Ideme do škôlky

14. február 2013 / Dominika Hajkovská

Vytlačiť

V týchto dňoch ste možno viacerí absolvovali zápis vášho dieťatka do materskej školy.

Rozhodnutie v akom veku, kam, na aký čas je čisto individuálne. O pár mesiacov však naši drobci začnú prežívať svoje dni prvýkrát v kolektíve, bez mamy za chrbtom, s cudzou tetou a inými deťmi. Čas, ktorý do septembra ostáva, môžeme využiť na to, aby sme seba i jeho na tento krok pripravili čo najlepšie. Ponúkame vám zopár podnetov, ktoré vás možno inšpirujú.

Privykajte si na odlúčenie

Takmer trojročné dieťa by už malo istý čas vydržať bez najbližších. Nebojte sa zveriť ho na pár hodín starkým, kamarátke, dôveryhodnej opatrovateľke. Ak to budete opakovať, vaše dieťa získa istotu, že aj keď odídete, vždy sa vrátite a na odlúčenie si zvykne. Niekedy je to ťažšie pre mamku, ktorá s drobcom trávi všetok svoj čas. Aj ona potrebuje získať dôveru, že sa na opatrovateľov môže spoľahnúť, potrebuje zakúsiť, že dieťa to bez nej zvládne a aj mimo jej zorného poľa a starostlivej ruky bude spokojné.

Dožičte dieťaťu rovesníkov

Cielene vyhľadávajte spoločnosť približne rovnako starých detí ako je to vaše (napr. v materských centrách, na ihriskách). Aj keď sa deti v tomto veku väčšinou ešte nevedia spolu dlhšie zahrať, vnímajú svoju rôznorodosť, záujmy, štýl komunikácie, učia sa prispôsobiť, podeliť, ustúpiť či stáť si za svojím... zatiaľ všetko pod vaším vedením a s vašou pomocou.

Presvedčte istotou

Určite máte aspoň malé obavy, ako to všetci zvládnete, ako si zvyknete na toľko zmien. Možno si ani nie ste istá, že škôlka je pre vaše dieťa už nevyhnutná (najmä ak ste ešte doma s jeho mladším súrodencom). Sú to normálne pocity normálnej matky, ktorá je úzko spätá so svojím dieťaťom a ktorá pre neho chce len to najlepšie. Je pochopiteľné, že to takto prežívate. Je však dobré, ak sa budete túto neistotu snažiť spracovať sami v sebe či v kontaktoch s inými dospelými. Dieťa veľmi dobre vycíti vašu neistotu, vašu Achillovu pätu. Neklaďte na neho ťažké jarmo - je to dieťa. Nerozprávajte sa s ním štýlom: „Však to tam bezo mňa zvládneš? Budem ti chýbať? Keby sme nemuseli, tak tam nejdeš... a pod.) Týmto ho len zneistíte a sebe nepomôžete, lebo dieťa nevie, čo chcete počuť. Zahrňte škôlku do vášho života ako fakt, ktorý prináša život. Takže ak sa aj bojíte, skúste v tom novom, čo vás čaká, aj vy sami pre seba nájsť pozitíva a ukážte aj dieťaťu, že to bude zaujímavé a pre všetkých dobré. A mimochodom, je dobré zjednotiť sa v tomto aj s vašim najbližším okolím (starkí, príbuzní a pod.), ktoré niekedy v dobrej vôli narobí viac škody...

Hovorte o škôlke vecne a fakticky

Využívajte rôzne situácie (prechádzka okolo škôlky, kúpa pyžamka, umývanie zúbkov a pod.) na to, aby ste dieťaťu rozprávali o škôlke - kto tam chodí, čo sa tam bude diať a pod. Navštívte MŠ počas dňa otvorených dverí, prejdite sa po všetkých zákutiach, zahrajte sa s deťmi... a doma sa o tom rozprávajte, kreslite si, čítajte a pod. Nikdy neklamte (ja pôjdem iba nakúpiť a hneď sa pre teba vrátim), naopak, snažte sa dieťaťu priblížiť pravdu (zahráte sa, pôjdete von, naobedujete sa, vyspinkáte a prídem pre teba).

Nevyhrážajte sa škôlkou

V tomto náročnom období dvoch až štyroch rokov, keď nás do zúfalstva vytáča vzdorovitosť, odmietanie jedla a podobné príjemnosti, sú občas aj tí najtrpezlivejší a najpokojnejší rodičia na pokraji síl. Možno aj vám už občas ušla nejaká tá vyhrážka („Veď počkaj, v škôlke budeš musieť poslúchať, tam sa s tebou maznať nikto nebude...", „... chceš, aby sa ti deti v škôlke smiali, že sa nevieš obliecť sám?"). Niekedy to naozaj vykĺzne akosi samo, skúsme však myslieť na výbornú pamäť našich detí :) a tiež sa skúsme vžiť do ich kože - ako by sme sa cítili, keby niekto pre nás dôležitý takto rozprával?

Urobte zo škôlky výsadu

Presne tak, prezentujte škôlku ako výsadu, nie ako trest. Do škôlky môžu chodiť iba veľkí, ktorí už veľa vecí dokážu... Chváľte dieťa za každý prejav samostatnosti, zrelosti, odvahy... a vyjadrite presvedčenie, že v škôlke budú radi, že tam majú takého príjemného chlapčeka či šikovné dievčatko.
Aj keď tieto podnety naladia vašu rodinku proškôlkársky, je veľmi pravdepodobné, že realita so sebou prinesie aj adaptačnú krízu. Zároveň každé jedno dieťa ju bude vnímať a prežívať úplne individuálne. Zväčša však platí, že čím mladšie dieťa do škôlky nastupuje, tým dlhšia a bolestivejšia býva adaptácia.
Skúste preto porozmýšľať, ak škôlka nie je pre vás nevyhnutnosťou, aj nad inými možnosťami, ako prežiť s dieťatkom pekné dni. Totižto hovorí sa, že v troch rokoch by si dieťa škôlku ešte samo nevybralo, v štyroch je škôlka pre deti možná alternatíva, ale v piatich rokoch by si ju deti už vymysleli samé.

Dominika Hajkovská