Čaro prítomnosti (23. 12. 2016)

23. december 2016 / Kaja Kováčová, Martin Slíž

Vytlačiť

Rada pozorujem svoje deti. Najlepšie tak, keď o tom netušia.

Niekedy by som chcela mať v dome namontovanú kameru, aby nonstop zachytávala všetky tie milé, neopakovateľné situácie. Keď človek totiž chce, aby ich dieťa zopakovalo, stráca sa čaro spontánnosti, prirodzenosti a niekedy... to dopadne úplne inak.

Čaro prítomnej chvíle, čaro okamihu...

Najmenší synček sa hral s príveskom, na ktorom bol vyobrazený don Bosco. „Mami, to je pán Ježiš? Mária? Kto je to?“ Začínalo to byť veselé. „Cyrilko, to je don Bosco, ten, ktorý je na obraze u saleziánov.“ Hláskom nežnejším ako kozliatka z rozprávky (keď vlkovi oznamujú: naša mamička má tenší hlások) si začal štebotať: „don Boskooo, ja ta milujééém, si moj kamalát, ty si supel, hebo si moj kamalát a velmi ta milujém.“ A bola tu okamžite! Moja obrovská túžba zvečniť túto chvíľu.

Kým som však naštartovala mobil, chvíľa bola fuč.

A tak, hláskom zaliečavejším než vlk, keď presviedčal kozliatka, že je naozaj ich mamička, som začala prehovárať k Cyrilkovi: „Miláčik, kto je to, koho držíš v rúčke?“ Cyrilko mrvil medzi prštekmi prívesok a tváril sa, akoby ma nepočul a nevedel rozprávať. Drahocenné sekundy na kamere zapnutého mobilu s večne plnou pamäťou plynuli, keď tu zdvihol ku mne očká: „Je to... (veľmi dlhá dramatická pauza)... príšera!“ (Jasné, povedal „plíšela“, ale napísané to tak fajne nevyzerá).

Nuž. Už je to raz tak. Často sa zachováme, zareagujeme inak, ako by sme chceli. A často (alebo občas? : ) presne tak, ako by sme nechceli. Teda úplne opačne. Občas to dopadne možno vtipne, ale veruže sa stáva, že z nás tá situácia vytiahne reakciu, ktorú by sme najradšej hneď vymazali. Na kamere by to išlo. V živote nie.

Čaro prítomnej chvíle, čaro okamihu je tu.

Boh nám dáva šancu, mnoho šancí (o tom tak trochu v budúcom zamyslení), ako sa zachovať tak, ako chceme. A tak, ako chce On. Buď vôľa tvoja, nech je naším každodenným nadýchnutím, našou cestou...

Čarom práve prítomnej chvíle.

Čo iné ako láska je vôľa toho, kto sám je Láska? Ona dáva „šťavu“, prítomnej chvíli, celkom konkrétne a jedinečne, bez otázok, sedemdesiatsedemkrát, životaplná, obetavá, milosrdná... Aby sme všetko to, čo dostávame, nielen mali, ale dávali... šancu (dať) ochutnať lásku milosrdnú vždy nanovo, rovnako a predsa inak. 

Tip: Výroba anjela z polienka

(Nech nám tiež pomáha pomáha rozhodovať sa a reagovať s láskou.)

Budeme potrebovať: sekerku, pílku, polystyrénová guľu, prípadne látku vypchatú vatou do tvaru gule, tvrdší papier, lep alebo tavnú pištoľ, ozdôbky.

Ocko nám vyrobí polienko. Vystrihneme si anjelské krídla z papiera a pripevníme ich ku polienku. Kto chce, môže krídla vyzdobiť látkou, krajkou, farbami... Na vrch polienka – vyskúšame na ktorom konci pevne anjelik stojí – si pripevníme guľu-hlavičku. Môžme jej dokresliť tvár, vlásky a svätožiaru – fantázii sa medze nekladú.
 

Božie slovo + biblický komentár

Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.

Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“

Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“

Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.

Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.

Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. (Lk 1, 57-66)

Tradícia žiadala, aby prvorodený syn dostal meno po otcovi.

Alžbeta však už žije v novom zákone :) – nemá problém rozhodnúť: „Nie – Ján sa bude volať“.

A zdá sa, že i Zachariáš – predstaviteľ tradície – začína chápať – „Ján je jeho meno“ – (ináč by zostal hluchý a nemý aj naďalej :) , stáva sa tak prorokom. Meno „Ján“ znamená – „Pán sa zmiloval“...

A "čím len bude tento chlapec?"

Boh je prítomnosť objatia, istej lásky nech je prítomnosť akákoľvek. Láska - ako sa Boh menuje - je Prítomnosť. Vo všeobecnosti je známe o láske že JE tu a teraz ako konkrétnosť objatia.

Láska Boha je naliehavým pozvaním žiť v prítomnosti tu a teraz. Niet kam za niečím utekať a niet za čím smútiť - lebo všetko je tu a teraz.

Predstavte si, že sme schopní celú svoju energiu premeniť na lásku tu a teraz, tu a teraz, tu a teraz.... 

(Spracované podľa zdroja)

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 27. 11. 2016 do 24. 12. 2016.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.