Lekcia z BOZP v rodine

19. máj 2016 / Marek Domes

Vytlačiť

Rád by som sa podelil na základe Vašich rozprávok o vlastnú skúsenosť bezpečnejšieho domova.

Vždy som bol trošku skeptický voči rôznym detským poistkám a podobným mechanizmom. Moja chlapská teória bola jednoduchá. Stačí dať všetko dostatočne ďaleko, či vysoko a netreba žiadne zbytočné investície do detských poistiek. Skrátka nebezpečné veci mimo dosahu detí a nemôže byť problém. No a v najhoršom predsa dieťa je stále pod dozorom a ustrážiť jedno nemôže byť až taký problém.

Táto moja teória dostala riadnu trhlinu jedného pekného dňa.

Manželka šla pozerať nejaké handry pre syna a ja som ho mal na hodinku postrážiť doma. Žiaden problém syn má tri roky, krásne sa prehrá aj sám s legom alebo podobne. Telka zapnutá, notebook na kolenách Mirko v detskej izbe, čo sa môže stať?

„Tatiii som smädný!“

„Zober si zo stola, máš tam v poháriku naliate,“ – trošku som ho odbil, keďže som mal práve rozčítaný zaujímavý článok a ostal som ponorený v texte.

„Tatino a toto je na čo?“ Zdvihol som zrak a Mirko v ruke ten najväčší nôž. Našťastie ho držal za rukoväť a nie za čepeľ. Okamžite som vyskočil z pohodlia gauča a nôž mu opatrne zobral. Trošku ma oblieval pot keď som si predstavil, ako ľahko sa mohol pošmyknúť a padnúť naň.

Veľmi rýchlo som zistil, že náš malý Mirko na špičkách poľahky dočiahne do najvyššieho šuplíka a vyberie odtiaľ čo sa mu len zachce.

Keď sa manželka vrátila, prvé čo odo mňa počula: „Keď si bola preč, tak som premýšľal, že tie detské poistky nie sú až taký zlý nápad, zajtra ich pôjdem kúpiť. Čo ty na to?“

Samozrejme, netuší, prečo som tak rýchlo zmenil názor, a netreba ju ani znepokojovať. Ale ja som sa poučil rýchlo. Našťastie táto lekcia pre mňa, sa obišla bez následkov.     

Projekt podporila Nadácia pre deti Slovenska z nadačného fondu Deti v bezpečí. 

Ďakujeme!