Deti sú radosťou, nie problémom

11. február 2015 / Anastázia Strečková

Vytlačiť

Pápež František na generálnej audiencii vo vatikánskej aule Pavla VI. dnes pokračoval v cykle katechéz o rodine, pričom svoju pozornosť zameral na deti.

Uvádzame jeho slová v plnom znení:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Po zamysleniach nad postavami matky a otca by som v dnešnej katechéze chcel hovoriť o dieťati alebo lepšie o deťoch. Budem pritom vychádzať z krásneho Izaiášovho obrazu. Prorok hovorí:

"Zďaleka prichádzajú tvoji synovia, na chrbtoch sú prinášané tvoje dcéry. Zbadáš to a zažiariš, radosťou sa zachveje a rozšíri tvoje srdce " (Iz 60, 4-5a).

Je to nádherný obraz, obraz šťastia ktorý vzniká pohľadom na rodičov a detí, ktorí spoločne putujú v ústrety budúcej slobode a pokoju, po dlhom období odlúčenia a rozdelenia, kedy sa židovský ľud nachádzal ďaleko od svojej vlasti.

Existuje totiž tesné spojenie medzi nádejou ľudu a harmóniou medzi generáciami. To si musíme dobre uvedomiť. Radosť detí rozochvieva srdce rodičov a otvára budúcnosť. Deti sú radosťou rodiny aj spoločnosti. Nie sú problémom reprodukčnej biológie, ani jedným z mnohých spôsobov sebarealizácie. A tým menej sú majetkom rodičov.

Nie, deti sú darom, darčekom. Deti sú darom. Každé je jedinečné a neopakovateľné a súčasne má nezameniteľný vzťah ku svojim koreňom. Byť synom a dcérou podľa Božieho plánu, znamená niesť so sebou pamäť a nádej lásky, ktorá uskutočnila seba samu tým, že odovzdala život inej, pôvodnej a novej ľudskej bytosti. A pre rodičov je každé dieťa sebou samým, iným a odlišným.

Dovoľte mi jednu rodinnú spomienku. Pamätám si na svoju mamičku, ako o nás hovorila - bolo nás päť - "Mám päť detí." A keď sme sa pýtali, ktoré je najobľúbenejšie, odpovedala: "Mám päť detí ako päť prstov. Keď je ublížené jednému, pocítim bolesť. Keď druhému, tak tiež. Pocíti to všetkých päť. Všetky sú moje deti, ale líšia sa ako prsty jednej ruky. A taká je rodina. Deti sú rôzne, ale všetky sú deťmi."

Dieťa je milované, pretože je dieťa. Nie preto, že je krásne, také či onaké, ale pretože je dieťaťom! Nie preto, že zmýšľa ako ja alebo stelesňuje moje túžby. Dieťa je dieťaťom: život zrodený nami, ale určený jemu, jeho dobru. Dobru rodiny, spoločnosti a celému ľudstvu.

Tu pramení tiež hĺbka ľudskej skúsenosti byť synom či dcérou, ktorá nám umožňuje objaviť nezištnú dimenziu lásky, ktorá nás neprestáva udivovať. Je to krása toho, že sme milovaní skôr. Deti sú milované ešte než prídu. Často stretávam mamičky, ktoré mi na námestí ukazujú, že čakajú dieťa, a žiadajú požehnanie ... tieto deti sú milované ešte pred príchodom na svet. Taká je štedrosť lásky. Sú milované ešte pred narodením podobne ako nás Boh vždy miluje prvý. Sú milované ešte predtým než by si niečo zaslúžili, ešte pred tým než dokážu hovoriť či myslieť, dokonca skôr ako prídu na svet! Byť deťmi je zásadnou podmienkou poznania Božej lásky, ktorá je posledným zdrojom tohto autentického zázraku. Do duše každého, akokoľvek krehkého dieťaťa Boh vkladá pečať tejto lásky, ktorá je základom osobnej dôstojnosti, ktorú nič a nikto nebude môcť zničiť.

