Môj muž učí naše dcéry odvahe (9. 12. 2014)

9. december 2014 / Katka Klenovičová, Martin Slíž

Vytlačiť

Jeden zimný večer sme si spomenuli, že sme ešte neboli vonku a už bola tma. Dievčatá mali nové baterky, a tak si manžel povedal, že ich vezme von po tme a tie baterky vyskúšajú. Okrem toho sme práve čakali na kamaráta, ktorý mal každú chvíľu prísť, tak mu chceli ísť oproti.  Dcéry boli nadšené.

Bývame na veľkej lúke sami a ďalej je les. Mala som asi nejakú prácu, tak som zostala doma. Okrem toho, je fajn, keď strávia nejaký čas iba s ockom. Bola jasná noc a obloha pokrytá množstvom hviezd. Keď bývate na takom mieste, neviete sa vynadívať. Hovorím si, trochu dobrodružstva im určite nezaškodí.

Po nejakom čase niekto klope na dvere. Otvorím, a tam stoja obe dcéry, ešte so zapnutými baterkami, ale samé. Pýtam sa, kde je ocko. A ony mi so samozrejmou ľahostajnosťou v hlase odpovedali „asi sa stratil“.

Ako to, stratil?

Po desiatich minútach prichádza manžel, nesie drevo do pece a hneď som zvedavá, ako to chce vysvetliť.

Vysvitlo, že to bolo od začiatku naplánované takto: keď vyšli von, ocko im povedal, nech si dobre všímajú a zapamätajú cestu, lebo naspäť pôjdu samé.  Dom nebudú vidieť, tak nech na to pamätajú a pozerajú okolo seba (ale cestu už aj tak dobre poznali). Prešli sa spolu po „paraglajderskú lúku“, ktorá je od domu vzdialená približne 1 kilometer.

Tu sa rozdelili.

Dievčatá si spokojne vykračovali k domu, držali sa za ruky a svietili si na cestu. Veselo sa rozprávali a sledovali, ako našim mačkám svietia oči, keď na ne svietia, a všeličo iné. Ocko, samozrejme, išiel niekoľko metrov za nimi dával na ne z diaľky pozor. O tom však nevedeli. Mysleli si, že zostal na mieste. Keď videl, že sú už doma, nejaký čas sa ešte neukazoval a využil ten čas na naloženie dreva do košíka.

Keď vtedy prišli bez manžela, prekvapilo ma, že sa o ocka neboja.

Ale zrejme to vyplýva z ich presvedčenia, že on si so všetkým poradí a cestu určite nájde. Nakoniec boli na seba hrdé, že to tak dobre zvládli a celý večer rozprávali len o tom, pričom v očkách im hrali iskričky nadšenia a hrdosti :)

Božie slovo + biblický komentár

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.

Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“ (Mt 18, 12-14)

Duch - NOVOTA nového oproti starému. V čom všetkom?

V „starom“ boli kategórie osôb ktoré boli vylúčené z prístupu k Otcovi (hriešnici, prostitútky, mýtnici...)

V „novom“ Ježiš ukazuje že Boh je Blázon lásky pre ľudí – pre všetkých ľudí zvlášť pre tých, ktorí sa vzdialili (od seba samých), t.j. aj pre tých, ktorí boli doteraz vylúčení.

Otca vždy zaujímajú viac potreby svojich detí ako ich zásluhy. Zásluhy ... ach...  

(Voľne spracované podľa zdroja)

Nápady: DOMÁCE TICHO

Ak chceme tráviť viacej času spolu, je dobré odstrániť niektoré rušivé vplyvy, napríklad televíziu.

Môžeme sa dohodnúť, že dnes alebo v niektorý iný deň, na ktorom sa zhodneme, nebudeme zapínať televíziu ani počítač (iba v nevyhnutných prípadoch, ako je práca).

Zahráme si spolu hru, budeme si spolu čítať alebo pôjdeme spolu na prechádzku.

Podnety:

V prvom dnešnom čítaní je napísané: „Hlas volajúceho: ,Pripravte cestu Pánovi na púšti!´“ (Iz 40,3)

Pán prichádza na púšť.

• Kto býva na púšti?
• Komu hlas káže pripraviť sa?

Každý z nás má v sebe niekedy púšť. Pán prichádza k nám, ale hlas nás vyzýva, aby sme sa pripravili na Jeho príchod.

• Kde je v mojom živote púšť?
• S čím bojujem?
• Čo neviem prijať a spôsobuje mi to trápenie?

Skúsme sa dnes sústrediť na Božiu prítomnosť v našich životoch, nájdime si čas na ticho, v ktorom počuť Boží hlas, pri spoločnej alebo osobnej modlitbe strávme pár minút aj v tichu a v rozjímaní.

Zahrajme sa:  ZIMA - TEPLO

V dnešnom evanjeliu je Ježiš prirovnaný k pastierovi, ktorému záleží na každej ovečke v stáde. Keď sa jedna stratí, on ju pôjde hľadať, lebo mu na nej záleží rovnako, ako na ostatných.

Môžeme si s menšími deťmi zahrať hru na hľadanie ovečky. Predtým si buď vyrobíme ovečku (pár tipov na obrázkoch) alebo použijeme nejaký obrázok ovečky, prípadne plyšovú hračku.

Jeden člen rodiny  ovečku schová tak, aby to ostatní nevideli. Potom ten, ktorý ovečku schoval pomocou slov „zima – teplo“ napovedá ostatným, kde sa ovečka nachádza.

Kto ovečku nájde, ten v ďalšom kole schováva. Alebo je daná nápoveda jednou vetou na začiatku, a ďalej sa už len hľadá.

Na záver si môžeme vychutnať vopred dohodnutú odmenu :)

PS: a ešte jedna milá animácia o stratenej ovečke

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 29. 11. 2015 do 24. 12. 2015.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.