Keď otcovia píšu list… alebo Pútnik na Zborove

Začalo to ako všetko – nadšením :)

 

Už na jar 2015 objavil Karol zo Zborova  našu knihu DRAKOBIJEC – MOJA CESTA. Nasledovalo pár e-mailov, hromada otázok ale najmä chuť ísť do toho. Karol dal dokopy štyroch otcov a ich synov, a na jeseň 2015 dali prvú rytiersku opekačku a uvedenie do príbehu knihy

…po tom, čo som Ti písal, že chceme začať hru, sme sa nakoniec rozhodli 3 otcovia s 3 synmi, že ideme do toho – samozrejme so súhlasom synov a po prečítaní knihy Drakobijec. Chlapci sú vo veku 11-12 rokov. Čítanie knihy trvalo trochu dlhšie a pretiahlo sa až do jesene. Využili sme preto poslednú októbrovú sobotu minulého roku na začatie hry. Všetko sme samozrejme naplánovali a pripravili. Za pútnika sme vybrali jedného známeho, ktorý sa na to asi najviac hodil (vie to správne povedať) a od každého otca dostal heslovite silné a slabé stránky syna. Ako odev mal dlhé hnedé rúcho s kapucňou v štýle kapucínov. Miestom stretnutia s pútnikom bola pivnica na Zborovskom hrade. Je to jednoduchá kamenná, dlhá miestnosť s klenbovou strechou, ktorá slúžila na hrade ako sklad vína.

 

Vybrali sme sa na Zborovský hrad nad našou dedinou, čo je túra cca na 40 min. Chlapci samozrejme vedeli len o opekačke. Pod hradbami je veľké ohnisko a tam sme si dali okolo 16.00 hod. opekačku. Tá sa samozrejme pretiahla až do tmy. Potom sme si pri svetle mobilu prečítali prvú kapitolu z knihy Drakobijec. Pri čítaní sa striedali chlapci. Po prečítaní kapitoly sme vošli cez bránu do hradu. Bola už úplná tma. Pri bráne sme ostali a ďalej šli vždy už len dvojice – otec so synom. Chlapci nevedeli kam idú, takže boli dosť napätí. Po zhruba 400 m bola pivnica, ktorá bola zvnútra osvetlená tlmeným svetlom viacerými lampášmi, takže svetlo mierne vychádzalo aj von. Otec ostal vždy pri vchode a dnu vošiel len syn. V pivnici na nich čakal pútnik. Kapucňu mal na hlave a v ruke palicu. Pomalým a zmeneným hlasom pozýval chlapcov po mene dnu, pretože vedel v akom poradí pôjdu. Chlapci mu nevideli do tváre a od pútnika sa dozvedeli o svojich silných a slabých stránkach a dostali povzbudenie do boja s drakom. Pred odchodom dostal každý chlapec krabičku k hre. Bol to pre chlapcov silný zážitok a celou cestou domov z hradu (potme za svetiel lámp) sa medzi sebou dohadovali, kto vlastne bol ten pútnik. Náš syn „zahlásil“ že to bol „Ježiš“ …