Dotazník o rodine

17. február 2015

Vytlačiť

V októbri 2014 sa v Ríme začala Biskupská synoda o rodine ktorá bude pokračovať 4. - 25. októbra 2015.

Preto v týchto dňoch na celom svete biskupi spoločne s rodinami hľadajú odpovede na pastoračné výzvy s ktorými sa Cirkev stretá v dnešnom svete.

Konferencia biskupov Slovenska prináša dotazník s otázkami na Synodu biskupov o rodine.

Ako uvádza portál KBS: "Nejde o klasický prieskum verejnej mienky, ale o hľadanie odpovedí na pastoračné výzvy, s ktorými sa Cirkev stretáva v kontexte starostlivosti o rodiny v dnešnom svete. Otázky sú zamerané na reflektovanie prijatia pracovného výstupu z prvej fázy synody a na prehĺbenie jeho obsahu na základe skúseností s problematikou na úrovni miestnych cirkví."

Každý, kto má záujem vyjadriť sa k týmto otázkam, môže si ich skopírovať a uložiť do osobitného textového dokumentu.

V rámci daného dokumentu môže respondent napísať odpovede pod jednotlivé otázky, na ktoré mieni odpovedať. 

Tento dokument s odpoveďami posielajte na adresu synoda@kbs.sk do 28. februára 2015 s uvedením svojho mena a priezviska, veku a diecézy, z ktorej pochádzajú. (Synodálnu správu, na ktorú sa otázky často odvolávajú, možno nájsť TOMTO MIESTE).

Výsledky tejto konzultácie (spolu s ďalšími odpoveďami) budú spracované a v súhrne odoslané na Generálny sekretariát Synody biskupov do 15. apríla 2015.

... ... ...

Dotazník

OTÁZKY OHĽADOM PRIJATIA A PREHĹBENIA SYNODÁLNEJ SPRÁVY

Úvodná otázka, ktorá sa vzťahuje na všetky časti Synodálnej správy

Zodpovedá opis situácie súčasnej rodiny prezentovaný v Synodálnej správe tomu, čo dnes pozorujeme v Cirkvi a v spoločnosti? Ktoré chýbajúce aspekty možno do nej ešte zahrnúť?

I. časť

Načúvanie: kontext a výzvy týkajúce sa rodiny

V úvode Synodálnej správy (body 1 – 4) sa hovorí o tom, že mimoriadna synoda mala v úmysle obrátiť sa na všetky rodiny sveta a zdieľať s nimi ich radosti, námahy i nádeje. Zároveň sa však osobitne venovala mnohým kresťanským rodinám, ktoré verne prežívajú svoje povolanie, vyjadrila im vďačnosť a povzbudila ich k ešte rozhodnejšiemu angažovaniu sa v tejto dobe, keď sa Cirkev snaží „vychádzať zo seba samej“, a tiež k tomu, aby znovu objavili svoju nenahraditeľnú úlohu ako subjekt evanjelizácie. Tá má v prvom rade v kresťanských rodinách, ale aj v tých, ktoré sa nachádzajú v ťažkostiach, posilňovať „túžbu po rodine“, ktorá ostáva stále živá a ktorá tvorí základ presvedčenia, že pre účinné ohlasovanie podstaty evanjelia je nevyhnutné „znovu začať od rodiny“.

Cesta obnovy, ktorú načrtla mimoriadna synoda, je zasadená do oveľa širšieho cirkevného kontextu, na ktorý poukázala exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium, vychádzajúca z „existenciálnych periférií“ a z pastorácie vyznačujúcej sa „kultúrou stretnutia“, ktorá je schopná spoznať slobodné Pánove diela aj mimo našich zvyčajných schém a  bez rozpakov prijať úlohu akejsi „poľnej nemocnice“, ktorá slúži ohlasovaniu Božieho milosrdenstva. Týmto výzvam zodpovedajú body prvej časti Synodálnej správy, kde sú vysvetlené isté aspekty tvoriace konkrétnejší referenčný rámec pre ďalšiu reflexiu ohľadom skutočnej situácie rodín.

Nasledujúce otázky, ktoré sa výslovne odvolávajú na niektoré body prvej časti Synodálnej správy, majú za cieľ umožniť, aby sa pri uvažovaní jednotlivých biskupov zachoval požadovaný realizmus, a aby sa zároveň zabránilo tomu, že ich odpovede budú vypracované len na základe takých pastoračných schém a perspektív, ktoré výlučne aplikujú cirkevné učenie, no nerešpektujú závery mimoriadneho zhromaždenia synody, čím by sa ich uvažovanie vzdialilo od už načrtnutej cesty.

Spoločensko-kultúrny kontext (b. 5 – 8)

1. Aké iniciatívy prebiehajú a aké sa pripravujú vzhľadom na výzvy, ktorým kultúrne rozpory vystavujú rodinu (porov. b. 6 – 7): iniciatívy zamerané na prebudenie vedomia o Božej prítomnosti v živote rodiny; iniciatívy zamerané na výchovu k zdravým medziľudským vzťahom a na ich upevnenie; iniciatívy na podporu sociálno-ekonomických politických opatrení v prospech rodiny; iniciatívy na zmiernenie ťažkostí spojených s starostlivosťou o deti, starých a chorých členov rodiny; iniciatívy, ktoré pomáhajú čeliť špecifickému kultúrnemu kontextu, v ktorom žije miestna Cirkev?

2. Aké analytické nástroje sa používajú pri skúmaní (pozitívnych alebo negatívnych) stránok antropologicko-kultúrnej zmeny a aké sú najdôležitejšie zistené výsledky? (porov. b. 5). Je možné na základe týchto výsledkov nájsť v kultúrnom pluralizme spoločné prvky?

3. Aké iné spôsoby – okrem hlásania [evanjelia] a poukazovania na chyby – si Cirkev volí, aby bola nablízku rodinám v extrémnych situáciách? (porov. b. 8). Akými výchovnými stratégiami možno takýmto situáciám predchádzať? Čo možno urobiť na podporu a posilnenie veriacich rodín, ktoré zachovávajú vernosť manželskému zväzku?

4. Ako odpovedá Cirkev vo svojej pastoračnej činnosti na rozšírenie kultúrneho relativizmu v sekularizovanej spoločnosti a na s tým súvisiace časté odmietanie modelu rodiny zloženej z muža a ženy, ktorí sú spojení manželským zväzkom a otvorení pre plodenie (prokreáciu)?

Dôležitosť citového života (b. 9 – 10)

5. Akým spôsobom a do akých aktivít za zapájajú kresťanské rodiny, aby svedčili novým generáciám o dozrievaní v emocionálnej oblasti? (porov. 9 – 10). Ako je možné pomôcť pri formácii vysvätených služobníkov vzhľadom na danú oblasť? Aká špecifická kvalifikácia sa najnaliehavejšie požaduje od pastoračných pracovníkov v tejto oblasti?

Výzva pre pastoráciu (b. 11)

6. V akom pomere a akými prostriedkami sa bežná rodinná pastorácia obracia aj na tých, čo sa vzdialili od Cirkvi? (porov. b. 11) Aké postupy sa zvolili, aby sa v ľuďoch vzbudila a uplatnila „túžba po rodine“, ktorú Stvoriteľ vložil do srdca každého človeka, a ktorá je osobitne prítomná u mladých, a to aj u tých, ktorí sa nachádzajú v rodinných situáciách nezodpovedajúcich kresťanskému obrazu rodiny? Akú odozvu u nich nachádza na nich zameraná činnosť Cirkvi? Do akej miery je rozšírené medzi nepokrstenými prirodzené manželstvo, a to aj vzhľadom na túžbu mladých vytvoriť rodinu?

