Manželský pár klope na dvere

14. november 2014 / Ludmila a Stanislaw Grygiel

Vytlačiť

Ludmila a Stanislaw Grygiel vyučujú na Pápežskom inštitúte pre štúdium manželstva a rodiny, zriadeného pápežom Karolom Wojtyłom, ich celoživotným priateľom. Neboli pozvaní na synodu. Avšak mali toho veľa čo povedať synodálnym otcom. A aj povedali. S jasnosťou a odvahou.

„Otvorená“ synoda, akým jej dali prívlastok z každej strany, počnúc pápežom Františkom, je synodou pripravenou počúvať aj tie hlasy, ktoré prichádzajú zvonku, o to viac, ak prichádzajú od kompetentných osôb. Preto tesne pred vigíliou, ktorá sa konala v predvečer otvorenia synody o rodine v Ríme, ako dôležité premostenie s touto synodou sa v Ríme od 2. – 4. októbra uskutočnilo zasadnutie Rady konferencie európskych biskupov. Zasadanie sa priamo dotýkalo synodálnej témy, ako to prezrádza aj jeho titul:

„Rodina a budúcnosť Európy“.

Na tomto zasadaní Rady bol prítomný pár manželov, filozofov, Ludmily a Stanislawa Grygielovcov - sú poliaci, od mladosti priatelia Karola Wojtyłu, kňaza, biskupa a pápeža. Obaja sú docentmi na Pápežskom Inštitúte Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny.

Inštitút bol zriadený pápežom Wojtyłom v r. 1981, rok po synode venovanej rodine a v roku vydania apoštolskej exhortácie „Familiaris consortio“, o rodinnom spoločenstve, ktorá aktualizovala vtedy ukončenú synodu.

S centrálnym sídlom v Ríme pri Pápežskej Lateránskej Univerzite, Inštitút má svoje sekcie po celom svete: v Spojených Štátoch, Španielsku, Brazílii, Nemecku, Mexiku, Indii od Beninu až po Filipíny. Počet študentov a študentiek inštitútu stále rastie.

Medzi bývalých rektorov a docentov inštitútu patria aj kardináli Carlo Caffara, Agelo Scola či Marc Ouellet.

V tesnej nadväznosti na októbrovú synodu o rodine, Inštitút vydal škálu význačných príspevkov. Posledným je názov knihy: „Evanjelium rodiny v synodálnej rozprave. Okrem ponuky kardinála Kaspera“, súčasne táto kniha vyšla v Taliansku, vydavateľstvom Cantagalli, v Spojených Štátoch, vydavateľstvom Ignatiu Press, v Španielsku, vydavateľstvom Biblioteca de Autores Cristianos e v Nemecku, vydavateľstvom Media Maria Verlag.

Autormi tejto knihy sú španielsky teológ Juan José Pérez-Soba a nemecký antropológ Stephan Kampowski, obaja profesori v rímskej sekcii spomínaného Inštitútu.

Úvod do tejto knihy napísal austrálsky kardinál George Pell, jeden z tých kardinálov, ktorí asistujú pápežovi Františkovi pri reforme kúrie a riadení Cirkvi. 3. októbra Pell predstavil verejnosti túto knihu priamo v sídle Inštitútu.

Skrátka, je ťažké nájsť dnes v katolíckej Cirkvi tak spoľahlivý a kompetentný inštitút, ktorý by sa venoval filozofickým, teologickým a pastorálnym témam týkajúcich sa manželstva a rodiny.

Napriek tomu, neuveriteľné sa stalo skutočným. Nikto z docentov tohto Pápežského inštitútu nebol pozvaný, aby prehovoril na synode o rodine, otvorenej 5. októbra a ukončenej 19. októbra...

O to väčší je náš motív znovu sa započúvať do toho, čo Ludmila a Stanislaw Grygiel povedali v predsynodálnom zhromaždení Rady konferencie biskupov Európy.

