Nádej a modré trenky (7. 12. 2015)

7. december 2015 / Dominika Hajkovská, Martin Slíž

Vytlačiť

“To fakt ste museli nosiť na telesnú modré alebo červené trenky? Fuj!” zhrozene na nás pozerajú naši starší, zatiaľ čo malé baby sú celé nadšené: “to muselo byť krásne, keď ste všetci pochodovali a mávali tými kvetinkami…”

A v tých vzácnych chvíľach spomienok, otázky sa sypú jedna za druhou: “ A keď si bola malá, mala si nejakú bábiku?”, “Ocko a ako sa volal tvoj najlepší kamarát, keď si mal osem rokov ako ja?”, “A akú uspávanku ti spievala mamka pred spaním?”

Aj keď sa im zdáme občas staromódni (ani nie v štyridsiatke, pche:) a naše detstvo ako Fantasy príbeh, chcú o ňom počúvať stále dookola. A čo ešte, keď začnú spomínať starí rodičia, alebo dokonca prastarkí! Že chodili väčšinou bosí, že na Vianoce mali len chlebík a jabĺčko, že keď mala prababka 15 rokov, musela sa vydať, že prežili strašnú vojnu… a že aj keď bolo ťažko - preťažko, sú tu a sú tu radi. Lebo nás majú. A my sme radi, lebo ich máme a môžeme byť ich - nádejou.

Minulosť nás ukotvuje v prítomnosti.

Ak bola pozitívna, je nádejou, že aj náš život taký môže byť. Ak bola vnímaná ako zmysluplná (či už naša, alebo aj našich predkov), ani my ten zmysel nedokážeme nadobro stratiť.

A aj keď spomienky nie sú vždy ružové, ostáva istota, že sme boli obdarovaní Životom, ktorý nám fandí… že budeme pre niekoho nádejou.

Vyrobme si spomienkové škatule

Spomínajme.

Veľa a často.

Na naše detstvo, naše lásky, našu svadbu, na radosť, ktorú sme mali, keď sme zistili, že mamka pod srdcom nosí prvé, druhé, tretie… dieťatko. Na prvé kroky, zuby, slová… Deti milujú spomienky, milujú počúvať svoj vlastný životný príbeh očami (a ústami) niekoho tak dôležitého, ako je otec či mamka.

Aby sa nám ľahšie spomínalo, každý člen rodiny má u nás svoju vlastnú “spomienkovú” škatuľu. Je to len obyčajná kartónová škatuľa s jeho menom, dôležitý je jej obsah. Je v nej krstná sviečka i košieľka, pozdravy k narodeniu dieťatka, prvé kresby, sem-tam nejaká fotka, vypadnutý zúbok v škatuľke, prvý školský zošit, narodeninové pohľadnice, kamienky z posledného výletu…

Kým boli deti malé, vkladali sme im do nej predmety my rodičia, teraz si už sami vyberajú to, čo do nej chcú alebo nechcú dať. Občas sa k nim vracajú a s každým predmetom sa im viaže nejaký príbeh, spomienka…

Škatuľu si môžete akokoľvek vyzdobiť, nech je naozaj osobitá.

No a ak žiadnu spomienkovú škatuľu nemáte, oživte si dnes spomienky spoločným pozeraním fotiek, videí či už z nedávnej, alebo aj vzdialenejšej minulosti.

Bude vám dobre :)
 

Božie slovo + biblický komentár

Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.

Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.

Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“

Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“

Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘

Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.

Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“  

(Lk 5, 17-26)

Ak človek stretne Ježiša Krista - stretne Boha Otca - stretne Život!

Nikde v Starom zákone nenájdete miesto, kde by bol ochrnutý uzdravený. Ochrnutý človek sa považoval za mŕtvolu, ktorá dýcha.

Tento tu, ktorého nám predstavuje dnešný text evanjelia, nemá meno. V technike evanjelia je to zámer. Osoby bez mien zastupujú skupinu, typ ľudí. Upozorňujú na niečo, s čím je možné sa identifikovať, alebo aj radšej neidentifikovať, ako v tomto prípade. Autor textu nás viac ako na samotné fyzické znemožnenie, upozorňuje na znemožnenie ducha - človek nemá život - nežije. Všimnime si, že Ježiš mu najprv odpúšťa hriechy!

Ach lenže - takto to nejde! Zákonníci a farizeji to predsa vedia najlepšie! Veď ten chorý o to nepožiadal, nepodstúpil rituálne očisťovanie, nepriniesol obetu, nekajal sa a neprisľúbil, že sa polepší...

Človek získal odrazu život, ktorý presahuje jeho najodvážnejšie túžby.

Ach! Stretnúť tak Ježiša Krista!

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 29. 11. 2015 do 24. 12. 2015.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.