Vzťahová výchova

9. marec 2013 / nasienka

Vytlačiť

Vzťahová výchova je pomerne nový pojem.

No ako prístup k výchove to nie je žiadna novinka. Vzťahová výchova z angl. attachment parenting (alebo kontaktné rodičovstvo) je jedna odnož psychoterapie, ktorá je zameraná na vzťahovú väzbu.

Využíva sa najmä v psychoterapii dospelých, kedy sa psychoterapeut zameriava na vzťahovú väzbu, ktorá by sa z neistej pretransformovala na bezpečnú. Ide v podstate o to, aby sa už od malička vytvárala vzťahová väzba medzi rodičom a dieťaťom prirodzene. S deťmi sme v neustálom kontakte, odpovedáme na ich požiadavky a spĺňame ich biologické aj psychologické a sociálne potreby.

Predpokladom zdravého vývinu dieťaťa je bezpečná väzba na osobu, ktorá preň predstavuje najdôležitejšiu oporu v jeho živote. Dieťa sa počas prvých troch rokov života potrebuje bezpečne naviazať (zvyčajne) na matku, ktorá preň znamená celý svet - potravu, lásku, bezpečie, pokoj... všetko, čo potrebuje. Dôležitá je aj odozva matky na požiadavky dieťaťa, ktorá jemnocitne reaguje na všetko, čo súvisí so životom malého človiečika. V našej mamičkovskej reči to znamená, že dieťa vnímame ako súčasť nás, ale zároveň v ňom vidíme individualitu, ktorú rešpektujeme.

Odkiaľ pochádza?

Bola tu vždy. Odjakživa matky reagovali na potreby svojich detí. Matka a dieťa tvorili vždy akoby jeden organizmus, jeden neoddeliteľný systém. Ak sa vrátime do ďalekej minulosti, zistíme, že deti sa vychovávali akosi prirodzenejšie. Nosili sa, dojčili sa, spali s rodičmi. Neexistovali kočíky, umelé mlieka ani samostatné detské izby. Avšak v minulom storočí výchova smerovala, naopak, k ochudobňovaniu materinského citu. Dokonca existoval názor, že bábätká sa vôbec nemajú nosiť, stískať ani zbytočne prenášať, lebo sú príliš krehké(!). Časom sa však táto teória vytesnila do zabudnutia a deti sa začali opäť objímať a láskať. Deti sa vracajú na ruky a do postelí svojich rodičov. Dojčenie sa tiež stáva moderným. Našťastie J V dnešnej dobe by viac mamín uplatňovalo vzťahovú výchovu, no, bohužiaľ, ešte nevidia tie modely okolo seba a nie sú samy až také priebojné, žeby ich začali uplatňovať. Keď matka nemá vo svojom najbližšom okolí oporu, tak je to oveľa ťažšie.

Aké sú nástroje vzťahovej výchovy?

Priekopník a propagátor vzťahovej výchovy americký pediater William Sears a otec ôsmich detí vytýčil jej šesť hlavných pilierov.
Vytvorenie počiatočnej väzby hneď po pôrode je prvý krokom k úspešnému vytvoreniu pevného puta medzi matkou a jej dieťaťom. Matka a dieťa donedávna existovali ako jeden organizmus, sú jeden pre druhého jednoducho neodlučiteľní. Matka a dieťa tvoria nerozlučiteľnú dvojicu. Na pevné naviazanie je najdôležitejších hlavne prvých šesť týždňov. Je to obdobie prvých kontaktov, matka sa snaží načúvať svojmu dieťaťu a uspokojovať mu všetky jeho biologické potreby. Je to aj obdobie veľkých emocionálnych zmien a matky sú akoby „nastavené" starať sa o dieťatko, ktoré na ne vplýva doslova magicky.

Dojčenie na požiadanie je vynikajúcim nástrojom na spoznávanie svojho dieťaťa. Matka sa snaží porozumieť plaču svojho dieťaťa a postupne spoznávať, ktorý plač čo znamená. Úspešné dojčenie si vyžaduje, aby matka reagovala na signály svojho dieťaťa čo najpresnejšie a rýchlo, čo pomáha pri budovaní dôveryplného vzťahu.
Nosenie dieťaťa je laickou verejnosťou často zatracovaný spôsob výchovy. Avšak pravdou je, že nosené deti sú menej nervózne, vnímavejšie, v stave pokojnej bdelosti sa rýchlejšie a lepšie učia. Matky keď nosia svoje deti, ľahšie rozpoznajú ich želania a nálady a vedia na ne primerane reagovať. Nosené deti sa v náruči alebo vo vhodnom nosiči cítia vždy chránené a nablízku milovanej osobe. Tak sa medzi nimi buduje krásny vzťah založený na dôvere.