Ponúkame vám preto výťah z prednášok oboch prednášajúcich, ktorí argumentovali a vyslovili svoj názor s „parresiou“, čiže s úprimnosťou, jasnosťou, odvahou a pokorou, ku ktorým pápež František vyzval všetkých prítomných na synode.

Reflexie nad pastoráciou rodiny a manželstva

(Ludmila Grygiel)

... Chesterton povedal, že nemáme potrebu takej Cirkvi, ktorou by hýbal svet, ale takej ktorá by hýbala svetom. Parafrázujúc tieto slová, mohli by sme povedať, že dnešné rodiny, tie v kríze i tie šťastné, nemajú potrebu pastorácie prispôsobujúcej sa tomuto svetu, ale pastorácie prispôsobujúcej sa učeniu Toho, kto vie po čom túži srdce človeka.

Evanjeliovú paradigmu tejto pastorácie vidím v dialógu Ježiša so Samaritánkou, z ktorého vyplývajú všetky elementy charakterizujúce aktuálnu ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádzajú tak manželia ako aj kňazi zaoberajúci sa touto pastoráciou.

Kristus akceptuje to, že sa zhovára so ženou, ktorá žije v hriechu. Kristus nie je schopný nenávidieť, je schopný jedine milovať a preto neodsudzuje Samaritánku, ale znovu v nej prebúdza prvotnú (pôvodnú) túžbu jej srdca zašpineného udalosťami neusporiadaného života. Odpúšťa jej iba potom, čo žena vyznala, že nemá muža.

Táto evanjeliová udalosť nám pripomína, že Boh neudeľuje dar svojho milosrdenstva tomu, kto o to nestojí a zároveň, že rozpoznanie hriechu a túžba po obrátení sú pravidlom milosrdenstva. Milosrdenstvo nikdy nie je darom ponúknutým tomu, kto ho nechce, nie je nežiadaným tovarom vo výpredaji. Pastorácia vyžaduje hlboké a presvedčivé priľnutie samotných pastierov k pravde o sviatosti manželstva.

V súkromnom diári Jána Pavla II. nachádzame napísanú túto poznámku z roku 1981, z tretieho roku jeho pontifikátu: „Chýbajúca dôvera v rodinu je prvou príčinou krízy samotnej rodiny.“

Mohlo by sa doplniť, že chýbajúca dôvera v rodinu zo strany kňazov je jednou zo základných príčin krízy pastorácie rodín. Táto pastorácia si nemôže nevšímať a ignorovať ťažkosti, no zároveň sa nesmie zastaviť iba pri nich a skleslo pripustiť vlastnú porážku. Nemôže sa prispôsobovať kazuistike moderných farizejov. Musí prijať samaritánky, nie preto, aby ukryla pravdu nad ich správaním, ale aby ich priviedla k obráteniu.

Dnešní kresťania sú dnes v podobnej situácii, v ktorej sa nachádza Ježiš, ktorý napriek tvrdosti srdca svojich súčasníkov predložil taký model manželstva aký chcel mať Boh už od počiatku.

Mám pocit, že my kresťania príliš

- veľa rozprávame o padnutých manželstvách, ale málo rozprávame o verných manželstvách,

- veľa rozprávame o kríze rodiny, ale málo o tom, že manželské a rodinné spoločenstvo zabezpečuje človekovi nielen šťastie na tejto zemi, ale aj vo večnosti a že manželstvo a rodina sú miestami, v ktorých sa realizuje povolanie laikov ku svätosti.

Takýmto spôsobom sa samozrejme zatieňuje aj fakt, že vďaka Božej prítomnosti sa manželské a rodinné spoločenstvo nelimitujú na časnosť, ale otvárajú sa nadprirodzenému, pretože každý z manželov je stvorený pre večný život a je povolaný žiť večnosť zatienený Bohom, ktorý oboch stvoril a túžil ich mať zjednotených, ktorých jednotu on sám potvrdil skrze sviatosť (manželstva).