Chcela som dnešnému Evanjeliu (Lk 1, 26-38) lepšie rozumieť a tak som si otvorila knihu „Ježiš Nazaretský", časť "Prológ - Ježišovo detstvo“ od Josepha Ratzingera, teda predošlého pápeža Benedikta XVI.
Najviac ma zaujalo niekoľko vecí:
Archanjel Gabriel keď prišiel k Márii, nepozdravil ju tradičným hebrejským pozdravom šalom, ale gréckym výrazom chaîre, ktorý sa bežne prekladá ako „Zdravas'“, ale v skutočnosti znamená „Raduj sa!“. Anjel jej (aj nám) prináša radosť. Tú radosť potom anjel vo svätej noci zjavuje pastierom, radosťou sa naplnia srdcia učeníkov, keď uvidia zmŕtvychvstalého Krista, a radosť je aj v Ježišovej rozlúčkovej reči: „Zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme.“ (Jn, 16, 22)
Ďalej ma zaujalo, že Ježiš pochádza z rodu Dávidovho, ktorého posledným zástupcom je Jozef. No Ježiš sa narodí z Márie a Ducha Svätého. Nastáva zvrat, celá genealógia sa tu relativizuje. Ale rodokmeň nestráca svoj význam. Jozef je Ježišovým zákonným otcom, a zároveň, Ježiš pochádza od Boha a iba on je v pravom zmysle Ježišovým otcom.
Tu je vyjadrený dvojaký Ježišov pôvod. Ratzinger zhŕňa: „Rodokmeň mužov má v dejinách sveta svoju váhu. A predsa je to nakoniec Mária, pokorná nazaretská panna, v ktorej sa udeje nový začiatok, v ktorej sa nanovo začína ľudské bytie.“ (s. 13)
... sa rozvíja v troch krokoch. Po anjelovom pozdrave je prvou Máriinou reakciou preľaknutie, a za tým nie zhrozenie, ale zamyslenie.
Myslím, že pre mnohých z nás je práve toto Máriina charakterová črta, že o veciach premýšľa. Nestráca hlavu, ale snaží sa pochopiť.
Jej druhá reakcia je tajomstvom aj pre cirkevných exegétov. Ako to, že odpovedala „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“, keď už bola zasnúbená s Jozefom? Buď už predtým zložila sľub čistoty, alebo je to len literárna konštrukcia, ktorá nie je podstatná, alebo to povedala preto, že iba muž sa vyjadroval k zásnubám, žena sa nemohla vyjadriť, či súhlasí... to sa presne nevie a zatiaľ žiadna odpoveď neobstála. Zostáva to tajomstvom. No podstatná je odpoveď anjela: „Bohu nič nie je nemožné!“ (Lk 1, 37)
Napokon, je tu Máriina priamočiara odpoveď „áno“. Tu sa mi zdá zvlášť dôležité povedať niečo o ľudskej slobode: „Tým, že Boh vytvoril slobodu, urobil sám seba v istom zmysle závislým od človeka. Jeho moc závisí od nevynúteného súhlasu ľudskej osoby.“ Nie je to úžasné a zároveň nepochopiteľné, že niečo také spraví Ten, ktorý všetko môže? A tak, keď Mária odpovedala: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“, bol to okamih slobodnej, pokornej a zároveň sebavedomej poslušnosti, v ktorej sa uskutočňuje najvyššie rozhodnutie ľudskej slobody.
Priznám sa, nemám príliš veľkú záľubu v mariánskej zbožnosti, ale veľakrát sa k Márii v myšlienkach vraciam a snažím sa na ňu pozerať ako na ženu a matku, takú normálnu. Navyše však ako na pomocnicu a poradkyňu v mojom živote. Stále je pre mňa trochu tajomstvom a preto ma láka dozvedieť sa o nej viac.
Knihy Ježiš Nazaretský - 1. až 3. diel - môžete zakúpiť TU.
18. február 2013 / knihy
Popri veľkých témach dnešných dní, kedy hľadíme na krízu v Európe, a viac si kladieme otázky ako ju riešiť než pozeráme na to, ako vlastne...
15. január 2014 / knihy
Máme ešte živo v pamäti charizmatického Jána Pavla II., ktorý podobne ako dnešný pápež František s odvahou kráčal tak, ako málokto...
27. september 2012 / knihy
Zhruba každé desiate dieťa je ľavák. Narodí sa do sveta, ktorý je uspôsobený pre pravákov. Može to so sebou prinášať v prvom rade radosť, ale i...
27. september 2012 / knihy
Ako učiteľka sa pri svojej práci stretávam s rôznymi deťmi. Päť jazykov lásky pre deti mi pomohlo lepšie pochopiť, prečo sú deti, ktoré sa nevedia dočkať...