Spanie dieťaťa v tesnej blízkosti rodičov, najmä matky úzko súvisí s dojčením na požiadanie. Spánok by mal byť pre všetkých členov rodiny časom príjemného oddychu a nie strachu z tmy a odlúčenia. Jemnocitné matky by mali reagovať na potreby svojho dieťaťa rovnako vo dne aj v noci. Časté dojčenie v noci si priam vyžiada spoločné spanie. Je to jednoduchšie a praktickejšie ako pre dieťa tak aj pre matku. Matka a dieťa sú naladení akoby na rovnakú frekvenciu a častokrát sa budievajú spoločne.

Dieťa má na plač vždy dôvod je mnohokrát opomínaná pravda. Veľakrát sme počuli, že dieťa treba nechať niekedy aj vyplakať, krikom si trénuje pľúca a podobne. Musíme však pochopiť, že plač je jednoducho rečou dieťaťa. Plače, keď mu je smutno, keď ho niečo bolí, keď je hladné alebo ho treba prebaliť. Vždy plače pre niečo, nikdy len tak. Jemnocitná matka sa naučí rozoznať niekoľko druhov plaču svojho dieťaťa a čím rýchlejšie na plač svojho dieťaťa reaguje, tým menšiu úzkosť dieťa prežíva. Plakanie je veľmi cenným signálom. Dieťa neplače preto, aby nami manipulovalo, ale aby s nami komunikovalo.

Rovnováha je posledným, no nemenej dôležitým pilierom vzťahovej výchovy. Aby sme vedeli svojim deťom dať čo najviac, musíme vedieť reagovať aj na vlastné signály. Nesmieme dopustiť, aby sme v snahe dať svojmu dieťaťu úplne všetko neskĺzli do roly akejsi obete a zanedbali seba samu, svoje potreby, vzťahy, manželstvo...

Ako to funguje?

Vzťahová väzba je mimoriadne a nezameniteľné puto medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa a (zväčša) matka sú k sebe priťahovaní ako magnet, jeden bez druhého sa cítia nekompletní. Pevné puto sa začína tvoriť už v tehotenstve a po pôrode sa rozvíja a upevňuje. Veľmi dôležité pre kvalitné „naviazanie" dieťaťa a matky je prvých pár rokov života dieťaťa. Mnoho matiek praktizuje mnohé z princípov vzťahovej výchovy a ani nevie, že ide o nejakú filozofiu prístupu k výchove. Jednoducho preto, lebo je založená na prirodzenom načúvaní a odpovedaní na potreby svojho dieťaťa. Vzťahová výchova však býva najefektívnejšia a najkvalitnejšia vtedy, ak sa používajú všetky jej nástroje spolu. Krásne sa spolu dopĺňajú a tvoria akoby dokonale do seba zapadajúce kolieska hodinového stroja. Kvalitne vybudovaná vzťahová väzba ostáva zakorenená vo vedomí aj podvedomí všetkých zainteresovaných. Prináša kvalitu a nové dimenzie do vzájomného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

Najlepšia investícia je investícia do detí...

Tak je. Dieťa nepotrebuje najmodernejšie hračky, najdrahšie oblečenie či kočík poslednej línie. Potrebujú predovšetkým nás, vnímavých rodičov, ktorí reagujú na ich požiadavky. Mnoho pediatrov a psychológov zaoberajúcich sa vzťahovou výchovou sa zhoduje, že rozhodne najdôležitejším faktorom vplývajúcim na intelektuálny vývin dieťaťa je vnímavosť matky na signály dieťaťa. Vzťahová výchova je komunikácia medzi matkou (rodičmi) a dieťaťom. Je to spôsob starostlivosti o dieťa, ktorý rozvíja to najlepšie v dieťati a v rodičoch. Ak sa rozhodneme svoje deti vychovávať podľa princípov vzťahovej výchovy, bude nás to stáť veľa energie, času, odhodlania... ale späť dostaneme stonásobne viac. Vráti sa nám to v podobe dôvery medzi nami a našim dieťaťom, porozumenia, lásky, sebadôvery a nezávislosti. Vzťahová výchova je založená na komunikácii a intuícii. Pri výchove našich detí je najdôležitejšie počúvať. Počúvať svoje inštinkty, intuíciu a srdce. Mnohokrát nám poradia lepšie ako tá najlepšia literatúra.

Adriana Demjanovičová