II. časť

Hľadieť na Krista: „evanjelium rodiny“

„Evanjelium rodiny“, verne uchovávané Cirkvou v rámci písaného i tradovaného kresťanského Zjavenia, sa musí v dnešnom svete ohlasovať s novou radosťou a nádejou, upierajúc neustále svoj pohľad na Ježiša Krista. Povolanie a poslanie rodiny je plne v súlade s poriadkom stvorenia, ktorý sa rozvíja v poriadku vykúpenia, ako to zhrnul vo svojom želaní Druhý vatikánsky koncil: „Samých manželov, stvorených na obraz živého Boha a začlenených do skutočne ľudského poriadku, nech spája tá istá láska, jednomyseľnosť a vzájomná svätosť, aby nasledovaním Krista, pôvodcu života, stali sa v radostiach i trápeniach svojho povolania svojou vernou láskou svedkami tajomstva lásky, ktorú Pán zjavil svetu svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním“ (Gaudium et spes, 52; porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1533 – 1535).

Z tohto pohľadu je cieľom otázok, ktoré vychádzajú zo Synodálnej správy, povzbudiť duchovných pastierov a Boží ľud k verným a odvážnym odpovediam, aby sa obnovilo ohlasovanie „evanjelia rodiny“.

Pohľad upretý na Ježiša a Božia pedagogika v dejinách spásy (b. 12 – 14)

Cirkev prijíma výzvu pápeža Františka, aby hľadela na Krista v jeho trvalej pravde i nevyčerpateľnej novosti, ktorá zároveň osvecuje každú rodinu. „Kristus je večné evanjelium“ (Zjv 14,6) a je „ten istý včera i dnes a naveky“ (Hebr 13, 8), ale jeho bohatstvo a krása sú nevyčerpateľné. On je stále mladý a je neustálym prameňom novosti“ (Evangelii gaudium, 11).

7. Pohľad upretý na Krista otvára nové možnosti. „Skutočne, zakaždým, keď sa vraciame k prameňu kresťanskej skúsenosti, otvárajú sa nám nové cesty a nevídané možnosti“ (b. 12). Ako sa využíva učenie Svätého písma v pastoračnej činnosti zameranej na rodiny? V akej miere živí tento pohľad upretý na Ježiša odvážnu a vernú pastoráciu rodín?

8. Aké hodnoty manželstva a rodiny uskutočňujú vo svojom živote mladí ľudia a aké manželia? A akou formou ich realizujú? Existujú v tejto oblasti hodnoty, ktoré možno zdôrazniť? (porov. b. 13) Ktorým hriešnym aspektom je treba predchádzať a ktoré treba prekonať?

9. Akú ľudskú pedagogiku je potrebné vziať do úvahy – v súlade s Božou pedagogikou – aby sme lepšie pochopili, čo sa vyžaduje od pastoračnej činnosti Cirkvi, pokiaľ ide o dozrievanie partnerského života k manželstvu? (porov. b. 13).

10. Čo urobiť preto, aby sme ľuďom ukázali veľkosť a krásu daru nerozlučiteľnosti manželstva a vzbudili tak túžbu čoraz hlbšie ho prežívať a budovať? (porov. b. 14)

11. Ako by sme mohli ľuďom pomôcť pochopiť, že vzťah s Bohom umožňuje zvíťaziť nad krehkosťou, ktorou sú poznačené aj manželské vzťahy? (porov. b. 14). Ako svedčiť ľuďom o tom, že Božie požehnanie sprevádza každé pravé manželstvo? Ako im ukázať, že sviatostná milosť pomáha manželom na celej cesty ich spoločného života?

Rodina v Božom pláne spásy (b. 15 – 16).

Povolanie muža a ženy k vzájomnej láske, ktoré je súčasťou stvorenia, dosahuje svoju vrcholnú formu vo veľkonočnej udalosti, keď sa Kristus Pán bezvýhradne daruje Cirkvi a vytvára z nej svoje mystické telo. Kresťanské manželstvo čerpá z Kristovej milosti, a tak sa stáva cestou, po ktorej kráčajú tí, čo sú povolaní, k dokonalosti v láske – teda k svätosti.

12. Ako možno vysvetliť ľuďom, že kresťanské manželstvo zodpovedá pôvodnému Božiemu poriadku, a preto je skúsenosťou plnosti, a nie dajakým obmedzením? (porov. b. 13).

