SpäťÚvod / Články / Naše projekty / duchovné cvičenia / Približovali sa k nemu hriešnici
Tri podmienky slobodyBohatstvo slúži

Približovali sa k nemu hriešnici

7. marec 2015 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť Vytlačiť
Približovali sa k nemu hriešnici

Včera sme počuli radikálne podmienky slobody voči Ježišovi - zbavenie sa falošnosti, rodinných pút, svojej povesti a oslobodenie sa od vlastnenia majetku a tak vziať kríž. Dnes vidíme, že pre hriešnikov sú to zaujímavé témy - prichádzajú a počúvajú. A zákonníci a farizeji - vzorka nábožných ľúdí? Šomrú.

Ježiš hriešnikov prijíma - a dokonca spolu s nimi je spoločný chlieb. Toto žid verný Zákonu urobiť nemohol - lebo jesť s nečisťou osobou znamená že jej nečistota sa prenáša - a byť nečistým podľa Zákona znamená nemôcť byť vo vzťahu s Bohom. S Ježišom je však ukončený čas, kedy hriešnici museli byť očistení predtým, ako sú prijatí Pánom.

Pozrime sa na dnešné evanjelium a jeho biblický komentár.

Lk 15, 1-32

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“

Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘

Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘

Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.

Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.

Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘

Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.

Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.

Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘

On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

 

„Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý“( Lv 19,2 ). Toto je veta, ktorá sa vinie všetkými knihami Starého zákona. I keď, toto pozvanie k svätosti nikdy nepočuť v slovách Ježiša. Ježiš nikdy nepozval človeka k svätosti. Prečo?

Svätosť chápaná ako zachovávanie pravidiel, zákonov, predpisov – ktorá zavedená do praxe v skutočnosti vzďaľovala od zvyšku davu – nie je súčasťou Ježišovho pozvania. Ježiš nahrádza „svätosť“ „súcitom“. Svätosť oddeľuje jedinca od davu, súcit nás privádza bližšie jedného k druhému.

Ľudia cez svätosť, cez nahromadené modlitby, cez pobožnosti dúfajú, že sa pozdvihnú, aby dosiahli Boha. No na druhej strane, Pán prichádza na zem, aby bol medzi ľuďmi, a tak sa farizejskí a pobožní ľudia pozdvihujú k Pánovi, ale nikdy ho nestretnú, pretože On prišiel na zem medzi ľudí.

Z toho pramení neznášanlivosť a potom nepriateľstvo veriaceho sveta a veriacich ľudí voči Ježišovi. To nás učí táto nádherná pasáž, kapitola 15 Lukášovho evanjelia túto nedeľu. Evanjelista píše: Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici.“ Ježiš určuje tri radikálne podmienky nasledovania – zbavenie sa predstierania, rodinných pút, svojej povesti a oslobodenie sa od vlastnenia majetku a tak vziať kríž.

Preto sú to podmienky dosť prísne, ťažké a boli uzavretím jeho učenia slovami „kto má uši na počúvanie, nech počúva“[1]. Tí, ktorí mali uši na počúvanie boli očarení touto správou, hoci veľmi náročnou, boli považovaní za „odpad“ spoločnosti: krčmári, vyberači daní – nenapraviteľne nečistí a hriešni. Hriešnici vo všeobecnosti, teda všetci tí, ktorí nechcú, či nemôžu dodržiavať všetky požiadavky zákona.

Nuž potom by sme mali byť šťastní, že nakoniec ľudia, ktorí boli vždy vylučovaní a bezpochyby žili vo falošných predstavách a hriechu sa napokon obracajú k Ježišovi. Nie! Zbožní ľudia s tým spokojní neboli. Horlivosť ich doktríny, zápal, s akým obraňovali zákony, ako lúč svetla uviazla v ich očiach, ktorý im prekážal vidieť jasne, s láskou a súcitom.

Tu je reakcia: „Farizeji“ zbožní laici, ktorí zaviedli do praxe všetky príkazy zákona, „a zákonníci“, horliví ochrancovia ortodoxie, „reptali“ – nesúhlasili šomrúc – „«Tento muž... »“  tieto zbožné osoby v Evanjeliách neustále hovoria k Ježišovi výrazmi plnými nenávisti a opovrhovania, nikdy nie po mene, stále sa vyhýbajú nazvať ho Ježiš. Tento muž, ktorý „«prijíma hriešnikov a jedáva s nimi»“.

Toto sú dva neakceptovateľné zločiny. Hriešnici nie sú vítaní, ba má byť zabránené aby boli vítaní, a majú byť ohrozovaní. A Ježiš, nielen  že ich prijíma, On s nimi aj je. Jesť s nečistou osobou znamená, že jej nečistota sa prenáša na druhých. Zbožní ľudia ešte nepochopili, že s Ježišom je ukončený čas, kedy hriešnici museli byť očistení predtým, ako sú prijatí Pánom. Teraz prichádza čas, kedy hostiteľ Pán je ten, ktorý očisťuje. Ale toto oni nechápu.

Nuž im – podobenstvo nie je určené skupine učeníkov – Ježiš hovorí podobenstvo, ktoré má tri časti. