Pokračujeme v boji s Drakom

30. júl 2015 / Ivan z Považskej Bystrice

Vytlačiť

V apríli sa nás pár otcov z Považskej Bystrice a Žiliny, inšpirovaných knihou Drakobijec, stretlo so svojimi synmi na chate Dúžavy pod Vršatcom. Správu o tomto našom víkende ste si mohli prečítať v článku “Začali sme svoj boj s Drakom”.

Posledný júnový víkend sme sa pod Vršatcom stretli znovu, aby sme vo svojom boji pokračovali. Pribudli páry, ktoré sa prvého víkendu nestihli zúčastniť, lebo sa o ňom dozvedeli neskoro – Peter so synom Tobiášom, Tóno s Tomášom a Jožo s Filipom. Naopak, na poslednú chvíľu pre hospitalizáciu mladšieho syna vypadli z tohto víkendu Roman s mladším Romanom, takže kontinuitu zabezpečovali Igor s Matejom a Ivan s Martinom. Jakub, ktorý na vlastných synov ešte len čaká, nám aj tentoraz pomáhal s prípravou víkendu.

Piatková omša v Pruskom bola znovu stretávacím bodom pre všetky páry. Úvodný večer už tradične prebiehal na zrúcanine Vršatca pri opekaní výbornej slaninky, vzájomnom predstavovaní sa a osviežením témy Drakobijca a jeho boja so sedemhlavým Drakom.

Sobotu sme začali chlapskou úlohou. Otcovsko-synovské páry mali do dvadsať minút spáliť dosku dreva (našťastie relatívne suchého), k dispozícii mali 5 zápaliek. Niektorým stačila jedna, iní potrebovali pomôcť šiestou, ale všetkým horelo okrem srdca i drevo…

Neďaleko Vršatca sa nad Váhom vypína pútnická Skalka. Stojí na skale, ktorú sme dopoludnia využili na zaistené lezenie – pre niektorých z nás to boli prvé seriózne horolezecké pokusy, ktoré sme si naozaj vychutnali. Aj keď v niektorých chvíľach nám uprostred steny nebolo všetko jedno a dokonca sme občas skončili na hojdačke istiaceho lana.

V medzičase si chalani vyrobili drevené meče ako základnú časť výbavy Drakobijca a skúšali svoje šermiarske umenie. Špagety uvarené v kotlíku na ohni všetkým náramne chutili. My otcovia sme mali tiež čo robiť, veď naši synovia vyrazili drakovi prvý zub a ten bolo treba pripraviť.

Popoludní sa pri chate varil v réžii otcov znovu guláš, strieľalo sa zo vzduchovky a kuše na diviaky a hral sa futbal. Krásny pokojný čas, keď sa chlapi a chlapci nikam neponáhľajú.

A večer za humnom čakal pri ohni Pútnik. Bol zvedavý, ako sa nám darilo plniť prvú vážnu drakobijeckú úlohu: činorodosťou prekonať svoju lenivosť.

Keďže otcovia mohli konštatovať, že synovia bojovali statočne, odmenou za námahu bolo slávnostné odovzdanie “vyrazených” – vyrezaných zubov otcami synom. Tí, ktorí sa zúčastnili prvý raz, si na svoj prvý zub samozrejme musia počkať do budúceho stretnutia.

Nedeľné ráno už bolo na programe len lúčenie po raňajkách. Po prázdninách sa stretneme znovu, aby sa Pútnik spýtal nás a našich synov, či sa nám striedmosťou podarilo zabojovať s obžerstvom – viac než s jedlom sa chystáme na boj s “konzumáciou” počítačov, televízie a iných žráčov nášho času a duchovna.