13. Ako možno chápať rodinu ako „domácu cirkev“ (porov. Lumen gentium, 11), subjekt i objekt evanjelizačnej činnosti, v službe Božiemu kráľovstvu?

14. Ako posilňovať vedomie rodín o ich misionárskej úlohe?

Rodina v dokumentoch Cirkvi (b. 17 – 20)

Boží ľud má lepšie spoznať náuku Učiteľského úradu Cirkvi v celej jej rozmanitosti. Manželská spiritualita sa živí trvalým učením duchovných pastierov, ktorí sa starajú o svoje stádo, a dozrieva vďaka ustavičnému načúvaniu Božieho slova, prijímaním sviatostí viery a lásky.

15. Kresťanská rodina žije pred milujúcim pohľadom Pána a vo vzťahu s ním rastie ako pravé spoločenstvo života a lásky. Ako rozvíjať rodinnú spiritualitu a ako pomôcť rodinám, aby sa stali miestom nového života v Kristovi? (porov. b. 21).

16. Ako rozvíjať a podporovať katechetické iniciatívy, ktoré by objasňovali cirkevné učenie o rodine a pomáhali ho uvádzať do života, a tak uľahčovali odstraňovanie prípadných rozdielov medzi tým, čo sa žije, a tým, čo sa vyznáva, a povzbudzovali k ceste obrátenia?

Nerozlučiteľnosť manželstva a radosť zo spoločného života (b. 21 – 22)

„Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky a vedie i obohacuje ju vykupiteľská moc Krista a spasiteľná činnosť Cirkvi, aby manželia boli účinne vedení k Bohu a aby sa im dostalo pomoci a povzbudenia pri vykonávaní vznešených otcovských a materských povinností. Kresťanskí manželia sú posilňovaní a akoby posväcovaní osobitnou sviatosťou na úlohy a dôstojnosť svojho stavu. Jej pôsobením konajú svoje manželské a rodinné poslanie naplnení Kristovým Duchom, ktorý preniká celý ich život vierou, nádejou a láskou, a tak čoraz viac napredujú v zdokonaľovaní seba, vo vzájomnom posväcovaní, a teda aj v spoločnej oslave Boha“ (Gaudium et spes, 48).

17. Čo podniknúť, aby ľudia pochopili hodnotu nerozlučiteľného a plodnosti otvoreného manželstva, ako cestu k plnej osobnej realizácii? (porov. b. 21)

18. Ako predstaviť to, že rodina je po mnohých stránkach jedinečné miesto, kde možno zakúsiť radosti ľudského života?

19. Druhý vatikánsky koncil ocenil prirodzené manželstvo tým, že sa vrátil k dávnej cirkevnej tradícii. Do akej miery dokáže diecézna pastorácia zhodnotiť aj túto múdrosť národov, ako základnú pre spoločnú kultúru a spoločnosť? (porov. b. 22)

Pravda a krása rodiny a milosrdenstvo voči zraneným a krehkým rodinám (b. 23 – 28)

Po tom, ako najskôr vzali do úvahy krásu úspešných manželstiev a stabilných rodín, a tiež ocenili veľkodušné svedectvo tých, ktorí, hoci boli opustení manželom/kou, zostávajú verní tomuto manželskému zväzku, sa duchovní pastieri zídení na synode otvorene a odvážne, avšak starostlivo a obozretne pýtali: Ako má Cirkev hľadieť na katolíkov, ktorí žijú len v civilnom zväzku, a na tých, ktorí spoločne žijú bez manželstva, a tiež na tých, ktorí, hoci ich prvé manželstvo je platné, sa rozviedli a následne civilne zosobášili.

Vedomí si zrejmých ohraničení a nedokonalostí, ktorými sú mnohé tieto situácie poznačené, synodálni otcovia pozitívne zhrnuli perspektívu naznačenú pápežom Františkom, podľa ktorej „bez toho, aby sme čokoľvek uberali ideálu evanjelia, treba s milosrdenstvom a trpezlivosťou sprevádzať rozličné štádiá rastu osôb, ktoré deň po dni postupne napredujú“ (Evangelii gaudium, 44).

