SpäťÚvod / Články / Naše projekty / advent s rodinou / Kolesá mením so synom (15. 12. 2014)
Radosť z Tajomstva (8. 12. 2014)Dostihy a sázky (16. 12. 2014)

Kolesá mením so synom (15. 12. 2014)

15. december 2014 / Juraj Hajkovský, Martin Slíž

Vytlačiť Vytlačiť
Kolesá mením so synom (15. 12. 2014)

Rád pracujem s mojimi synmi, či už všetkými naraz, alebo len s niektorým.

Nám chlapom ťažšie ide rozhovor z očí do očí, ale vo chvíľach, keď sú ruky niečím zamestnané, sa toho (akoby mimochodom) od mojich chlapov dozviem oveľa viac.

Chladné počasie nás prinútilo vymeniť letné gumy za zimné. Celý šťastný mi išiel pomáhať 6-ročný Miško. Vyzbrojení veľkými kľúčmi, rukavicami a termoskou teplého čaju sme sa v primrznutej garáži dali do práce.

Do pozadia sme si pustili rockové rádio, prichystali všetko potrebné a... Miško ma k tomu ani nechcel pustiť. Odšrubovať, nasadiť, zašrubovať... malé skrehnuté rúčky sa len tak mihali. Sem-tam mi dovolil pomôcť mu. Vo dvojici a neustávajúcom rozhovore nám práca išla rýchlo od ruky. Ani sme sa nenazdali a všetko bolo hotové.

O hodinku neskôr sme auto vytiahli do mesta na nevyhnutné nákupy (nielen auto treba prezuť, aj deťom bolo zima). Cestou naspäť sa pri zatáčaní vľavo ozýval divný klepot. Pri brzdení tiež. No, nebolo mi všetko jedno, pomaly sme došli domov a ja som úporne uvažoval, čo sme mohli pokaziť...

V garáži sa moje tušenie potvrdilo. Na jedno koleso som zabudol a šruby nedotiahol. Ľavé predné koleso ostalo na svojom mieste len vďaka Miškovej robote. Malé šesťročné ruky to zvládli samé, aj keď pôvodne išli „len pomáhať".

Niekedy si myslíme, že je to všetko na nás. My máme v rukách opraty, od nás záleží, my to istíme... Niekedy sa v tomto hodne mýlime. Istiť to môže aj niekto menej viditeľný, oveľa menší, slabší a aj menej skúsený.

 

Podnety:

Rodinu tvoria všetci, malí aj veľkí. Rodičia aj deti. Každý sa zapája a na každom záleží. Sme ako ozubené kolieska v jednom mechanizme...

  • Vedia naše deti, že sú tiež zodpovedné za to, ako naša rodina vyzerá?
  • Ako by sme sa to mohli naučiť?
  • Dávam ja ako rodič pocítiť iným ich nepostrádateľnosť v našom „mechanizme"?
  • Akými spôsobmi to robím, vyzdvihujú, alebo pokorujú?
  • Čo by sme mohli spoločne/každý z nás urobiť, aby náš „rodinný stroj" znovu šľapal hladko?
  • Čo je pre našu rodinu tým „premazujúcim" olejom?

 

Božie slovo + biblický komentár

Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“

Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“

Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“

Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“

A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“ (Mt 21, 23-27)

 

Ježiš nazval veľkňazov a starších v chráme „lotrami“, zodpovednými za lotrovský pelech, ktorý sa z chrámu – miesta kde spočíva Božia sláva – stal.

Keby sme na jedno miesto povyberali pekne za sebou všetky vyjadrenia, ktoré Ježiš na adresu náboženskej moci a náboženskej elity povedal, vznikol by dlhý zoznam. Ani vlastne neprekvapuje, že ho nakoniec dostali, odsúdili a zabili. Dovŕšili mieru svojich otcov (vaším otcom je satan – aj to im Ježiš povedal), ktorí vraždili prorokov.

Ježiš je Božou Slávou par excellence – Chrámom – nemohlo to teda dopadnúť ináč, len tak, aby aj on zomrel a v Jeruzaleme. Zištné záujmy zatemňujú zmysly a nie je možné viac porozumieť (Jánovi Krstiteľovi) Duchu, nech by bol akokoľvek svätý. Paradoxy (prejavujúce sa napr. v tom, že kňazi znemožňujú svojho Boha) sa stávajú preto, lebo forma nie je kompatibilná s obsahom.

Stali sme sa Božími synmi a dcérami – chrámami Božej slávy. Ako žiť podľa Ducha, keď mu nerozumieme? Či?

 

Zahrajme sa: PÁD DÔVERY

Tentokrát budú nepostrádateľní rodičia. Aktivita Pád dôvery nevyžaduje žiadne pomôcky, iba dôveru.

Rodič stojí za dieťaťom (dieťa je k nemu otočené chrbtom) v dostatočnej vzdialenosti, aby ho zachytil, ale zase tak, aby to nebolo ihneď, ale až za „bodom istoty". Dieťa sa má odvážiť voľne spadnúť dozadu.

Aj keď sa deti trochu boja, ak to zvládnu a rodičovi dajú svoju dôveru, majú z toho zážitok obe strany. Nezabudnime sa o tom porozprávať.

 


 

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 29. 11. 2015 do 24. 12. 2015.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.


     





    

Autor: Juraj Hajkovský, Martin Slíž
Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

Dostihy a sázky (16. 12. 2014)

16. december 2014 / advent s rodinou

Dostihy a sázky (16. 12. 2014)

Hneď ako som vošla do kuchyne, bolo mi jasné, že niečo nie je v poriadku. Za veľkým stolom hrali obľúbené Dostihy a sázky a naši najstarší spolu s...

Pečieme oblátky (14. 12. 2014)

14. december 2014 / advent s rodinou

Pečieme oblátky (14. 12. 2014)

Bol to taký spontánny nápad - oplatky nám každoročne pečú naše obe babky. Vždy nám dodajú plné krabice. Ale atmosféra pečenia oplatok v krabici...

Čas na príbehy... (13. 12. 2014)

13. december 2014 / advent s rodinou

Čas na príbehy... (13. 12. 2014)

Skorá tma a sychravé počasie nás nútia viac času tráviť doma, spolu. Leto bolo rozmarné, túlali sme sa kade tade, stretávali sa až neskoro večer, keď sme už...

Ako byť spolu (01)

4. december 2013 / advent s rodinou

Ako byť spolu (01)

Ako si spoločne "užiť" očakávanie Vianoc? Ako v týchto dňoch prípravy byť viac spolu? My v ZAOSTRI sme trochu nad tým rozmýšľali... a chceme sa s Vami...

N