Praženica od mamy (28.11.2016)

28. november 2016 / Dominika Hajkovská, Martin Slíž

Vytlačiť

Nechápavo pozerám na brata, ktorý si v malom emailovom hrnčeku na sporáku robí praženicu… z jedného vajíčka. Obitý biely hrnček s čiernym okrajom - plecháč, sa stráca v rukách 30 ročného, 90 kilového chlapa. Na môj udivený pohľad odpovedá s blaženým úsmevom: “Vieš, keď tá praženica, čo mi mamka robila keď som bol malý s namrveným chlebom, chutila najlepšie… Raz sa mi hádam tiež taká podarí…”

Chápem ho. Keď po dlhšom čase zavítame k rodičom, atmosféra sa vytvorí sama. Tá zmes spomienok vyvolaných jednoduchými vôňami, tónom hlasu, jedinečne odloženým riadom, nebadanými rituálmi od varenia kávy až po narodeninové oslavy či prípravu štedrovečernej večere sa nedá namiešať len tak hocikde. Nesieme si ju v sebe a nemôžeme sa jej zbaviť. Vďakabohu, ani nechceme. Je našou súčasťou, sme ňou preniknutí… a toľkokrát si ju vedome vyvolávame a chceli by sme sa do nej znovu, aspoň na chvíľu, vrátiť.

Dnes sme už my tvorcami atmosféry v našich rodinách. Sme spoluzodpovední za vône, chute, farby, emócie, ktoré si naše deti ponesú so sebou do života.

Aj adventné čakanie môže byť čarovné, alebo nervózne. Môžeme ho prežiť, alebo si ho užiť. Ja túžim po tom, aby nás toto rodinné čakanie “priblížilo” - k Dieťaťu, k Životu, k sebe navzájom. 

Nápady:

Atmosféru detstva mám silno spojenú s vôňami. Predvianočný čas špeciálne s vôňou vtedy exotických pomarančov a mandarínok. Pomarančové šupy sme ukladali na radiátor, aby prevoňali celú miestnosť a keď bola pomarančov hojnosť, vyrábali sme takéto jednoduché ale milé, silne aromatické gule. Spomínate?

Stačí pomaranč, klinčeky, prípadne škorica, nejaká stužka (nemusí byť) a pre slabšie pršteky aj špáradlo alebo niečo ostré, čo ľahšie prepichne kôru pomaranča. A potom už len ovoniavať…

Božie slovo + biblický komentár

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“

On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“

Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“  (Mt 8, 5-11)

„Stotník“ je výraz z rímskej vojenskej terminológie, ktorý označuje osobu pohana, okupanta, nečistého, nepriateľa na území Palestíny. Je to osoba pre ktorú – podľa mentality Ježišových súčastníkov – niet spásy.

Ježiš praktizuje to, čo ohlásil: "...milujte aj svojich nepriateľov a modlite sa za svojich prenasledovateľov." Spása – podľa Ježiša – je pre všetkých ľudí – nedá sa obmedziť hranicami jedného národa. Nedá sa obmedziť predpismi o obradne čistom a nečistom, nedá sa!

To čo kresťania zľahka upravené vyslovujú pred prijatím Ježiša v eucharistii slovami „Pane nie som hoden...“ je pôvodne vyslovené pohanom stotníkom, ktorý na vlastnej koži zažíva Ježišovu grátis lásku.

Ježiš dáva dar svojej lásky nie preto že ho je človek hodný, ale preto, že On je láskou.

Boh nepozerá na zásluhy človeka, ale na jeho potreby...

(Voľne spracované podľa zdroja)

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 27. 11. 2016 do 24. 12. 2016.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.