20. Ako pomôcť ľuďom pochopiť, že nikto nie je z Božieho milosrdenstva vylúčený a ako vyjadriť túto pravdu v pastoračnej činnosti Cirkvi zameranej na rodiny, osobitne na tie zranené a krehké? (porov. b. 28)

21. Ako môžu veriaci prejaviť postoj prijatia a dôverného sprevádzania voči ľuďom, ktorí ešte nedospeli k plnému pochopeniu daru Kristovej lásky, bez toho, aby sa vzdali hlásania požiadaviek evanjelia ? (porov. b. 24)

22. Čo je možné urobiť pre to, aby muž a žena v rôznych formách spolužitia – v ktorých sa možno stretnúť s pravými ľudskými hodnotami – zo strany Cirkvi pocítili rešpekt, dôveru a povzbudenie k rastu v dobrom, a ako im pomôcť dospieť k plnosti kresťanského manželstva? (porov. b. 25)

III. časť

Konfrontácia: pastoračné perspektívy

Pri hlbšom skúmaní tém tretej časti Synodálnej správy je dôležité nechať sa viesť novým pohľadom na pastoráciu, aký načrtla mimoriadna synoda, opierajúc sa o Druhý vatikánsky koncil a učenie pápeža Františka. Biskupským konferenciám prináleží úloha, aby tento pohľad ďalej prehĺbili a konkretizovali v ich špecifickej situácii, a aby čo najvhodnejším spôsobom zapojili do toho aj všetky cirkevné zložky. Je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa nezačínalo od nuly, ale aby sa za východisko prijala cesta, ktorou už prešla mimoriadna synoda.

Ohlasovať evanjelium rodiny dnes, v rôznych kontextoch (b. 29 – 38)

Vzhľadom na potreby rodiny a na mnohoraké a komplexné výzvy prítomné v súčasnom svete, synoda zdôraznila, že je potrebné obnoviť úprimné a nadšené ohlasovanie „evanjelia rodiny“.

23. Ako sa pri formácii kňazov a ďalších pastoračných pracovníkov venuje pozornosť téme rodiny? Sú do toho zapojené samotné rodiny?

24. Sme si vedomí toho, že si rýchly rozvoj našej spoločnosti vyžaduje, aby sme neustále venovali pozornosť jazyku, ktorý v pastoračnej komunikácii používame? Ako možno účinne svedčiť o priorite milosti tak, aby sa rodinný život plánoval a prežíva ako prijatie Ducha Svätého?

25. Ako možno pri ohlasovaní evanjelia rodiny vytvárať podmienky nato, aby bola každá rodina takou, ako si ju Boh želal, a aby spoločnosť uznávala jej dôstojnosť a poslanie? Aké „pastoračné obrátenie“ a aké ďalšie kroky treba v tomto smere urobiť?

26. Chápe sa naplno význam spolupráce so spoločenskými a politickými inštitúciami v službe rodiny? Ako sa táto spolupráca v skutočnosti realizuje? Akými kritériami sa pritom možno inšpirovať? Akú úlohu môžu v tomto smere zohrávať rodinné združenia? Ako môže byť táto spolupráca opodstatnená aj na základe otvoreného pranierovania kultúrnych, ekonomických a politických procesov, ktoré ohrozujú rodinu?

27. Ako podporiť taký vzťah medzi spoločnosťou, politikou a rodinou, ktorý by bol prospešný pre rodinu? Ako napomôcť to, aby medzinárodné spoločenstvo a jednotlivé štáty viac podporovali rodinu?

Sprevádzať snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (b. 39 – 40)

Synoda ocenila kroky vykonané v ostatných rokoch na zlepšenie primeranej prípravy mladých na manželstvo. Avšak zdôraznila aj potrebu väčšieho zapojenia sa celého kresťanského spoločenstva nielen do tejto prípravy snúbencov, ale aj do ich sprevádzania počas prvých rokov ich manželského života.

28. Sú programy prípravy na manželstvo predstavované tak, aby zdôraznili povolanie a poslanie rodiny v súlade s vierou v Krista? Uskutočňujú sa ako ponuka autentickej cirkevnej skúsenosti? Ako ich možno obnoviť a zlepšiť?