Dnes je pre deti ťažšie predstavovať si svoju budúcnosť. Otcovia, ako som naznačil v predchádzajúcich katechézach, možno urobili krok späť a deti sú si menej isté, keď majú kráčať vpred. Dobrému vzťahu medzi generáciami sa môžeme naučiť od nášho nebeského Otca, ktorý ponecháva každému z nás slobodu, ale nikdy nás nenecháva samotných. A keď robíme chyby, On nás stále trpezlivo sleduje a svoju lásku k nám neumenšuje. Nebeský Otec vo svojej láske k nám neustupuje späť. Vždy ide vpred a ak nemôže vpred, čaká na nás, nikdy sa nevracia späť; chce aby jeho deti boli odvážne a postupovali vpred.

Deti nemajú mať strach zo záväzku tvoriť nový svet. A je správne, ak túžia, aby bol lepší ako ten, ktorý dostali! Je však potrebné robiť to bez arogancie, bez domýšľavosti. Vždy je potrebné vedieť priznávať deťom hodnotu a rodičov je vždy treba ctiť.

Štvrté prikázanie žiada od detí - a všetci nimi sme - aby ctili otca aj matku (porov. Ex 20,12). Toto prikázanie nasleduje hneď po tých, ktoré sa týkajú samotného Boha. Obsahuje totiž niečo posvätného, niečo božského, čo je pri koreni každého iného druhu medziľudskej úcty. Biblická formulácia ku štvrtému prikázaniu dodáva: "aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh."

Mocný zväzok medzi generáciami je zárukou budúcnosti a zárukou naozaj ľudských dejín. Spoločnosť detí, ktoré nectia rodičov, je spoločnosťou bezo cti. Ak nie sú ctení rodičia, potom mizne vlastná česť! Takúto spoločnosť potom bude tvoriť vyprahnutá a chtivá mládež. Ale bude to tiež spoločnosť lakomá, neochotná k rodičovstvu, nemilujúca deti, ktoré považuje hlavne za starosť, ťarchu a riziko. Takáto spoločnosť je depresívna.

Spomeňme si na mnohé spoločnosti, ktoré poznáme tu v Európe. Sú to spoločnosti v depresii, pretože nechcú deti, nemajú deti a pôrodnosť nedosahuje ani jedno percento. Prečo? Každý z nás o tom môže premýšľať a odpovedať si. Ak je na početnú rodinu nazerané ako na záťaž, potom tu niečo nehrá! Rodičovstvo musí byť zodpovedné, ako učí encyklika Humanae vitae bl. Pavla VI., a mať viac detí sa nemôže stať automaticky nezodpovednou voľbou. Avšak rozhodnutie nemať deti je egoistické.

Rodičovstvom sa život omladzuje a získava energiu, obohacuje sa a nie ochudobňuje! Deti sa učia preberať na seba starosť o rodinu, dozrievajú v zdieľaní svojich obetí, rastú v docenení svojich darov. Radostná skúsenosť súrodenectva sýti úctu aj starostlivosť rodičov, ktorým patrí naše uznanie.

Mnohí z vás ktorí ste tu prítomní máte deti a všetci sme deťmi. Urobme jednu vec. Odmlčme sa na minútu. Každý z nás nech v srdci mlčky premýšľa o svojich deťoch, ak ich má. A všetci myslime na svojich rodičov a ďakujme Bohu za dar života. Mlčky. Tí čo majú deti, nech myslia na ne, a všetci myslime na svojich rodičov. Pán nech žehná našim rodičom a vašim deťom!

... ... ...

Ježiš večný Syn, ktorý sa stal synom v čase, nech nám pomáha hľadať cestu k novému rozjasneniu tejto tak jednoduchej a tak obrovskej ľudskej skúsenosti, ktorou sú deti. Rodičovstvo je tajomstvom, ktoré obohacuje život všetkých a prichádza od samotného Boha. Musíme ho znovu objaviť, prekonať predsudok a vo viere a dokonalej radosti toto tajomstvo žiť.

Je tak krásne, keď chodím medzi vami a vidím oteckov a mamičky, ktorí zdvíhajú svoje deti k požehnaniu. Takéto gesto je skoro božské. Ďakujem vám, že ho robíte.

Pápež František, 11. februára 2015

(spracované podľa zdroja)

Predchádzajúce katechézy tu:

• Matka v rodine
• Nezvestní otcovia (téma otcovstvo - 1. časť)
• Rodina potrebuje otca (téma otcovstvo - 2. časť)