O vianočnom svetielku... (23. 12. 2015)

23. december 2015 / Kaja Kováčová, Martin Slíž

Vytlačiť

Tesne pred Vianocami sa vyskytne u mňa zvláštny jav. Doľahne na mňa pocit obavy, či darčekov bude dosť, či jedno dieťa nebude mať viac ako iné naše dieťa, či trafím tú pravú drobnosť, ktorá kamarátke rozžiari oči,...

A tak som si uvedomila, že tieto Vianoce (a každé ďalšie) sa v tejto dobe, keď je častokrát človek definovaný tým, čo má, pokúsim tomu nepodľahnúť.

Pozerajúc na tašku s nakúpenými darčekmi zisťujem, že nie veľmi sa mi to darí (alebo je nás doma veľa?). Predsa však chcem tento rok obdarovať mojich blízkych niečím, čo neskončí prvým pohľadom na rozbalený darček.

Sú to dve veci.

Prvá - vianočné pozdravy. Tie sú pre mňa úplne špeciálne milým darčekom. Rada ich dostávam a rada vyrábam... Posledné dva roky je ich súčasťou aj báseň vytvorená práve na túto príležitosť. Vždy nová, aktuálne odrážajúca to, čo prežívam v kontexte tajomstva Vianoc. V jej slovách sú skryto prítomní moji drahí, na ktorých pri jej písaní myslím, ktorých životy sa stávajú súčasťou môjho života.

Tento rok to bola patália pri ich vyrábaní natrikrát. Najskôr mi prístroj vytlačil dvadsaťpäť fotiek úplne zle - tak, že mi orezal pointu... Kašlať na pár eur. Na druhý ďeň sa situácia zopakovala znova... To som už zareagovala aj dosť nepekne, možno kvôli ďalším stresujúcim okolnostiam, v ktorých som tých dvadsaťpäť fotiek zas tlačila. Ale to ma pravdaže neospravedlňuje.

Nuž ale, ako som naznačila vo včerajšom zamyslení, Pán Boh mi dal ďalšiu šancu. A nie hocijakú.

Po vlastnoručnom vypísaní konečne správne vytlačených pozdravov som zistila, že v tej básni, z ktorej som sa tešila, som urobila chybu. Takú milú detskú slovnú prešmyčku. Namiesto škovránok som napísala škoVRánok. Opäť sa mi chcelo zareagovať inak, ako by som chcela, keby som si stihla uvedomiť, ako chcem zareagovať. A tak som zareagovala tak, ako som pôvodne nechcela, teda chcela, ak by som si stihla uvedomiť... (no dobre, je to zložité a zamotané : ). Jednoducho som sa zasmiala a nechala pozdravy s tou originálnou chybičkou. Potešila má táto šanca.

Druhou vecou je zážitok. Nie hocijaký, veď zážitkov so mnou majú moje deti dosť, a všelijakých :). Ide mi o zážitok vzájomnej blízkosti v dohviezdny večer, takýto nádherný názov Štedrého večera som niekde vyčítala ... Zážitok, že pôjdeme spolu tmou so zapálenými lampášikmi niekde lesnou cestičkou na vŕšok a tam si povieme tie pekné veci, ktoré by sme si na štedrý deň povedať nestihli, lebo by sme boli zamestnaní kapustnicou, chystaním a potom darčekmi.

Jozef Cíger Hronský písal jedno vianočné zamyslenie o malej sviečke v zákopoch počas vojny, koľko im dodala nádeje, ako si každý spomenul na chvíle z detstva, keď so svetielkom kráčal snehom na polnočnú omšu. Písal o zažíhaní svetiel, ktoré dávajú nádej. O tom, že každé dobré slovo, skutok je takýmto svetlom...

Zažíhajme svetielka v našich deťoch, nech v časoch tmy neprestane svietiť nádej... Nechajme sa sami zažať Svetlom, ktoré prišlo na tento svet. Len Láska môže premôcť akúkoľvek tmu.

Aktivita: Svietniky z polienka.

Do polienka vyrežeme otvor na sviečku. Existuje aj jednoduchá násadka, ktorou otvor možno ľahko vyvŕtať.

Polienko ozdobíme stuhami, krajkou alebo akýmikoľvek ozdôbkami, ktoré môžeme vymieňať kedykoľvek. Nech svetielko svieti po celý rok :)
 

Božie slovo + biblický komentár

Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.

Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“

Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.

Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.

Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. (Lk 1, 57-66)

"Čím len bude tento chlapec?"

Boh je prítomnosť objatia, istej lásky nech je prítomnosť akákoľvek. Láska - ako sa Boh menuje - je Prítomnosť. Vo všeobecnosti je známe o láske že JE tu a teraz ako konkrétnosť objatia.

Láska Boha je naliehavým pozvaním žiť v prítomnosti tu a teraz. Niet kam za niečím utekať a niet za čím smútiť - lebo všetko je tu a teraz.

Predstavte si, že sme schopní celú svoju energiu premeniť na lásku tu a teraz, tu a teraz, tu a teraz.... 

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 29. 11. 2015 do 24. 12. 2015.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.