Čaro okamihu (22. 12. 2015)

22. december 2015 / Kaja Kováčová, Martin Slíž

Vytlačiť

Rada pozorujem svoje deti. Najlepšie tak, keď o tom netušia.

Niekedy by som chcela mať v dome namontovanú kameru, aby nonstop zachytávala všetky tie milé, neopakovateľné situácie. Keď človek totiž chce, aby ich dieťa zopakovalo, stráca sa čaro spontánnosti, prirodzenosti a niekedy... to dopadne úplne inak.

Čaro prítomnej chvíle, čaro okamihu...

Najmenší synček sa hral s príveskom, na ktorom bol vyobrazený don Bosco. „Mami, to je pán Ježiš? Mária? Kto je to?“ Začínalo to byť veselé. „Cyrilko, to je don Bosco, ten, ktorý je na obraze u saleziánov.“ Hláskom nežnejším ako kozliatka z rozprávky (keď vlkovi oznamujú: naša mamička má tenší hlások) si začal štebotať: „don Boskooo, ja ta milujééém, si moj kamalát, ty si supel, hebo si moj kamalát a velmi ta milujém.“ A bola tu okamžite! Moja obrovská túžba zvečniť túto chvíľu.

Kým som však naštartovala mobil, chvíľa bola fuč.

A tak, hláskom zaliečavejším než vlk, keď presviedčal kozliatka, že je naozaj ich mamička, som začala prehovárať k Cyrilkovi: „Miláčik, kto je to, koho držíš v rúčke?“ Cyrilko mrvil medzi prštekmi prívesok a tváril sa, akoby ma nepočul a nevedel rozprávať. Drahocenné sekundy na kamere zapnutého mobilu s večne plnou pamäťou plynuli, keď tu zdvihol ku mne očká: „Je to... (veľmi dlhá dramatická pauza)... príšera!“ (Jasné, povedal „plíšela“, ale napísané to tak fajne nevyzerá).

Nuž. Už je to raz tak. Často sa zachováme, zareagujeme inak, ako by sme chceli. A často (alebo občas? : ) presne tak, ako by sme nechceli. Teda úplne opačne. Občas to dopadne možno vtipne, ale veruže sa stáva, že z nás tá situácia vytiahne reakciu, ktorú by sme najradšej hneď vymazali. Na kamere by to išlo. V živote nie.

Čaro prítomnej chvíle, čaro okamihu je tu.

Boh nám dáva šancu, mnoho šancí (o tom tak trochu v budúcom zamyslení), ako sa zachovať tak, ako chceme. A tak, ako chce On. Buď vôľa tvoja, nech je naším každodenným nadýchnutím, našou cestou...

Čarom práve prítomnej chvíle.

Čo iné ako láska je vôľa toho, kto sám je Láska? Ona dáva „šťavu“, prítomnej chvíli, celkom konkrétne a jedinečne, bez otázok, sedemdesiatsedemkrát, životaplná, obetavá, milosrdná... Aby sme všetko to, čo dostávame, nielen mali, ale dávali... šancu (dať) ochutnať lásku milosrdnú vždy nanovo, rovnako a predsa inak. 

Tip: Výroba anjela z polienka

(Nech nám tiež pomáha pomáha rozhodovať sa a reagovať s láskou.)

Budeme potrebovať: sekerku, pílku, polystyrénová guľu, prípadne látku vypchatú vatou do tvaru gule, tvrdší papier, lep alebo tavnú pištoľ, ozdôbky.

Ocko nám vyrobí polienko. Vystrihneme si anjelské krídla z papiera a pripevníme ich ku polienku. Kto chce, môže krídla vyzdobiť látkou, krajkou, farbami... Na vrch polienka – vyskúšame na ktorom konci pevne anjelik stojí – si pripevníme guľu-hlavičku. Môžme jej dokresliť tvár, vlásky a svätožiaru – fantázii sa medze nekladú.
 

Božie slovo + biblický komentár

Mária hovorila:

„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. (Lk 1, 46-56)

História sa opakuje a bude opakovať.

Či už na úrovni našich malých osobných príbehov, alebo na úrovni panstiev a mocností príbehov skupín či národov.

Keď sme na konci cirkevného roku (pri bohoslužbe slova) počúvali o padaní hviezd z neba a zatmení slnka a mesiaca - to isté nám hovorí Mária vo svojom chválospeve. "Mocnárov zosadil z trónov ...."

Všetko, čo sa bude tlačiť do neba, aby zaujalo miesto, ktoré patrí Bohu, je určené na pád.

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 29. 11. 2015 do 24. 12. 2015.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.