Benedikt XVI.: Potrat a rozvod sú rany, ktoré treba liečiť

21. február 2014 / admin

Vytlačiť

„Evanjelium milosrdenstva“ pri javoch potratu a rozvodu – úlohou Cirkvi je s láskou sa skláňať nad ľuďmi, ktorí museli zažiť drámu rozvodu či potratu. Je jej povinnosťou liečiť tie rany, ktoré život často nevymazateľne poznamenávajú. V tomto zmysle sa pápež Benedikt XVI. obrátil 5. apríla na účastníkov medzinárodného študijného kongresu Pápežského inštitútu pre rodinu „Jána Pavla II.“ Lateránskej univerzity. Kongres mal tému „Olej na rany“. Zorganizovali ho v spolupráci s „Kolumbovými rytiermi“.

Svätý Otec využil túto príležitosť, aby znova poukázal na krízu inštitútu rodiny, ako aj na obhajobu dôstojnosti človeka a života: „V kultúrnom prostredí, ktoré je často poznačené individualizmom, hedonizmom a často s príliš malou sociálnou podporou,“ pripomenul Benedikt XVI., „zostávajú potrat a rozvod vždy ťažkou vinou. Súčasne však Cirkev nesmie zabudnúť týmto ľuďom ľudom vždy poskytovať útechu evanjelia milosrdenstva.“ Je to sloboda človeka, ktorá v súvislosti s ťažkosťami života vo svojej slabosti vedie k bolestným rozhodnutiam, ktoré stoja v protiklade s potrebným rešpektovaním života či nerozlučiteľnosti manželstva. „Cirkev má prvoradú povinnosť byť týmto ľuďom blízko s láskou, s citom a materinskou pozornosťou, aby tak hlásala milosrdnú blízkosť Boha v Ježišovi Kristovi.“ „Kristus je ten dobrý Samaritán, ktorý sa stal našim blížnym a ktorý leje olej a víno na naše rany. Privádza nás do útulku, ktorým je Cirkev, v ktorom sa o ľudí stará tým, že ich zverí svojim služobníkom a osobne už vopred platí za naše uzdravenie.“ Potrat a rozvod sú rozhodnutia, ktoré sa často robia v ťažkých a dramatických situáciách a ktoré vedú k traume a hlbokému utrpeniu. „Tieto rany zasiahnu aj nevinné obete – práve počaté a nenarodené dieťa, deti postihnuté utrpením, keď sa rozbijú rodinné zväzky.“

Benedikt XVI. naliehavo pripomenul, že Cirkev má vždy do činenia s konkrétnymi ľuďmi, predovšetkým so slabými a nevinnými, ktorí sa stávajú obeťami nespravodlivosti a hriechu. To isté však platí o mužoch a ženách, ktorí sa poškvrnili takýmto konaním a vinou a nesú vnútorné rany a hľadajú pokoj a možnosť nového začiatku. Cirkev vie, že ľudská sloboda je s pomocou milosti schopná byť konečným a verným darom seba samej, ktorý umožňuje manželstvo ako nerozlučiteľný zväzok. A Cirkev tiež vie, že ľudská sloboda je vždy schopná k mimoriadnym gestám obete a solidarity, aby bol prijatý život novej ľudskej bytosti.

V súvislosti s potratom Benedikt XVI. pripomenul utešujúce napomínanie encykliky Evangelium vitae Jána Pavla II: „Nenechajte sa zasiahnuť rezignáciou a nevzdávajte sa nádeje. Ale usilujte sa pochopiť to, čo sa stalo, a interpretujte si to v jeho pravde. Ak ste to ešte neurobili, plní pokory a dôvery sa otvorte ľútosti: Otec všetkého milosrdenstva na vás čaká, aby vám vo sviatosti zmierenia ponúkol svoje odpustenie a svoj pokoj. Svoje dieťa však môžete s nádejou zveriť tomuto Otcovi a jeho milosrdenstvu.“ Iba v postoji milosrdnej lásky je možné priblížiť sa k ľuďom, aby sme im mohli priniesť pomoc a obetiam dovolili znovu vstať a pokračovať ďalej na ceste života.