Môj muž učí naše dcéry odvahe (13. 12. 2016)

13. december 2016 / Katka Klenovičová, Martin Slíž

Vytlačiť

Jeden zimný večer sme si spomenuli, že sme ešte neboli vonku a už bola tma. Dievčatá mali nové baterky, a tak si manžel povedal, že ich vezme von po tme a tie baterky vyskúšajú. Okrem toho sme práve čakali na kamaráta, ktorý mal každú chvíľu prísť, tak mu chceli ísť oproti.  Dcéry boli nadšené.

Bývame na veľkej lúke sami a ďalej je les. Mala som asi nejakú prácu, tak som zostala doma. Okrem toho, je fajn, keď strávia nejaký čas iba s ockom. Bola jasná noc a obloha pokrytá množstvom hviezd. Keď bývate na takom mieste, neviete sa vynadívať. Hovorím si, trochu dobrodružstva im určite nezaškodí.

Po nejakom čase niekto klope na dvere. Otvorím, a tam stoja obe dcéry, ešte so zapnutými baterkami, ale samé. Pýtam sa, kde je ocko. A ony mi so samozrejmou ľahostajnosťou v hlase odpovedali „asi sa stratil“.

Ako to, stratil?

Po desiatich minútach prichádza manžel, nesie drevo do pece a hneď som zvedavá, ako to chce vysvetliť.

Vysvitlo, že to bolo od začiatku naplánované takto: keď vyšli von, ocko im povedal, nech si dobre všímajú a zapamätajú cestu, lebo naspäť pôjdu samé.  Dom nebudú vidieť, tak nech na to pamätajú a pozerajú okolo seba (ale cestu už aj tak dobre poznali). Prešli sa spolu po „paraglajderskú lúku“, ktorá je od domu vzdialená približne 1 kilometer.

Tu sa rozdelili.

Dievčatá si spokojne vykračovali k domu, držali sa za ruky a svietili si na cestu. Veselo sa rozprávali a sledovali, ako našim mačkám svietia oči, keď na ne svietia, a všeličo iné. Ocko, samozrejme, išiel niekoľko metrov za nimi dával na ne z diaľky pozor. O tom však nevedeli. Mysleli si, že zostal na mieste. Keď videl, že sú už doma, nejaký čas sa ešte neukazoval a využil ten čas na naloženie dreva do košíka.

Keď vtedy prišli bez manžela, prekvapilo ma, že sa o ocka neboja.

Ale zrejme to vyplýva z ich presvedčenia, že on si so všetkým poradí a cestu určite nájde. Nakoniec boli na seba hrdé, že to tak dobre zvládli a celý večer rozprávali len o tom, pričom v očkách im hrali iskričky nadšenia a hrdosti :)

Božie slovo + biblický komentár

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel.

Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“

Odpovedali: „Ten prvý.“

Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“ (Mt 21, 28-32)

Ježiš sa obracia k náboženským autoritám slovami: „Čo poviete na toto?“

Začína rozprávať podobenstvo a vyberá nežné slová, ktoré slovenský preklad nevie z gréckeho textu reprodukovať. „Synček môj...“ z koreňa tohto slova vzniklo podobné sloveso „porodiť“ - „... choď dnes pracovať do mojej vinice.“ Vinica je obraz Izraela. A títo synčekovia sú práve tí, ku ktorým Ježiš hovorí – náboženské autority...

"Mýtnici a hriešnici vás predídu do Božieho kráľovstva..." oni sú tí z úvodu príbehu, ktorí neskôr oľutovali, vstali, a šli pracovať do vinice...

Svet stojí za to aby bol zachránený. Ja poznám len jeden spôsob – pracovať „na“ či „v“ či „pre“ Božie kráľovstvo.

(pozn.: k dnešnému evanjeliu mal dnes ráno zaujímavý príhovor aj pápež František)

Nápady: DOMÁCE TICHO

Ak chceme tráviť viacej času spolu, je dobré odstrániť niektoré rušivé vplyvy, napríklad televíziu.

Môžeme sa dohodnúť, že dnes alebo v niektorý iný deň, na ktorom sa zhodneme, nebudeme zapínať televíziu ani počítač (iba v nevyhnutných prípadoch, ako je práca).

Zahráme si spolu hru, budeme si spolu čítať alebo pôjdeme spolu na prechádzku.

Zahrajme sa:  ZIMA - TEPLO

Poznáte ten príbeh z evanjelia kde je Ježiš prirovnaný k pastierovi, ktorému záleží na každej ovečke v stáde. Keď sa jedna stratí, on ju pôjde hľadať, lebo mu na nej záleží rovnako, ako na ostatných.

Môžeme si s menšími deťmi zahrať hru na hľadanie ovečky. Predtým si buď vyrobíme ovečku (pár tipov na obrázkoch) alebo použijeme nejaký obrázok ovečky, prípadne plyšovú hračku.

Jeden člen rodiny  ovečku schová tak, aby to ostatní nevideli. Potom ten, ktorý ovečku schoval pomocou slov „zima – teplo“ napovedá ostatným, kde sa ovečka nachádza.

Kto ovečku nájde, ten v ďalšom kole schováva. Alebo je daná nápoveda jednou vetou na začiatku, a ďalej sa už len hľadá.

Na záver si môžeme vychutnať vopred dohodnutú odmenu :)

PS: a ešte jedna milá animácia o stratenej ovečke

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 27. 11. 2016 do 24. 12. 2016.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.