Vráťme vážnosť manželstvu a rodine

22. apríl 2015

Vytlačiť

Dnešná generálna audiencia pápeža Františka priamo na námestí vo Vatikáne za prítomnosti asi 40 tisíc ľudí, pokračovala témou muža a ženy.

Uvádzame pápežove slová v plnom znení:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V predchádzajúcej katechéze som sa pozastavil pri prvom biblickom texte o stvorení ľudskej bytosti v prvej kapitole Genezis, kde sa píše: "Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril; stvoril ho ako muža a ženu" (Gn 1, 27).

Dnes by som toto zamyslenie chcel dokončiť druhým biblickým podaním, ktoré nachádzame v druhej kapitole. Tu čítame, že Pán po stvorení neba a zeme "utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou "(Gn 2, 7). Je to vrchol stvorenia, ale niečo chýba. Boh potom usadil človeka v krásnej záhrade, aby ju obrábal a chránil (porov. Gen 2, 15).

Duch Svätý, ktorý celú Bibliu inšpiruje, predkladá najskôr obraz samotného človeka, ktorému niečo chýba: je bez ženy. A naznačuje zámer či dojem Boha, ktorý vidí a pozoruje samotného Adama v záhrade Eden: je slobodný, je pánom ... ale je sám. A vidí, že to "nie je dobré". Je to nedostatok spoločenstva, chýba mu spoločenstvo, postráda plnosť. "Nie je dobré, že človek je sám" - hovorí Boh - a dodáva: "Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná" (Gen 2,18).

Boh teda privádza k človeku všetky zvieratá. Človek dáva každému z nich meno. Je to obraz vlády človeka nad stvorením. V žiadnom živom tvorovi však nenachádza sebe podobného. Človek zostáva naďalej sám. Keď Boh konečne predstaví ženu, muž s radosťou rozpoznáva, že toto a len toto stvorenie je jeho súčasťou: "kosť z mojich kostí a telo z môjho tela" (Gn 2, 23). Konečne je tu odlesk, vzájomnosť. Keď chce niekto napríklad pomôcť druhému, musí ho mať pred sebou. Ak chce niekto pomôcť a nemá komu, chýba vzájomnosť. Človeku k dosiahnutiu plnosti niečo chýbalo, chýbala mu vzájomnosť. Žena nie je "replikou" človeka, pochádza priamo zo stvoriteľského činu Boha. Obraz "rebra" nie je ani v najmenšom výrazom podradnosti či podriadenosti, ale rovnakej podstaty a komplementarity muža a ženy, ktorí sa touto vzájomnosťou vyznačujú. A skutočnosť, že v tomto podobenstve Boh vytvára ženu, zatiaľ čo človek spí, zdôrazňuje práve to, že ona v žiadnom prípade nie je výtvorom človeka, ale Boha. A naznačuje niečo ďalšie: aby muž našiel ženu - a povedzme lásku v žene - musí najprv snívať a potom ju nájde.

Dôvera Boha v muža a ženu, ktorým zveril krajinu, je veľkorysá, priama a plná. Dôveruje im. Zlý však do ich mysle vkladá podozrenie, neveru a nedôveru. A potom dochádza k neposlušnosti vzhľadom k prikázaniu, ktoré ich chránilo. Upadnú do blúznenia všemohúcnosti, ktoré kontaminuje všetko a ničí harmóniu. Tiež ho v sebe často všetci zakúšame.

Hriech plodí nedôveru a rozdelenie medzi mužom a ženou. Ich vzťah je ohrozovaný tisícorakými formami znetvorenia a poroby, ľstivých zvodov a ponižujúcej svojvôle, vrátane tých najviac dramatických a násilných. Dejiny sú tým poznačené. Spomeňme napríklad na negatívne excesy patriarchálnych kultúr. Spomeňme na početné formy mužského šovinizmu, ktorý považuje ženu za druhoradú. Spomeňme na spredmetnenie a komercializáciu ženského tela v terajšej mediálnej kultúre. Spomeňme však tiež na terajšiu epidémiu nedôvery, skepticizmu ba nevraživosti, ktoré sa v našej kultúre šíria najmä u žien pochopiteľnou podozrievavosťou voči zmluve medzi mužom a ženou, zmluve, ktorá má zároveň cibriť dôvernosť spoločenstva a strážiť dôstojnosť rôznosti.

Ak nebudeme nachádzať vzlet sympatií k tejto zmluve schopný poskytnúť ochranu novým generáciám pred nedôverou a ľahostajnosťou, budú na svet prichádzať potomkovia, ktorí budú stále menej zakorenení v tejto zmluve už od materského lona. Sociálna devalvácia stálej a plodnej zmluvy medzi mužom a ženou je zaiste pre všetkých stratou. Musíme navrátiť vážnosť manželstva a rodine! Biblia hovorí krásne: muž nachádza ženu, stretávajú sa, a muž musí niečo opustiť, aby ju plne našiel. A preto muž opustí svojho otca i svoju matku, aby šiel k nej. To je krásne! Znamená to začiatok cesty. Muž je úplne pre ženu a žena je úplne pre muža.

Starať sa o túto zmluvu medzi mužom a ženou, aj keď hrešia a sú ranení, zmätení, ponížení, malomyseľní a neistí, je teda v dnešnej situácii pre nás veriacich náročným a zanieteným povolaním. Samotné biblické podanie o stvorení a hriechu nám vo svojom závere podáva jeden krásny obraz: "Pán Boh urobil človeku a jeho žene kožený odev a obliekol ich" (Gen 3, 21). Tento pohľad plný nehy na onen hriešny pár nás zanecháva s otvorenými ústami. Boh je voči mužovi a žene nežný. Je to obraz otcovskej starostlivosti o ľudský pár. Samotný Boh sa o svoje majstrovské dielo stará a chráni ho.