Srnka (11. 12. 2016)

11. december 2016 / Dominika Hajkovská, Alberto Maggi

Vytlačiť

Naozaj nerada chodím popred jedno z “pohostinstiev” na našom sídlisku, ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť. Najmä v lete - idem po chodníku a po oboch stranách stoly obsadené miestnymi štamgastmi už od skorého rána. Zápach cigariet zmiešaný s alkoholovými výparmi a tie reči… proste najnižšia cenová skupina.

Tak aj dnes… potrebujem sa dostať do drogérie. Jednou rukou tlačím kočík, druhou ťahám trojročnú Hanku. Mohli by sme ísť okľukou, ale asi by sme to vzhľadom k narastajúcej únave nezvládli a tak to risknem. Po oboch stranách sedia sem tam nejaké partie či dvojice. Pri jednom zo stolov samotár, ošumelý už na prvý pohľad.

Už z pár metrov ma privoláva k sebe gestom i ráznym: “Hej, pani!” No super, hneď mi napadá, že bude žobrať nejaké peniaze, len aby si mohol kúpiť ďalšie pivo alebo niečo ostrejšie. Tvárim sa, že ho neregistrujem a snažím sa zrýchliť tempo. Pozerám mimo, len nenadviazať očný kontakt!

Ale ujo sa nedá: “Hej, pani, aj s tou malou, poďte sem…”. Uf, je to jasné, nemôžem sa tváriť, že sa ma to netýka. A tak, nastavená odmietavo do špiku kostí, pristupujem k nemu. Otvára mozoľnatú, špinavú ruku, v ktorej schováva malú plastovú srnku. “Dajte malej, pani, nech má radosť…” Vykokcem rozpačité ďakujem a dávam srnku Hanke. Teší sa, dostala nečakaný darček.

Čo bolo potom, si nepamätám. Iba viem, že som si to celé večer zahanbená odplakala.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy…

... a jej podoba nás môže prekvapovať zas a znova…

Božie slovo + biblický komentár

Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo, máme čakať iného?“ Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: „Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.“

Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.  (Mt 11, 2-11)

Dnešné evanjelium nás prenáša k hlbokej kríze, do ktorej padá Ján Krstiteľ. On, ktorý síce spoznal Mesiáša, začína teraz pochybovať. Prečo? Ján Krstiteľ bol dedičom spirituality, tradície a nábožnosti, ktorá dúfala v národ spravodlivých – tak ako predpovedal prorok Izaiáš: „A tvoj ľud - všetko spravodliví ...“ (Iz 60, 21)

Ján ostane na pochybách na základe Ježišovho správania, ktorý tvrdí, že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov. Ján predstavil Mesiáša, ktorý bude trestať hriešnikov a neveriacich a teraz vníma, že Ježiš neohlasuje trest Boží, ale Božiu lásku práve pre týchto ľudí.

Čiže Ján upadá do krízy a posiela Ježišovi akoby „ultimátum“, ktoré má príchuť „exkomunikácie“. „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo, máme čakať iného?“. Ježiš vo svojej odpovedi vymenúva skutky Mesiáša tak, ako boli opísané v knihe proroka Izaiáša; a to je šesť skutkov, zodpovedajúcich šiestim dňom stvorenia, prostredníctvom ktorých sa dáva život tým, ktorí ho nemajú.

„Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ Ale Ježiš vynecháva posledný zo skutkov Mesiáša: pomstu na pohanoch, pomstu na utlačovateľoch.

Ježiš nehovorí o pomstách, ale len o Božej láske. Ježiš nepredstavuje Boží trest, ale ukazuje cestu Boha – cestu lásky s cieľom dať rásť všetkým ľuďom...

(rozšírený komentár tu)

Nápady:

Ak počas vianočných sviatkov sa deti budú stretať s príbehom narodenia malého Ježiška - v dňoch adventu máme príležitosť, aby sme si rozprávali skutočné príbehy našich priateľov.

Môžu to byť naši starí rodičia, alebo naši kamaráti, alebo príbeh o tom ako sa spoznali ocino a mamina a podobne. Cieľom je vovádzať deti do sveta skutočných príbehov... veď nakoniec v časoch našich starých a prastarých mám to bolo prirodzené, v rodinách sa po večeroch rozprávali príbehy.

...  a potom Vianočný príbeh budeme snáď viac vnímať ako skutočný a nie ako "vzdialenú rozprávku"...

Zahrajme sa: Otoč papier

Keď už máme teda viac času na seba - môžeme dať zábavnú spoločnú hru:

Potrebujeme veľký baliaci papier (alebo deku či plachtu) a minimálne 4 členov rodiny ako hráčov. Tiež si stanovíme časový limit za ktorý zvládneme úlohu (napr. 10 min., alebo počas dlhšej pesničky). Hráči sa postavia na baliaci papier a ich úlohou je tento papier prevrátiť na opačnú stranu tak, aby nikto z nich pritom nezostúpil z papiera.

Tvoriví rodičia si môžu "zgustnúť" na tvorbe úvodného libreta a presvedčivo deťom vyrozprávať, že práve celá rodina nastúpila na loď, ale akosi je loď "hore nohami" a treba ju otočiť. Pozor však, aby sa nikto pri tom neutopil !!!

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 27. 11. 2016 do 24. 12. 2016.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.