Nočná hra (5. 12. 2014)

5. december 2014 / Katka Klenovičová, Martin Slíž

Vytlačiť

Keď mali naše dievčatá 3 a 5 rokov, zažili prvýkrát nočnú hru s viacerými deťmi.

Vymysleli a zorganizovali ju oteckovia. Pre deti to bolo veľmi vzrušujúce a všetko okolo vnímali s doširoka otvorenými očami, a miestami aj ústami.

Bola tma a na orientáciu slúžili sviečky rozmiestnené na lúke. Riadili sa indíciami, ktoré našli pri každej sviečke (staršie deti už vedeli čítať) a snažili sa nájsť poklad.

Keby ste sa ich v tej chvíli opýtali, či ten poklad nájdu, určite by bez zaváhania odpovedali kladne. A či sa nebáli? Báli, ale spolu boli silní. Pred odchodom si nacvičovali, ako budú kričať, keď uvidia vlka, medveďa a podobne. Boli vyzbrojení odvahou a túžbou nájsť poklad.

Tá radosť, keď sa im to podarilo, bola obrovská, a v spoločenstve s ďalšími deťmi ešte vzrástla.

No a otcovia mali pocit zadosťučinenia a hrdosti na svoje ratolesti.

Záhadou však pre deti zostalo, ako sa tam zjavili a kam zmizli sviečky, keď skončila hra. Aj po roku na to veľmi rady spomínajú, no stále túto záhadu nerozlúštili a má pre nich až magický význam...

V dnešnom žalme spievame „Pán je moje svetlo a moja spása“. Aj nám dospelým sa môže niekedy zdať, že tápeme v tme a potrebujeme aspoň malý záblesk svetla, svetla sviečky alebo hoci zápalky. Rôzne svetlo nám môže pomôcť pozrieť sa na veci z inej perspektívy. A Ježiš nám pripomína, že ON je svetlo, ktoré hľadáme.

Kedysi som si v jednej knihe prečítala, že pred každým rozhodnutím by sme sa mali poradiť v modlitbe s Ježišom, čo máme urobiť. Možno nám to pripadá nemožné, náročné, prehnané... No, ľahké to asi nebude, vyžaduje to určitý čas, schopnosť stíšiť sa... ale možno aspoň na začiatku dňa tých 10 minút denne by sa nám mohlo podariť zvládnuť.

 V Evanjeliu zas čítame, že slepci kričali za Ježišom, keď odchádzal, ale odpovedal im, až keď prišiel na iné miesto. Prečo ich nechal čakať? Prečo aj nás necháva čakať, keď na Neho voláme? Taktiež im povedal, aby o tom, že im vrátil zrak, nikomu nehovorili. Mali na niečo čakať? Je na niečo potrebný čas čakania?

Advent - čas čakania...

Čas čakania znamená aj možnosť pripraviť sa, niečomu sa najprv naučiť, pripraviť svoje srdce na to, čo príde. A môže to byť aj čas skúšky. V tom čakaní a v skúškach prichádza pán a chce nám posvietiť na cestu. Pripomíname si to pálením sviečok na adventnom venci. Aj v ten veľký deň, keď prišiel na svet, mudrcom ukazovala cestu veľká hviezda. Opäť svetlo. A tá hviezda potom ukazovala na Svetlo najväčšie. Mudrci našli Poklad.

PS: Dievčatá dostali čokoládové adventné kalendáre, každá svoj. Každé ráno po raňajkách si dajú jednu čokoládku, ale pripravia si ju na stôl už pred raňajkami :) Je to taký príjemný spôsob, ako sa učiť trpezlivosti. Dnes ráno ma staršia dcérka prekvapila. Polovicu čokoládky mi darovala. A ani po mojom poďakovaní a ubezpečení, že ju môže zjesť celú, ak chce, nezmenila svoj názor. Chcela sa podeliť. A ja sa pri deťoch učím, že treba vedieť aj prijímať. Aj deti sú našim darovaným svetlom, ktoré potrebuje byť s láskou prijaté.

