Už pár dní tu máme Advent. A náš adventný veniec je stále nedokončený.
Štyri fialové sviečky ktoré zabezpečil manžel s dostatočným predstihom položené uprostred polystyrénového kruhu. Stále čaká na vetvičky a výzdobu. Symbol našej nedokonalosti.
Ale máme nádej – jedna sviečka horí a každý večer sa pri ňom stretávame pri modlitbe. Postupne aj vetvičky pribudnú, zapálime ďalšiu sviečku, potom tretiu, štvrtú. Dávame to málo síl, času, čo máme a veríme, že Pán to doplní. A postupne dopĺňajú aj deti – napísané adventné predsavzatia, nápady.
Tak pomaly, krok po kroku, smerujeme k Vianociam…
Keď zostupovali z vrchu, učeníci sa pýtali Ježiša: „Prečo zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“
On odpovedal: „Áno Eliáš príde a všetko obnoví. Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“ Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.
(Mt 17, 10-13)
Pri čítaní evanjelia dnešného dňa je snáď dobré si uvedomiť že otázka o príchode Eliáša odznela pri zostupovaní z hory Tábor, kde traja vybratí apoštoli zažili Ježišovo premenenie a kde mali práve možnosť Eliáša vidieť.
Predstavy apoštolov o tom, ako by to malo byť (s tým Mesiášom) sú prekážkou prijať to tak, ako to je. Nevedia sa stotožniť s tým, že Ježiš nie je mesiášom tradície, podľa ktorej má dobrých odmeniť a zlých kruto strestať a obnoviť kráľovstvo Izraela podľa vzoru kráľa Dávida. Ešte menej sa im páči to, že podľa jeho slov ide do Jeruzalema zomrieť.
Možno sa cítia oklamaní. Namiesto ministerského kresla po Ježišovej ľavici a pravici (po ktorom túžia) to vyzerá na jednoduchú službu všetkým spoločne s Majstrom a v jeho štýle ... v tomto momente to nie je lákavá predstava.
„Ešte že robí zázraky, možno...“
Cesta apoštolov k pochopeniu Boha v Ježišovi Kristovi je dlhá – zlom nastáva až oveľa, oveľa neskôr... po skúsenosti totálnej straty, smrti, poníženia, strachu... a najmä až po osobnom stretnutí s NÍM pri lámaní chleba.