Počiatok

11. december 2015 / Štefan Moravčík ml.

Vytlačiť

Na počiatku bol On. On bol myšlienkou, slovom i činom. On bol, je a bude a nemôže nebyť. On je začiatok i koniec. On stvoril všetko živé i neživé, on vložil žeravú pec do útrob zeme i ukrutný mráz na vrchy kopcov, On dal plávať rybám a lietať vtákom, plaziť sa hadom i bežať levom. A všetko bolo dobré.

On stvoril Piatich. Bytosti dávnych čias, ktoré boli správcami na zemi. Každý z nich vzdával chválu iba Jemu. Nikto ich nikdy nevidel, ale dávne reči hovoria, že celá zem stojí na ich mohutných krídlach. A On im dal dar. Každý mohol vydať tón – tón ladiaci s tónom Jeho stvorenia. A ten tón prebudí, oživí, uspí a zahubí. No bol tu ešte jeden tón – tón ktorý zmení všetko. Čo sa prebudí – uspí, čo sa uspí – prebudí, čo oživí zahubí a čo zahubí oživí. A ten tón mal Posledný z Piatich.

A tak Piati vydali tón postupne – najprv všetko bolo oživené a čo ožilo sa i prebudilo. To trvalo dlhý čas a všetko živé malo možnosť plodiť a množiť sa, rásť a jestvovať. Tu prišiel tretí tón, ktorý všetko uspal. I stvorenie, i živé a neživé zahalil šerotou. I tu prišiel štvrtý tón ktorý prikryl Jeho stvorenstvo plášťom tmy, a všetko živé vypustilo život Jemu do rúk. A on sa tešil zo svojho stvorenia.

Títo štyria vychádzali spolu dobre. No bol tu Piaty, ktorý nemal miesto v časoch vlády. On všetko tvoril naopak, čo prebudili uspal, čo uspali prebudil, čo oživili zahubil a čo zahubili oživil. I videl neprávosť voči ostatným i riekol Jemu: „Čím som si zaslúžil takýto ničomný dar?“ A On odvetil: „Si mojím najmladším i najmilším. A tvoj dar je najväčší – máš moc nad darmi inými.“ I prišlo mu na um, že je pánom ostatných a zrodila sa v ňom ukrutná myšlienka. I riekol: „Nepotrebujem vás a ani Jeho. Slúžte mi a ja vás ušetrím.“ Tu sa ostatní štyria vzbúrili a nastal boj vekov, taký mocný, že hrboľaté sa vyrovnalo a rovné sa vyvíšilo i doliny sa naplnili slzami a nebesia krikom. Hovorí sa, že v týchto časoch vznikli blesky a hromy, ktoré dodnes sú ozvenou toho boja. I bojovali a bojovali veky. Málo sa vtedy oživilo i prebudilo, mnoho sa vtedy uspalo i zahubilo. Tu do boja vstúpil On, lebo už pridlho mu neprišla chvála. I riekol: „Zaplakal som nad tebou, ale už nebudem. Zavrhnem ťa do najväčších útrap, kde už nebudeš mať moc, zamknem ťa na veky, až kým ťa ruka mocného nevyslobodí.“ A tak zavrhol Piateho do podsvetia, do žeravej pece ho zatvoril a kľúč vložil do Nového stvorenia.

On zaplakal nad skazou a pýchou Piateho. I stvoril ešte jednu bytosť – poslednú a najmocnejšiu zo všetkých, aby bola mu na chválu a slávu. I udrel nohou o Zem, tá sa otvorila a vyšiel žeravý výr. I siahol rukou do výšin a stiahol mrazivý vietor. I vyronil slzu a tá padla doprostred tohto výru ohňa a mrazu. A keď výr zmizol a zdvihol sa prach, z prachu povstali ľudia. I zaplesal nad svojím dielom a videl, že je to veľmi dobré. Do ich sŕdc zasadil túžbu po Ňom, i riekol : „Hľa, čo vidíte, je vaše.“ A tak pokým sa Štyria striedali a vydávali tóny, človek sa prispôsobil harmónií tónov a žil na zemi. A človek to nazval rokom.

I prešlo mnoho rokov i vekov, a Zem sa naplnila ľuďmi. Štyria tónili a On bol šťastný. Ale zhlbín Zeme zaznel mocný hlas Piateho, ktorý zareval vo svojom hneve voči Nemu i voči ľuďom. I zareval a človek sa priblížil. A riekol mu: „Ty máš najvyšiu moc, väčšiu než Piati a vzdávaš chválu Jemu? Nerozumný človek. Otvor bránu a ja ťa učiním jediným mocným! Otvor bránu a spoznáš tajomstvo moci!“ I tu človek v naivite a v túžbe po poznaní moci, otvoril bránu i podal ruku Piatemu. A človeka ruka pálila a ostala spálená po mnohé veky. Kolobeh sveta sa zastavil, rok ustal, lebo Piaty chodil a pustošil všetko. Zbieral ľudí na svoju stranu. I ľudia mu hovoril Baisernuit, čo znamená Bozk Noci, lebo tieto skutky sa udiali za tmy.

I prišiel On, lebo chvála prestala prúdiť k Nemu, pohľadol na skazu človeka a riekol: „V slobode si si vybral, v slobode i zomrieš.“ A tak nariadil človeku moc dať život i brať stvorenstvu, ale i stvorenstvo môže zobrať život človeku. Človek zahubí leva, a levica človeka roztrhá. A človek sa skláňal a vyhováral na Baisernuita, že ho zviedol a riekol: "Piaty nás zviedol, odpusť, Tebe Jedinému chceme slávu vzdať!" A odvtedy sa On nazýva Jediným. Ale Jediný riekol: "Neodvrátim svoju tvár od svojich detí, ale ako som riekol, stane sa!"

A tu Piaty, zvaný Baisernuit,  vytvoril kráľovstvo v podzemí, odkiaľ sa prinavrátil. A Baisernuit chodí a verbuje ľudí, ktorí sa v slobode nechávajú strhnúť. No boli i takí, ktorí ostali verní Jedinému, a zvádzajú boj proti tme a čiernote. A Jediný neustále bdie nad svojimi bojovníkmi, a nedovolí Piatemu Baissernuitovi aby ich zahubil. On bdie a stará sa, ako pastier o svoje ovce. A tak sa vedie boj vekov medzi dobrom a zlom, medzi Jediným a tým, ktorý prebýva vo tme. Je to boj Jediného o našu slobodu. A tak to trvá až po dnes.

(pokračovanie tu: Na dedinku sadol tieň)