29. Ako kresťanská iniciačná katechéza predkladá otvorenosť voči povolaniu a poslaniu rodiny? Ktoré kroky sa pritom považujú za najnaliehavejšie? Ako zdôrazniť úzky vzťah medzi krstom, Eucharistiou a manželstvom? Ako poukázať na katechumenátny a mystagogický charakter, ktorý často program prípravy na manželstvo nadobúda? Ako zapojiť do tejto prípravy celé spoločenstvo?

Sprevádzanie počas prvých rokov manželského života (b. 40)

30. Využíva sa – či už pri príprave manželstvo alebo počas sprevádzania v prvých rokoch manželského života – dôležité svedectvo a pomoc, ktoré môžu poskytnúť rodiny, rodinné združenia a hnutia? Aké pozitívne skúsenosti možno v tejto oblasti uviesť?

31. Diskusie na synode dospeli k tomu, že pastorácia zameraná na sprevádzanie manželských párov v prvých rokoch rodinného života potrebuje ďalšie prehĺbenie. Aké najvýznamnejšie iniciatívy v tejto oblasti sa už uskutočnili? Ktoré jej aspekty ešte treba prehĺbiť na úrovni farností, diecézy, alebo v rámci združení a hnutí?

Pastoračná starostlivosť o tých, ktorí spolu žijú v civilnom manželstve alebo bez manželstva (b. 41 – 43)

Počas rozpravy na synode sa znovu poukázalo na rozmanitosť situácií, v ktorých sa páry nachádzajú, a ktoré súvisia s mnohými kultúrnymi a ekonomickými faktormi, s praxou zakorenenou v tradícii i s tým, že mladí ľudia majú problém urobiť celoživotné rozhodnutie.

32. Aké kritériá správneho pastoračného rozlišovania treba brať pri jednotlivých situáciách do úvahy vo svetle učenia Cirkvi, podľa ktorého sú základnými charakteristikami manželstva jednota, nerozlučiteľnosť a otvorenosť k prokreácii (k plodeniu detí)?

33. Je kresťanské spoločenstvo schopné pastoračne sa zapojiť do týchto situácií? Ako pomáha (kresťanské spoločenstvo) pri rozlišovaní pozitívnych a negatívnych prvkov života osobám žijúcim v civilnom manželstve, aby ich zorientovalo a podporilo na ceste rastu a nasmerovalo k sviatosti manželstva? Ako pomôcť tým, ktorí spolu žijú bez manželstva, aby sa rozhodli pre manželstvo?

34. A zvlášť sa pýtame, ako odpovedať na problémy, ktoré spôsobuje pretrvávanie tradičných foriem manželstva (sláveného) na etapy alebo manželstva na základe dohody medzi rodinami?

Liečiť zranené rodiny (odlúčení manželia, rozvedení bez nového manželstva, rozvedení a znovu zosobášení, rodiny s jedným rodičom) (b. 44 – 54)

V synodálnej rozprave sa ukázala potreba pastorácie zameranej na umenie sprevádzať, ktorá dáva „nášmu napredovaniu zdravý rytmus blízkosti s pohľadom plným úcty a súcitu, ktorý zároveň lieči, oslobodzuje a povzbudzuje do dozrievania v kresťanskom živote (Evangelii gaudium, 169).

35. Je kresťanské spoločenstvo pripravené postarať sa o zranené rodiny, aby pocítili Otcovo milosrdenstvo? Ako sa zasadiť o to, aby sa odstránili spoločenské a ekonomické faktory, ktoré často spôsobujú zranenia? Aké kroky sa už podnikli a aké ešte treba urobiť pre rozvoj tejto činnosti a misionárskeho povedomia, ktoré ju podporuje?

36. Ako pomôcť tomu, aby sa stanovili spoločné pastoračné línie na úrovni rôznych partikulárnych cirkví? Ako v tejto súvislosti rozvíjať dialóg medzi rôznymi miestnymi cirkvami „cum Petro e sub Petro“?

