SpäťÚvod / Články / Naše projekty / OTCaSY - otcovia a synovia / Keď otcovia píšu list… alebo Pútnik na Zborove
Ako sme začali myBol to Pútnik, čakal nás v jaskyni

Keď otcovia píšu list… alebo Pútnik na Zborove

30. máj 2018 / Karol, Zborov

Vytlačiť Vytlačiť
Keď otcovia píšu list… alebo Pútnik na Zborove
Začalo to ako všetko – nadšením :)
 
Už na jar 2015 objavil Karol zo Zborova  našu knihu DRAKOBIJEC – MOJA CESTA. Nasledovalo pár e-mailov, hromada otázok ale najmä chuť ísť do toho. Karol dal dokopy štyroch otcov a ich synov, a na jeseň 2015 dali prvú rytiersku opekačku a uvedenie do príbehu knihy

 

A na jeseň 2016 dali štýlový rituál s pútnikom …

…po tom, čo som Ti písal, že chceme začať hru, sme sa nakoniec rozhodli 3 otcovia s 3 synmi, že ideme do toho – samozrejme so súhlasom synov a po prečítaní knihy Drakobijec. Chlapci sú vo veku 11-12 rokov. Čítanie knihy trvalo trochu dlhšie a pretiahlo sa až do jesene. Využili sme preto poslednú októbrovú sobotu minulého roku na začatie hry. Všetko sme samozrejme naplánovali a pripravili. Za pútnika sme vybrali jedného známeho, ktorý sa na to asi najviac hodil (vie to správne povedať) a od každého otca dostal heslovite silné a slabé stránky syna. Ako odev mal dlhé hnedé rúcho s kapucňou v štýle kapucínov. Miestom stretnutia s pútnikom bola pivnica na Zborovskom hrade. Je to jednoduchá kamenná, dlhá miestnosť s klenbovou strechou, ktorá slúžila na hrade ako sklad vína.
 
Vybrali sme sa na Zborovský hrad nad našou dedinou, čo je túra cca na 40 min. Chlapci samozrejme vedeli len o opekačke. Pod hradbami je veľké ohnisko a tam sme si dali okolo 16.00 hod. opekačku. Tá sa samozrejme pretiahla až do tmy. Potom sme si pri svetle mobilu prečítali prvú kapitolu z knihy Drakobijec. Pri čítaní sa striedali chlapci. Po prečítaní kapitoly sme vošli cez bránu do hradu. Bola už úplná tma. Pri bráne sme ostali a ďalej šli vždy už len dvojice – otec so synom. Chlapci nevedeli kam idú, takže boli dosť napätí. Po zhruba 400 m bola pivnica, ktorá bola zvnútra osvetlená tlmeným svetlom viacerými lampášmi, takže svetlo mierne vychádzalo aj von. Otec ostal vždy pri vchode a dnu vošiel len syn. V pivnici na nich čakal pútnik. Kapucňu mal na hlave a v ruke palicu. Pomalým a zmeneným hlasom pozýval chlapcov po mene dnu, pretože vedel v akom poradí pôjdu. Chlapci mu nevideli do tváre a od pútnika sa dozvedeli o svojich silných a slabých stránkach a dostali povzbudenie do boja s drakom. Pred odchodom dostal každý chlapec krabičku k hre. Bol to pre chlapcov silný zážitok a celou cestou domov z hradu (potme za svetiel lámp) sa medzi sebou dohadovali, kto vlastne bol ten pútnik. Náš syn „zahlásil“ že to bol „Ježiš“ …
Autor: Karol, Zborov
Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

O pomoci, pokore a pýche

18. marec 2013 / OTCaSY - otcovia a synovia

nadácia Polis - Kuffa

V každom dni sme konfrontovaní s novými udalosťami - ktoré tu ešte neboli, a je potrebné na ne reagovať. Ako to robia iní? Ako to robí psychologička Soňa...

Prečo som tu a kam idem?

27. marec 2013 / OTCaSY - otcovia a synovia

stavba

Príhovory, prednášky či kázne Maroša Kuffu - farára zo Žakoviec už mnohí poznáme. Často v nich hovorí o ceste k zmyslu života, o...

Ako vznikli OTCaSY

22. január 2014 / OTCaSY - otcovia a synovia

Ako vznikli OTCaSY

Sme skupina otcov (autori myšlienky OTCaSY) ktorí majú synov vo veku do 15 rokov. Ako naši synovia rástli, uvažovali sme čo potrebujú (zo strany otca) aby dozreli v mužov...

Torta nakreslená do cementu

27. január 2014 / OTCaSY - otcovia a synovia

Torta nakreslená do cementu

So skupinkou mužov rôzneho veku sme sa viezli na korbe auta s cementom, ktorý sme boli zobrať vo fabrike. Jeden z nich, asi štyridsiatnik, sa pochválil, že má dievča. Keď som ho...

N