Božie slovo + biblický komentár

Keď Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“

Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“

Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“

Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ A oči sa im otvorili.

Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“

No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji. ( Mt 9, 27 - 31 )

„Synu Dávidov – zmiluj sa....“  Ťažko povedať čo si o Ježišovi slepci mysleli keď vyslovili toto oslovenie. Čítajúc o kráľovi Dávidovi nezdá sa, že by sa Ježiš na neho podobal. Židom veľmi záležalo na tom, aby bolo jasné ktorý syn akého má otca. Lebo byť synom neznamená biologickú príslušnosť ako skôr podobnosť v správaní – niečo ako „jablko nepadne ďaleko od stromu“.

Ježiš nie je syn Dávidov, ale syn človeka – Boh v plnosti človečenstva ...

Ježiš nie syn Dávidov, ale syn Boží – človek v plnosti božstva...

Oba atribúty patria tým ktorí ho prijali – stali sa jeho bratmi. A dostali to do daru aj dvaja slepci – oči sa im otvorili.

Podnety:

• Kedy sme na niečo museli dlho čakať, až sme si mysleli, že už sa nedočkáme?
• Ako sme sa cítili?
• Aké to bolo, keď sme sa dočkali?
• Dokážeme trpezlivo čakať, alebo sme netrpezliví  a mrzutí a dávame to pocítiť aj ostatným?
• Dokážeme si zorganizovať čas tak, aby sme sa dostatočne pripravili na dôležité udalosti?
• Prosíme v dôležitých chvíľach Ježiša o svetlo?

Aktivity:

Pre deti:

Môžeme si vyrobiť veľmi jednoduché ozdoby na stromček v podobe sviečok. Pripravíme si farebné papierové pásiky a prekladáme ich striedavo tak, aby zvrchu tvorili štvorček a aby zboku po dĺžke vznikla akási harmonika. Z ďalšieho papiera si vystrihneme tvar plameňa sviečky, vyfarbíme ich a prilepíme na jeden koniec harmoniky. Druhý koniec môžeme prilepiť na drevené štipce a pri ozdobovaní vianočného stromčeka ich pripneme na vetvičky.

Pre celú rodinu:

S deťmi si môžeme vyskúšať, aké to je, keď nevidíme. V byte/dome si usporiadame veci tak, aby sa dalo bezpečne prejsť. Deťom po jednom zaviažeme oči a necháme ich, nech prejdú do nejakého určeného bodu so zaviazanými očami. Na druhýkrát ich prevedieme za ruky alebo ich budeme slovne navigovať.

Všetci sa vystriedajú, vrátane rodičov, a potom sa porozprávajú o svojich dojmoch, pocitoch.

• Aké je to orientovať sa so zavretými očami?
• Išlo sa nám ľahšie, keď nám niekto pomáhal?
• Vedeli by sme si predstaviť robiť všetko so zavretými očami?
• Deti väčšinou dôverujú svojim rodičom. Dokázali dôverovať aj rodičia svojim deťom?

Môžeme si spoločne spraviť harmonogram spoločných aktivít v advente a snažiť sa ho dodržať, pokiaľ nám to zdravie a okolnosti dovolia (aspoň na víkendy).

Zodpovednosť za jednotlivé dni si členovia rodiny rozdelia a budú sa snažiť v ten deň všetko pripraviť tak, aby sa to podarilo. Môžeme začať napríklad s pečením medovníkov, práve je najvhodnejší čas :) ...

Večer sa spolu pomodlíme pri zapálenej sviečke, môžeme sa pomodliť za tých, ktorí nevidia, lebo majú choré oči, ale aj za tých, ktorí nevidia, to, čo je dôležité, lebo nemajú svetlo v srdci...

Pre manželov:

Večer, keď deti zaspia, manželia si môžu zapáliť sviečky a stráviť spolu príjemný večer, byť spolu bez rušivého vplyvu televízie, či prítomnosti detí. Môžu sa v kľude porozprávať, najmä ak na to nemali dlhšie čas.

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 29. 11. 2015 do 24. 12. 2015.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.