Rodina potrebuje otca

4. február 2015 / Anastázia Strečková

Vytlačiť

Pápež František na generálnej audiencii vo vatikánskej aule Pavla VI. dnes pokračoval v cykle katechéz o rodine, pričom sa zameral na hodnotu role otca.

Uvádzame jeho slová v plnom znení:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes by som rád ponúkol druhú časť reflexie o postave otca v rodine. Minule som hovoril o probléme absencie otcov, dnes sa chcem pozrieť na pozitívny aspekt. Aj svätý Jozef bol pokúšaný opustiť Máriu, keď zistil, že je tehotná. Zasiahol však Pánov anjel , ktorý Jozefovi predstavil Boží plán a aj poslanie pestúna. Jozef, muž spravodlivý "vzal svoju ženu k sebe" (Mt 1, 24) a stal sa otcom nazaretskej rodiny.

Každá rodina potrebuje otca. Dnes sa zastavíme pri hodnote tejto roly. Chcel by som pritom vychádzať z niekoľkých viet, ktorými sa v knihe Príslovia obracia otec k svojmu synovi:

"Syn môj, ak bude tvoje srdce múdre, bude plesať srdce moje

a moje vnútro zajasá, keď tvoje pery budú hovoriť, čo je správne"

(Pr 23, 15-16).

Nemožno lepšie vyjadriť hrdosť a dojatie otca, ktorý spoznáva, že odovzdal synovi to, čo je v živote najcennejšie, totiž múdre srdce. Tento otec nehovorí: "Som na teba hrdý, lebo si rovnaký ako ja a pretože opakuješ veci, ktoré hovorím a robím ja." Nie. Hovorí niečo oveľa dôležitejšie, čo by sme mohli tlmočiť nasledovne:

"Budem šťastný, kedykoľvek uvidím, že konáš múdro, a budem dojatý, ak ťa začujem že hovoríš správne.

Toto som ti chcel zanechať, aby si si to osvojil: schopnosť cítiť a konať, hovoriť a súdiť múdro a správne.

A aby si takým mohol byť, učil som ťa, čo si nepoznal, a opravoval chyby, ktoré si nevidel.

Dal som ti pocítiť hlbokú a zároveň diskrétnu sympatiu, ktorú si možno plne nevnímal,

keď si bol mladý a nerozhodný.

Dal som ti svedectvo náročnosti a pevnosti, ktoré si možno nechápal, keď si si prial len náklonnosť a ochranu.

Ja sám som musel ako prvý podstúpiť skúšku múdrosti srdca, bdieť nad nadmierou citov a nevôle, aby som uniesol ťarchu nevyhnutných nedorozumení a našiel správne slová, ktorým by si rozumel.

Teraz - pokračuje otec - keď vidím, že sa snažíš byť takým voči vlastným deťom a voči všetkým, som dojatý."

Toľko slová jedného múdreho, zrelého otca.

Otec dobre vie, koľko stojí odovzdanie takéhoto odkazu: koľko blízkosti, nehy a pevnosti. Avšak koľko útechy a odmeny prinášajú deti, ktoré tomuto odkazu vzdávajú česť! Je to radosť, ktorá vykupuje všetku námahu, prekonáva každé nedorozumenia a hojí každú ranu.

Prvou nutnosťou je teda prítomnosť otca v rodine. Aby bol nablízku manželke, zdieľal všetko: radosti i bolesti, námahy a nádeje. Aby bol nablízku deťom, keď vyrastajú, hrajú sa a snažia sa, keď sú ľahkovážne a úzkostlivé, keď sa vyjadrujú a sú zmĺknuté, keď sa osmeľujú a obávajú, keď urobia chybný krok a nachádzajú novú cestu. Otec musí byť prítomný vždy.

Byť prítomný však neznamená byť kontrolórom, pretože otcovia, ktorí príliš kontrolujú, dusia deti a brzdia ich rast. Evanjelium hovorí o Vzore Otca, ktorý je v nebesiach. On jediný - hovorí Ježiš - môže byť skutočne nazývaný "dobrým Otcom" (porov. Mk 10, 18).

Všetci poznajú výnimočné podobenstvo o márnotratnom synovi či o milosrdnom otcovi v 15. kapitole Lukášovho evanjelia. Aká dôstojnosť a neha je v tomto otcovi, ktorý očakáva doma vo dverách návrat svojho syna! Otcovia musia byť trpezliví. Častokrát sa nedá robiť nič iné ako čakať, modliť sa a čakať trpezlivo, nežne, veľkodušne a milosrdne.

Dobrý otec vie čakať a odpúšťať z hĺbky srdca. Vie zaiste aj rázne napomenúť. Nie je otcom slabým, povoľným a sentimentálnym. Otec, ktorý vie napomenúť, bez toho, aby odradil, dokáže tiež neúnavne chrániť. Raz som počul na stretnutí s jednými manželmi otca, ako povedal: "Niekedy musím deťom trochu naložiť ... ale nikdy nie na tvár, aby som ich nepokoril." To je krásne. Má zmysel pre dôstojnosť. Musí potrestať, ale správnym spôsobom, a ide sa ďalej.

Ak môže niekto naozaj dôkladne vysvetliť modlitbu Otče náš, ktorú učil Ježiš, potom je to ten, kto žije otcovstvo v prvej osobe. Bez milosti, ktorá prichádza od nebeského Otca, strácajú otcovia odvahu a utekajú z boja. Deti však potrebujú nájsť otca, ktorý ich očakáva, keď sa vracajú po svojich stroskotaniach. Robia síce všetko, aby to nemuseli pripustiť a dať najavo, ale potrebujú ho. A ak ho nenájdu, spôsobí im to zranenia, ktoré sa hoja veľmi ťažko.

Cirkev, naša matka, sa snaží všetkými svojimi silami podporovať dobrú a veľkorysú prítomnosť otcov v rodinách, pretože sú pre nové pokolenia nenahraditeľnými strážcami a sprostredkovateľmi viery v dobro, viery v spravodlivosť a v ochranu Božiu, ako svätý Jozef.

Pápež František, 4. februára 2015

(spracované podľa zdroja)

Predchádzajúce katechézy tu:

• Matka v rodine
• Nezvestní otcovia (téma otcovstvo - 1. časť)

Papež František pak v závěru generální audience obrátil pozornost k aktuální situaci na Ukrajině:

„Opět svoji myslí zalétám k milovanému ukrajinskému lidu. Situace se bohužel zhoršuje a rozpory mezi stranami se vyostřují. Modleme se především za oběti, mezi nimiž jsou mnozí civilisté, za jejich rodiny, a prosme Pána, aby co nejrychleji učinil přítrž tomuto hroznému bratrovražednému násilí. Znovu důrazně vybízím, aby také na mezinárodní rovině byly podniknuty veškeré snahy o znovu zahájení dialogu, jediné možné cesty vedoucí k míru a svornosti v této trýzněné zemi. Bratři a sestry, když slyším slova „vítězství“ nebo „porážka“ pociťuji velkou bolest a velký smutek v srdci. To nejsou správná slova. Jediné správné slovo je „mír“. To je jediné správné slovo. Myslím na vás, drazí ukrajinští bratři a sestry… Pomyslete, že toto je válka mezi křesťany! Vy všichni máte tentýž křest! Bojujete mezi sebou vy, křesťané! Přemýšlejte o tomto pohoršení. A všichni se modleme, protože tato modlitba je naším protestem tváří v tvář Bohu v době války.“

Video záznam z audiencie tu: