Znovu objímme starých ľudí

11. marec 2015

Vytlačiť

Pápež František na generálnej audiencii 11. marca 2015 pokračoval v cykle katechéz o rodine a venoval sa druhej časti v téme staroba a jej poslanie. Prítomným predstavil Simeona a Annu, ktorí „rozpoznali Dieťa, objavili novú silu k novéj úlohe, vzdali vďaku a vydali svedectvo tomuto Božiemu znameniu“:

Uvádzame jeho slová v plnom znení:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnej katechéze budeme pokračovať v reflexii o prarodičoch a uvažovať o hodnote a význame ich roly v rodine. Urobím to tak, že sa s nimi stotožním, pretože aj ja k tejto vekovej kategórii patrím.

Keď som bol na Filipínach, tak ma obyvatelia Filipín zdravili slovami: "Lolo Kiko", čo znamená "dedko František". "Lolo Kiko," hovorili! Najskôr je potrebné zdôrazniť jednu vec. Je pravdou, že spoločnosť tiahne k tomu, aby nás skartovala, Pán však nie. Pán nás nikdy neskartuje. Volá nás, aby sme ho nasledovali v každom veku. Aj staroba obsahuje milosť a poslanie, ozajstné Pánovo povolanie. Staroba je povolaním. Ešte nenastal čas "dať veslá do loďky". Toto životné obdobie sa od tých predchádzajúcich nepochybne líši. Musíme ho tiež trochu "vynájsť", pretože naše spoločnosti nie sú pripravené duchovne, ani morálne priznať tejto životnej etape jej plnú hodnotu. Kedysi skutočne nebolo normálne mať k dispozícii čas, dnes oveľa viac. A tiež kresťanská spiritualita bola trochu zaskočená. Treba uchopiť spiritualitu seniorov. Vďaka Bohu však nechýbajú svedectvá svätcov a svätíc pokročilého veku.

Veľmi ma oslovil "Deň seniorov", ktorý sme vlani usporiadali tu na Svätopeterskom námestí, ktoré bolo úplne zaplnené. Načúval som príbehom seniorov, ktorí žijú pre druhých, a tiež manželských párov, ako prichádzajú a hovoria: "Oslavujeme dnes 50. výročie - alebo 60. výročie - manželstva". Ja hovorím: Ukážte to mladým, ktorí skoro ochabujú! Seniori dosvedčujú vernosť. A bolo ich tu v ten deň veľa.

V tejto reflexii je potrebné pokračovať v cirkevnom i občianskom priestore. Evanjelium nám v tom podáva veľmi krásny, dojemný a povzbudivý obraz. Sú to Simeon a Anna, o ktorých hovorí evanjelium v príbehu o Ježišovom detstve napísané svätým Lukášom. Obaja boli zaiste seniormi: starec Simeon a osemdesiatštyriročná prorokyňa Anna. Vek tejto ženy nebol utajený. Evanjelium hovorí, že denne s veľkou vernosťou a dlhé roky očakávali príchod Boha. Chceli vidieť ten deň, zachytiť znamenia, vytušiť jeho svitanie. Možno už boli tiež trochu zmierení s tým, že skôr zomrú. Ich dlhé čakanie však trvalo celý život, nemali dôležitejšie záväzky než očakávať Pána a modliť sa. A keď Mária a Jozef prišli do chrámu, aby splnili ustanovenia Zákona, Simeon a Anna prišli podnietení vnuknutím Ducha Svätého (porov. Lk 2,27). Ťažoby veku a čakania z nich okamžite spadli. Rozpoznali Dieťa, objavili novú silu k novej úlohe: vzdať vďaku a vydať svedectvo tomuto Božiemu znameniu. Simeon predniesol improvizovaný chválospev (porov. Lk 2, 29-32), stal sa v tej chvíli básnikom, a Anna sa stala prvou moderátorkou Ježiša, "hovorila o ňom všetkým, kto očakávali vykúpenie Jeruzalema" (Lk 2, 38).

Drahí prarodičia, drahí seniori, vykročme po stopách týchto mimoriadnych starcov! Staňme sa tiež trochu básnikmi modlitby, skúsme hľadať svoje slová, osvojte si tie, ktorým nás učí Božie Slovo. Modlitba prarodičov a seniorov je veľkým darom pre Cirkev! Je to obrovské bohatstvo. A veľká injekcia múdrosti tiež pre celú ľudskú spoločnosť, najmä pre tú, ktorá je príliš zaneprázdnená, uchvátená a roztržitá. Niekto musí spievať aj pre nich a ospevovať Božie znamenia, modliť sa za nich. Pozrime sa na Benedikta XVI., Ktorý sa rozhodol tráviť v modlitbe a načúvaniu Bohu posledný úsek svojho života! To je krásne. Veľký veriaci pravoslávnej tradície z minulého storočia, Olivier Clément, hovorieval:

"Civilizácia, kde už sa nikto nemodlí, je civilizáciou, v ktorej staroba už nemá žiadny zmysel.

A to je desivé. My potrebujeme predovšetkým seniorov, ktorí sa modlia, pretože k tomu je nám daná staroba."

Potrebujeme starých ľudí, ktorí sa modlia, pretože k tomu nám bola daná staroba. Modlitba starých ľudí je krásna.

Môžeme ďakovať Pánovi za dobrodenia ktoré sme dostali a zaplniť prázdnotu nevďačnosti, ktorá Ho obklopuje. Môžeme sa prihovárať za túžby nových generácií a dávať dôstojnosť pamäti a obetiam z minulosti. Môžeme pripomínať ambicióznym mladým, že život bez lásky je vyprahnutý. Môžeme zdeseným mladým povedať, že úzkosť z budúcnosti možno prekonať. Môžeme učiť mládež príliš zamilovanú samu do seba, že väčšou radosťou je dávať ako dostávať. Babičky a dedovia sú stálym "zborom" veľkého duchovného chrámu, kde sú modlitba a chválospev oporou spoločenstvu, ktoré pracuje a bojuje na poli života.

Modlitba nakoniec nepretržite očisťuje srdce. Chvála a prosba k Bohu zamedzujú tomu, aby srdce zatvrdlo v zášti a sebectve. Ako ohavný je cynizmus starca, ktorý stratil zmysel svojho svedectva, pohŕda mladými a neodovzdáva životnú múdrosť! A ako krásne je naopak povzbudenie, ktoré starý človek dokáže dať mladému, ktorý hľadá zmysel viery a života! To je ozajstné poslanie prarodičov, povolanie seniorov.

Slová prarodičov majú pre mladých zvláštny zmysel a oni si to uvedomujú. Slová, ktoré mi moja babička napísala v deň môjho kňazského svätenia, nosím stále so sebou, mám ich v breviári, často ich čítam a mám z nich úžitok.

Veľmi by som si prial, aby cirkev čelila skartačnej kultúre tým, že bude prekypovať radosťou z nového objatia mladých a starých ľudí! A to je to, o čo dnes prosím Pána: o toto objatie!

Pápež František, 11. marca 2015

(spracované podľa zdroja)

Súvisiace katechézy o rodine tu:

• Matka v rodine
• Nezvestní otcovia (téma otcovstvo - 1. časť)
• Rodina potrebuje otca (téma otcovstvo - 2. časť)
• Deti sú radosťou, nie problémom
• Rodina nás vovádza do bratstva vo svete (o súrodencoch)
• Kde niet úcty, niet budúcnosti (séma seniori - 1. časť)