Anjeli v hlávke (4. 12. 2016)

4. december 2016 / Dominika Hajkovská, Alberto Maggi

Vytlačiť

“Mamka, mňa anjeli v hlávke stále nahovárajú, aby som ti povedala jedno škaredé slovo,”, šepoce mi Hanka pod perinou pri večernom uspávaní. “Ale ja ti ho nechcem povedať, lebo je škaredé, aby si si nemyslela, že chcem škaredo rozprávať, to by si sa na mňa hnevala.”

Horko-ťažko ho z nej vymámim a dávam jej slovo, že sa hnevať určite nebudem.

“H…o,” pošepká mi nesmelo.

Snažím sa tváriť vážne - aj keď kameň mi zo srdca spadol, priznávam - aj sa mi to celkom darí (ľudový názov pre stolicu predsa len nie je to najhoršie, s čím sa mohla stretnúť).

Rozprávame sa o tom, že v srdiečku máme rôzne hlasy a musíme sa naučiť rozlišovať, ktoré počúvneme a ktoré nie. A že je dôležité mať pri sebe niekoho, komu o tom môžeme povedať - takú spriaznenú dušu.

Ešte dlho si šuškáme (aj o anjeloch) a ja som taká vďačná za jagavú čistotu päťročného dievčenského srdca…

Nápady:

Spôsobov, ako spoločne “stráviť” advent je nekonečne veľa. Nám v rodine sa už viackrát osvedčil (ako deti postupne pribúdali a rástli) vystrihovací Betlehem z vydavateľstva Don Bosco

“A urobíme si Betlehem”

Každý deň adventu na vás čaká postava či symbol súvisiaci s dianím v Betleheme (pastieri, gazdiná, krčmár, ale aj oslík, holubica, ruža…). Každú postavu je však potrebné vystrihnúť a zlepiť do “3D” tvaru (je to veľmi jednoduché). Do života ju vovedie príbeh, ktorý si k nej môžete prečítať.

Keď sme mali len malé deti, vystrihovali i rozprávali príbehy sme my, rodičia. O pár rokov neskôr to už bolo inak - postavy vytváral jeden syn a ich príbeh prerozprával mladším súrodencom zase druhý… Tí menší sa s postupne pribúdajúcimi postavičkami hrávali každý deň, až sa takmer nedožili Božieho narodenia :) Vrele odporúčame…

Božie slovo + biblický komentár

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“  (Mt 3, 1-12)

V dnešnom evanjeliu sú tri výrazy, ktoré treba zvlášť preskúmať, lebo ak ich správne nepochopíme, môžu mať v živote veriaceho úplne iný účinok, než aký chcel dosiahnuť evanjelista.

Prvým z nich je výzva Jána Krstiteľa: „Obráťte sa!“ [1] Toto slovo v sebe obsahuje význam zmeny mentality, ktorá prináša zmenu v správaní. Bohužiaľ, v minulosti bola táto výzva Jána Krstiteľa prekladaná ako „robte pokánie“, a tým pádom bolo kresťanstvo zobrazované ako plné pokánia, obetí, odriekaní, umŕtvovaní; všetko sú to slová, výrazy a zobrazenia, ktoré neexistujú v Ježišovom jazyku.

Nikde v evanjeliu nás Ježiš nenabáda k pokániu [2]. Nikde v evanjeliu Ježiš nevyzýva ľudí k umŕtvovaniu, nikde v evanjeliu Ježiš nevyzýva ľudstvo k obetiam, ba práve naopak! Opakujúc slová Ozeáša, „Naučte sa čo znamená 'milosrdenstvo chcem a nie obetu'“ [3], Ježiš od nás nežiada prinášať obetu Bohu, ale byť milosrdnými voči ľuďom.

Toto obrátenie umožňuje priblíženie Nebeského Kráľovstva – druhý výraz ktorý treba vysvetliť. Aj tento výraz spôsobil v minulosti trochu zmätok; Nebeské kráľovstvo bolo vysvetľované ako kráľovstvo na nebesiach.

Avšak nie je to tak. Výraz Nebeské Kráľovstvo používa iba Matúš a to vo význame Božieho Kráľovstva. Matúš píše pre židovské spoločenstvo, a nechce sa dotknúť ich citlivosti, pretože židia nepoužívajú slovo “Boh”, ale ho nahrádzajú inými výrazmi.

Nebeské Kráľovstvo nie je teda Kráľovstvo na nebesiach, nejde o posmrtný život, ale o realizovanie Božieho projektu pre ľudstvo. Nie je to prísľub do budúcnosti (bude), ale JE Nebeské Kráľovstvo. Presne v tom okamihu, kedy sa jednotlivci rozhodnú venovať svoj život dobru a blahobytu iných ľudí, v tom istom okamihu prichádza odpoveď Boha, že on ako otec, sa postará o nich a o ich potreby.

A tretí výraz ktorý treba vysvetliť je, kedy Ján prehlasuje, že on krstí vodou, čiže pomáha zmeniť život, ale nemôže dať silu pre začatie tohto nového života. Túto silu môže dať iba Ježiš, ktorý je označený ako ten, ktorý krstí Duchom Svätým. Je to natoľko dôležité, že vo všetkých štyroch evanjeliách nachádzame ten istý výraz pre Ježišovo poslanie.

(rozšírený komentár tu...)

Zahrajme sa: NA POŠTU A POŠTÁRA - trochu inak

Ráno vyhlásime hru na poštu, počas celého dňa si môžeme písať navzájom rôzne odkazy, posielať obrázky, vtipy, pozdravy... Jeden z rodiny má funkciu poštára, čiže zbiera poštu do poštárskej kabely a nosí ju adresátom. (samozrejme, väčšinou rodičia musia „rozdúchať" iskry konverzácie a priebežne byť na pomoci najmä tým najmenším...).

Večer sa nezabudneme spoločne o hre porozprávať.

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 27. 11. 2016 do 24. 12. 2016.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.