Skrytá hodnota manželstva

9. október 2014 / Marek Domes

Vytlačiť

V týchto dňoch veľa katolíkov vrátane mňa upiera oči na Vatikán. Už len samotný fakt: Synoda o rodine v dnešnej dobe, keď je rodina neustále napádaná je pre mňa obrovským povzbudením. V médiách sa hovorí o mnohých očakávaniach s riešením mnohých problémov – vzťah cirkvi k homosexuálom, čo s rozvedenými, prečo sa mladí nechcú sobášiť a ďalšie. Široké spektrum názorov z rôznych kútov sveta dá mnoho podnetov pre zaujímavé diskusie.

Rád by som k tejto rozmanitosti prispel aj ja svojím osobným postrehom o sviatosti manželstva.

Hľadajme riešenia

Nechcem znižovať dôležitosť riešenia niektorých problémov, no mám pocit, že viac riešení prináša prevencia. Necúvajme pred svetom a nepoľavujme z náročnosti. Už sme to urobili a teraz zberáme úrodu našej prehnanej ústupčivosti. Hľadajme spôsob ako týmto ľuďom pomôcť, lebo aj naším prístupom sa dostali do týchto ťažkých životných situácii. Prijímajme ich s láskou a snažme sa im byť čo najlepšími priateľmi. No sústreďme svoju energiu, aby sme našli riešenia ako týmto z pohľadu večnosti tragickým prípadom predchádzať.

Kde je pes zakopaný?

Prečo sa mnohí rozvádzajú?
Čo potom s nimi?
Prečo sa mladí nesobášia?

Svadby v kostole dobre vyzerajú, patrí sa to a stačí sa pred tým len tri krát stretnúť s kňazom. Mnohí „vlažní“ katolíci, ktorí žijú svoju vieru skôr príležitostne ako denne, ľahkovážne dajú doživotný sľub, pričom veľa krát opomenú zjavné zlé návyky svojho snúbenca. Vstupujú do manželstva bez toho aby sa vzájomne dobre poznali. Alebo v prípade manželstva kde je jeden neveriaci priam až pohŕdajú jeho vierou a jej prežívaním. Myslím, že takýchto prípadov pozná každý veľa. Často to končí ochladnutím vzťahu a prehĺbení rozporov až k samotnému rozchodu. Potom treba hľadať riešenia. Ťažko sa takéto manželstvá môžu stať príťažlivé pre mladých, aby ich túžili uzatvárať a žiť.

Čo potrebujeme vedieť aby sme vedeli žiť s tým druhým?

Kňaz musí prejsť minimálne šesť ročnou formáciou po zloženie večných sľubov. Katechumeni v prvej cirkvi prechádzali trojročnou formáciou. Nepredpokladám, že by sa učili dogmy a mnohé cirkevné vedomosti (samozrejme mnohé ešte ani len neboli jasne sformulované). Predpokladám, že sa učili žiť vzťah s Bohom. Snúbenci by podľa mňa mali byť asi dlhšie a náročnejšie vedení. Nie len k vedomostiam, ale hlavne k tomu ako žiť vieru v manželstve. Ako riešiť spoločnú modlitbu, osobnú modlitbu, ako do riešení problémov vťahovať Boha, ako si pri deťoch udržať živú vieru a osobný vzťah s Bohom. Ako viesť deti k živej viere.

Ako objaviť hodnotu sviatostí?

Netúžim po radikalizácii a uzatváraní sa katolíkov voči svetu, ale skúsme vrátiť sviatostiam hodnotu. Len skutočne prežívané sviatosti sa stanú príťažlivé.

Na uzatvorenie sviatostí by nemali stačiť len nejaké teoretické vedomosti. Mala by byť v človeku úprimná túžba po sviatosti a osobný vzťah k Bohu. Ak si budú vysluhovať sviatosť len manželia skutočne prežívajúci svoju vieru, klesne síce počet sviatostných manželstiev, ale pribudne lásky plných sviatostných manželstiev. Skutočne žité sviatostné manželstvo oveľa ťažšie dospeje k rozchodu (aj keď stať sa to môže). Zároveň sa takéto manželstvo stane príťažlivým a mnohí po ňom zatúžia.

Náročnosť je oveľa príťažlivejšia. Nemali by sme hádzať perly na zem a nechať po nich šliapať. Do konca mám pocit, že aj sám Ježiš je náročný. A nezmiernil svoje nároky ani keď od neho odišlo mnoho ľudí.

Nebojme sa a nehanbime sa žiť svoje sviatostné manželstvá sviatostným životom. Len naša odvaha a osobný príklad vráti manželstvu pravú hodnotu a príťažlivosť.