Modrý beh

13. január 2017 / Anastázia Strečková

Vytlačiť

V roku 1994 sa Jakub Ursiny presťahoval do bytu k svojmu otcovi Dežovi. Otec, v predtuche blížiaceho sa konca, s pocitom, že synovi musí odovzdať svoje životné poznanie, začal písať Jakubovi listy.

Jakub túto výzvu opätoval a vznikol tak jedinečý dialóg medzi otcom a synom o najdôležitejších otázkach života i smrti, ktorá je vždy nebezpečne blízko. Listy síce putovali iba z jednej izby panelákového bytu do druhej, no naplnili svoj zmysel. Ivan Štrpka v predhovore ku knihe píše: “ V tých listoch prebieha nenásilný, ale zrejmý proces vzájomného stávania sa vedomým & milujúcim synom a otcom, úplnejším človekom.”

Takto vznikla kniha:

Ahoj tato, milý Kubo

autori: Ursiny Dežo, Ursíny Jakub

Peter Zajac o knihe povedal:

Aj keď si to Kubo, ktorý po rozhodnutí súdu začal bývať u Deža, vtedy zrejme neuvedomil, Dežo sa vedome rozhodol pre školu životom a pre partnerský vzťah, v ktorom nebude len on učiteľom a Kubo žiakom, ale aj Kubo učiteľom a Dežo žiakom, hoci Dežo oslovoval Kuba starosvetsky otcovsky „milý Kubo“ a Kubo Deža nonšalantne synovsky „ahoj tato“. Kubo sa učil žiť, Dežo umierať, a nevedno, čo je ťažšie. Nech je to však akokoľvek, tá škola životom nám pripomína niečo vzdialené a zároveň blízke: Jána Ámosa Komenského.

Vzájomné učenie otca so synom má v krátkom čase, ktorý Dežovi ostával, hustú krivku. Prvé listy sú plné nepokoja, napätia a zrážok. Otec so synom sa vzájomne spoznávajú, niečo si hovoria, niečo zatajujú. Kubo to, čo je mimo Dežovho dosahu a Dežo nepoľavujúcu bolesť. Čo Dežo vníma ako uzavretosť, to vníma Kubo ako krivdu. V jednej chvíli sa však vzťah láme, a možno takmer s istotou povedať, že je to vtedy, aj keď to ostáva nevypovedané, skryté, latentné – keď sa Dežo po návšteve svojho filipínskeho liečiteľa v Nemecku zmieri s tým, že prehral zápas s rakovinou a jeho život sa stane odchádzaním.... (celá recenzia tu)

Divadelný súbor DRIM pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre

si naštudoval inscenáciu Modrý beh

na motívy knihy Ahoj tato, milý Kubo

v réžii Marici Šiškovej, ktorá o inscenácii aj o svojich zverencoch povedala:

Sú mladí,

hľadajú si cestu kam ísť... s kým... čo si niesť so sebou, od čoho utekať...

O Dežovi nič nevedeli...

a tiež nevedeli, ako sa poštou posiela list.

Už vedia, kto bol Havran, Osamelí bežci, Snežná pani a trochu aj jeho hudba.

Už vedia, že napísať list otcovi je ťažšie, ako vyšlapať na Modrý vrch...

DS DRIM získal s touto inscenáciiou hlavnú cenu na Celoslovenskej súťaži Hviezdoslavov Kubín 2016 v kategórii divadlá poézie a na celonárodnom festivale Gozardov Močenok 2016 3. miesto.

Predstavia sa aj v krajskej knižnici ZVOLEN

v pondelok 16. januára 2017 o 9:30 hod.