestní otcovia (téma otcovstvo - 1. časť)
• Rodina potrebuje otca (téma otcovstvo - 2. časť)
• Deti sú radosťou, nie problémom
• Rodina nás vovádza do bratstva vo svete (o súrodencoch)