37. Čo možno urobiť pre to, aby boli procesy na vyhlásenie neplatnosti manželstva prístupnejšie a dynamickejšie, a podľa možnosti bezplatné? (b. 48)

38. Pokiaľ ide o rozvedených a znovu zosobášených, hlbšie preskúmanie si zaslúži aj sviatostná pastorácia, pri ktorej je potrebné zvážiť aj pravoslávnu prax a mať na pamäti „rozdiel medzi objektívnym stavom hriechu a poľahčujúcimi okolnosťami“ (b. 52). Akým smerom napredovať? Aké kroky možno podniknúť? Čo navrhnúť, aby sa zabránilo neprimeraným, či nie nevyhnutným prekážkam [v prístupe ku sviatostiam]?

39. Umožňuje nám aktuálna normatíva dať platné odpovede na výzvy spojené s miešanými manželstvami a manželstvami medzi príslušníkmi rôznych náboženstiev? Treba brať do úvahy aj ďalšie prvky?

Pastoračná pozornosť voči osobám s homosexuálnou orientáciou (b. 55 – 56)

Pastoračná starostlivosť o osoby s homosexuálnou orientáciou predstavuje dnes nové výzvy, aj v dôsledku toho, akým spôsobom sa v spoločnosti predkladajú ich práva.

40. Ako sa kresťanské spoločenstvo zaujíma o rodiny, v ktorých sú osoby s homosexuálnou orientáciou? Ako je možné postarať sa o osoby v takejto situácii vo svetle evanjelia bez toho, aby boli diskriminované? Ako im predkladať Božiu vôľu pre ich situáciu?

Odovzdávanie života a problém klesajúcej pôrodnosti (b. 57 – 59)

Odovzdávanie života je základným prvkom povolania a poslania rodiny. „Manželia vedia, že v úlohe odovzdávania a vychovávania ľudského života, čo treba pokladať za ich vlastné poslanie, sú spolupracovníkmi lásky Boha Stvoriteľa a akoby jeho tlmočníkmi“ (Gaudium et spes, 50).

41. Aké najdôležitejšie kroky sa urobili pre to, aby sa ohlasovala a účinne podporovala otvorenosť manželstva voči životu, a tiež ukázala krása a ľudská dôstojnosť ukrytá v materstve a otcovstve, napríklad vo svetle encykliky blahoslaveného Pavla VI. Humanae vitae? Ako podporovať dialóg s vedou a biomedicínskymi technológiami, aby pri tom bola rešpektovaná ekológia ľudského plodenia?

42. Veľkodušné materstvo či otcovstvo si vyžaduje určité štruktúry a prostriedky. Aplikuje vaše kresťanské spoločenstvo účinne solidaritu a subsidiaritu? Akým spôsobom? Má odvahu predkladať správne riešenia na spoločensko-politickej úrovni? Ako povzbudiť k adopcii a k prijatiu dieťaťa do starostlivosti, čo je najvyšším znakom plodnej veľkodušnosti? Ako podporovať starostlivosť o deti a úctu k nim?

43. Kresťan prežíva materstvo a otcovstvo ako odpoveď na povolanie, ktoré prijal. Zdôrazňuje sa toto povolanie v katechéze dostatočne? Aké formačné programy sa predkladajú na to, aby účinne formovali svedomie manželov? Sú si ľudia vedomí vážnych dôsledkov demografických zmien?

44. Ako Cirkev bojuje proti zlu potratu a ako účinne napomáha kultúru života?

Výzva týkajúca sa výchovy a úloha rodiny pri evanjelizácii (b. 60 – 61)

45. Pre rodičov nie je vždy jednoduché plniť výchovné poslanie: nachádzajú v kresťanskom spoločenstve solidaritu a podporu pre túto svoju úlohu? Aké formačné programy v tomto smere navrhnúť? Aké kroky podniknúť, aby bola výchovná úloha rodičov uznaná aj na spoločensko-politickej úrovni?

46. Ako podporiť u rodičov a v kresťanskej rodine vedomie, že poslanie odovzdávať vieru je nevyhnutnou súčasťou samotnej kresťanskej identity?