Kadiaľ sa ide na černice? (22. 12. 2016)

22. december 2016 / Katka Klenovičová, Martin Slíž

Vytlačiť

Mali sme s manželom to šťastie, že sme v našej mladosti stretli saleziánov a saleziánky, ktorí nám pomohli, a stále mladým pomáhajú nájsť to lepšie v živote, vážiť si to a podeliť sa o to. Mnohých z nich poznáme osobne. Medzi nimi aj Gaba (Karola) Maníka, bývaleho provinciála saleziánov na Slovensku, ktorý je dnes provinciálom na Ukrajine.

V jedno neskoré leto k nám prišiel na návštevu spolu s troma „násťročnými“ chalanmi. Bolo to asi hlavne vďaka miestu a spôsobu nášho života, ktoré boli pre nich zaujímavé, veď nie každý býva na samote „u lesa“ ako my.

No po nejakom čase hľadali spôsob, ako využiť voľný čas, a tak sa nás opýtali na možnosti turistiky v našom okolí. V tom čase akurát dozrievali černice. Niečo vyše kilometra od nás sa nachádza rúbanisko, na ktorom je obrovské množstvo černíc – a to nepreháňam! A tak sme im navrhli, že by mohli ísť tam. Prejdú sa a aj najedia. Ale bolo im treba vysvetliť cestu.

Navrhli sme im, že ich tam odprevadí naša Hanka. Mala vtedy čerstvé 4 roky. Myslím, že ich to trochu zarazilo, mali pochybnosti, ale súhlasili. Vedeli sme, že naša dcérka dobre pozná cestu. Často sme tam spolu chodili. A na druhej strane - dôverovali sme tým mužom natoľko, že sme im zverili našu dcéru!

A tak šli. Na cestu sme im pribalili aj dózu na černice, keby už nevedeli, čo s nimi. Priznám sa, že som ich trochu netrpezlivo vyzerala, keď sa mi zdalo, že by sa už mohli vrátiť.

Nakoniec všetko dobre dopadlo a aj my doma sme vtedy černice ochutnali. Myslím, že naši hostia takú malú sprievodkyňu ešte nemali, a ktovie, či ešte niekedy budú mať. K ich cti slúži, že sa oni, dospelí, alebo skoro dospelí, dokázali zveriť do detských rúk.

Po mnohých dobrých skúsenostiach s bratmi saleziánmi a aj konkrétne s Gabom, sme vedeli, že mu aj my môžeme dôverovať.

Ďakujeme, že môžeme byť súčasťou tejto rodiny.

PS: V časopise Slovo medzi nami som si dnes prečítala zamyslenie nad dnešným evanjeliom, lebo sama som si s ním nevedela rady.

Dnešné evanjelium vymenúva rodokmeň Ježiša Krista. Nič viac. Čo si mám z toho vziať?

Dočítala som sa, že tento rodokmeň je rodom vrahov, intrigánov, luhárov, cudzoložníkov, smilníkov a bohorúhačov... a predsa si Boh zvolil týchto ľudí za svoju rodinu.

Nuž, musím povedať, naše rodokmene nie sú oveľa lepšie. A predsa, Boh je medzi nami. Ježišovi predkovia boli dôležitou súčasťou Božieho plánu, aj keď zdá sa nemali žiadne zásluhy. Ani my nemáme veľké zásluhy aby sme boli súčasťou Jeho plánu, ale ON sa na to nepozerá či ich máme alebo nie. On nám ponúka nové možnosti, nový život, bez ohľadu na naše zásluhy, či našu minulosť.

Podnety:

• Za koho sme vďační?
• Za čo?
• Kto alebo čo významne zasiahlo do nášho života - že aj vďaka tomu sme dnes tam kde sme?

Ak máme aspoň malú možnosť, poďakujme niekomu, komu sme za niečo vďační, zavolajme, stretnime sa s niekým, na kom nám záleží a dlho sme sa nevideli, nepočuli. A urobme to teraz :)!

Božie slovo + biblický komentár

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. (Lk 1, 46-56)

Mária je nová archa zmluvy. Kým tá „stará“ v sebe ukrývala kamenné tabule – znak Božej prítomnosti medzi ľudom, Mária v sebe nosí Boha – Ježiša.

Boha ktorý koná, vo vzťahu k Márii: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný", a potom aj pre ľud:

     ⁃       "ukázal silu svojho ramena (vystrel svoju ruku)

     ⁃       rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú

     ⁃       mocnárov zosadil z trónov

     ⁃       povýšil ponížených

     ⁃       hladných nakŕmil dobrotami

     ⁃       bohatých prepustil na prázdno

     ⁃       ujal sa Izraela svojho služobníka...“

Prečo je týchto vyjadrení práve sedem? Lebo autor textu chce poukázať na spasiteľné pôsobenie Boha v plnom význame. Číslo sedem je totiž v Písme symbolom toho, čo je kompletné a totálne.

Boh koná. Koná aj – a najmä – cez tých čo uverili...

(Spracované podľa zdroja)

Zahrajme sa: POČÍTAME DO...

Hra vyzerá na prvý pohľad veľmi jednoducho - ale skúste začať a uvidíte koľko zábavy zažijete :)... môžete vybrať aj stávky - aké sú tipy jednotlivých členov, za aký čas "hrania sa", sa vám podarí napr. napočítať do 20 (bez toho aby ste sa pomýlili samozrejme).

Tak poďme na to - úlohou je aby sme ako rodina, tj všetci spolu, zvládli počítanie napríklad do 20 tak, aby v jednom momente povedal jedno číslo iba jeden hráč.

Nedohodneme sa vopred na žiadnom spôsobe ako to urobiť. Tj náhodní hráči hovoria čísla v poradí. Ak sa však stane, že si dvaja hráči skočia do reči, začína sa znova od čísla 1.

Hru môžeme hrať aj popri ozdobovaní perníkov alebo vyrábaní sviečok, alebo pri dlhom cestovaní na spoločný výlet alebo kedykoľvek...

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 27. 11. 2016 do 24. 12. 2016.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.