Čas zasadiť sa za deti

8. apríl 2015

Vytlačiť

Generálna audiencia pápeža Františka sa už pár mesiacov nekoná v aule Pavla VI., ale priamo na námestí. Dnes sa jej zúčastnilo okolo 40 tisíc ľudí. Pápež pokračoval v cykle o rodine – hovoril o utrpení detí, ku ktorému sú mnohé donútené.

Uvádzame jeho slová v plnom znení:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Cyklus katechéz o rodine dnes uzavrieme reflexiou o deťoch, ktoré sú najkrajším plodom požehnania, ktorého sa mužovi a žene od Boha dostalo. Hovorili sme už o veľkom dare, ktorým sú deti, a dnes musíme bohužiaľ hovoriť o "utrpeniach", ktoré mnohé z nich prežívajú.

Veľa detí je hneď od začiatku odmietnutých, opustených, okradnutých o svoje detstvo aj svoju budúcnosť. Niekto sa – akoby na ospravedlnenie – opovažuje hovoriť, že to bol omyl priviesť ich na svet. To je hanebné! Nezhadzujme prosím svoje viny na deti! Deti nikdy nie sú "omyl". Ich hlad nie je omyl, rovnako ako ním nie je ich chudoba, ich krehkosť, ich opustenosť – toľko detí žije opustených na uliciach. Omylom nie je ani ich nevedomosť alebo neschopnosť – toľko detí nevie, čo je to škola. Toto všetko nie sú omyly. Ak vôbec, tak sú to dôvody, prečo je potrebné ich milovať viac a veľkodušnejšie. Čo urobíme so slávnostnými vyhláseniami práv človeka a práv dieťaťa, keď potom deti penalizujeme za omyly dospelých?

Tí ktorí sú poverení vládnuť a vychovávať, ale povedal by som, že vôbec každý dospelý, všetci sme zodpovední za deti a za to, aby sme sa všemožne zasadili o zmenu tejto situácie. Mám na mysli utrpenie detí. Každé dieťa, ktoré je na okraji, opustené, na ulici, žobre a všemožne sa pretĺka životom, bez školy a bez lekárskej starostlivosti, je krikom, ktorý stúpa k Bohu a žaluje na systém, ktorý sme vytvorili my dospelí. Tieto deti sa potom bohužiaľ stávajú korisťou zločincov, ktorí ich vykorisťujú k nedôstojným výmenám a obchodom, cvičia ich k vojne a násiliu. Aj v takzvaných bohatých krajinách mnohé deti prežívajú drámy, ktorá ich ťažko poznamenávajú v dôsledku krízy rodiny, nedostatočnej výchovy alebo – niekedy neľudskej – životnej úrovne. V každom prípade ide o detstvo znásilnené na tele i na duši. Žiadne z týchto detí však nie je zabudnuté nebeským Otcom! Žiadna z ich sĺz nie je stratená! A rovnako tak nemizne naša zodpovednosť, sociálna zodpovednosť ľudí, každého z nás i štátov.

Ježiš sa kedysi namrzel na svojich učeníkov za to, že odháňali deti, ktoré mu rodičia prinášali, aby im požehnal. Táto evanjeliová pasáž je dojemná: "Tu k nemu prinášali deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci im to zakazovali. Ježiš im povedal: »Nechajte deti a nebráňte im prísť ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo«. Vložil na nich ruky a uberal sa ďalej "(Mt 19,13-15). Ako krásna je táto dôvera rodičov aj Ježišova odpoveď! Ako rád by som, aby to bolo normálne pre všetky deti! Je pravda, že sa deťom s vážnym postihnutím dostáva vďaka Bohu často mimoriadnych rodičov, pripravených k akejkoľvek obeti a všestrannej veľkodušnosti. Títo rodičia by však nemali zostávať osamotení! Mali by sme sprevádzať ich námahy, ale tiež im ponúkať chvíle zdieľanej radosti a neviazaného veselia, aby neboli len v zajatí terapeutickej rutiny.

V každom prípade, ak ide o deti, nemali by sme počuť tie obranné úradné formulácie typu: "nie sme predsa dobročinný spolok" alebo "v súkromí si každý môže robiť, čo chce" a tiež "je nám ľúto, ale nemôžeme pre vás nič urobiť ". Také slová sú k ničomu, keď ide o deti.

Príliš často na deti dopadajú účinky života opotrebovaného neistou a zle platenou prácou, neznesiteľným časovým vyťažením, zlyhávajúcou dopravou ... Deti však platia aj za nezrelé zväzky a nezodpovedné rozvody, ktorých sú prvými obeťami. Trpia účinkami kultúry vyhrotených subjektívnych práv a predčasne dospievajú. Často absorbujú násilie, ktoré nie sú schopné "stráviť", a pred očami dospelých sú nútené zvyknúť si na zanedbalosť. Rovnako ako v minulosti aj dnes dáva cirkev svoje materstvo do služieb detí a ich rodín. Rodičom i deťom tohto nášho sveta prináša Božie požehnanie, materskú nehu, pevnú výčitku a rozhodný súd. Bratia a sestry, myslite na deti, s deťmi nie sú žarty!

Pomyslite len, čo by sa stalo so spoločnosťou, ktorá by sa rozhodla zaviesť raz navždy túto zásadu:

"Je pravda, že nikto z nás nie je dokonalý a dopúšťame sa mnohých omylov. Ale ak ide o deti, ktoré prichádzajú na svet, nebude sa žiadna obeť dospelých považovať za príliš drahú či príliš veľkú, len keď sa predíde tomu, aby si dieťa myslelo, že je omylom, že za nič nestojí a že je vydané napospas ranám života a ľudskej svojvôli."

Ako krásna by bola takáto spoločnosť! Hovorím, že takýmto spoločnostiam by boli odpustené mnohé z jej nespočetných omylov. Naozaj mnohé.

Pán bude posudzovať náš život podľa toho, čo budú referovať anjeli detí, tí anjeli, ktorí "stále hľadia na tvár nebeského Otca" (porov. Mt 18,10). Stále sa pýtajme: čo budú títo anjeli detí rozprávať Bohu o nás?

Pápež František, 8. apríla 2015

(spracované podľa zdroja)

Súvisiace katechézy o rodine tu:

• Matka v rodine
• Nezvestní otcovia (téma otcovstvo - 1. časť)
• Rodina potrebuje otca (téma otcovstvo - 2. časť)
• Deti sú radosťou, nie problémom
• Rodina nás vovádza do bratstva vo svete (o súrodencoch)
• Kde niet úcty, niet budúcnosti (téma seniori - 1. časť)
• Znovu objímme starých ľudí (téma seniori - 2. časť)
• Deti nás učia (téma deti - 1. časť)
• Synoda o rodine
• Čas zasadiť sa za deti (téma deti - 2. časť)