Na pošte (6.12.2016)

6. december 2016 / Anastázia Strečková, Dominika Hajkovská, Martin Slíž

Vytlačiť

Čakám na pošte v rade. Okrem toho že je tu veľa ľudí, ešte to niektorí aj komplikujú. To tu zase vystojím jamu...

Pri okienku stojí stará pani a podáva vypísaný lístok, s dlhým komentárom o čo ide – pracovníčka pošty jej však lístok vracia späť, že je zle vyplnený. Pani berie lístok, pridáva ďalší monológ k celej veci a ide ho bokom celý prepísať.

Už mám na ňu trochu nervy – nielen že zdržuje, ale ešte tu všetci musíme počúvať aj jej komentáre. Nuž ale starých ľudí neprerobíš... a hľadám v srdci nejaký kúsok milosrdenstva k tej ktorá ma vytáča...

Naďalej stojím v rade. Pani svoj lístok opravila a vracia sa k okienku...

Ako ide okolo mňa, zadíva sa mi do očí a hovorí mi: „My sa poznáme!“ Rýchlo lovím v pamäti či to môžem povedať aj ja – ale nenašla som ani jednu spomienku. „To neviem...“ hovorím. Ale keď vidím v jej očiach istotu že sa poznáme, skúšam jej (a aj sebe) pomôcť...

Predbehne ma: „Chodila ste sem do škôlky!“ Smola: „Nie, ja som chodila do škôlky na opačnú stranu mesta.“ Pani sa však nevzdáva... „Určite sa poznáme.“

Rozmýšľam čo ešte zo spomienok vytiahnuť...: „Ale moja sestra sem chodila do škôlky...“ a pani mi skočí do reči: „Áno, Bohunka!“ Vítazoslavne sa usmeje že ju pamäť neklamala... a bez dodatočných emócií ide s opraveným vyplneným lístkom k okienku.

Ešte stále stojím v rade na pošte. A plná úžasu rozmýšľam, ako je možné, že pani učiteľka si spomenie na tvár a meno dieťaťa, ktoré mala v škôlke pred 35-timi rokmi... a spomenie si naň cez tvár jej staršej sestry.

To bude asi tým, že sa na svoje deti dívala, hrala sa s nimi, žila s nimi ich príbehy... a na to sa predsa nezabúda.

... ... ... 

Tip: Svetla nikdy nie je dosť

Svetielká, svietničky, sviečky sú obľúbeným doplnkom hádam v každej domácnosti. Aj rúk túžiacich zapaľovať sviečku za sviečkou je u nás dosť. Keďže čím menšie deti, tým skôr potrebujú vidieť výsledok svojej práce, dnes sme zvolili naozaj super rýchlu verziu svietnikov.

Potrebujete čistú zaváraninovú fľašu, práškový cukor (alebo niečo, čo sa podobá na sneh a nehorí:), kahanček alebo sviečku a nejaké ozdôbky (stužka, vian. ozdoby, sušené pomaranče…).

A hotovo, môžeme zapaľovať.

Sneh sa neroztopí ani v lete :)
 

Božie slovo + biblický komentár

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.

Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“ (Mt 18, 12-14)

Duch - NOVOTA nového oproti starému. V čom všetkom?

V „starom“ boli kategórie osôb ktoré boli vylúčené z prístupu k Otcovi (hriešnici, prostitútky, mýtnici...)

V „novom“ Ježiš ukazuje že Boh je Blázon lásky pre ľudí – pre všetkých ľudí zvlášť pre tých, ktorí sa vzdialili (od seba samých), t.j. aj pre tých, ktorí boli doteraz vylúčení.

Otca vždy zaujímajú viac potreby svojich detí ako ich zásluhy. Zásluhy ... ach...  

(Voľne spracované podľa zdroja, rozšírený komentár v slovenčine TU)

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 27. 11. 2016 do 24. 12. 2016.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.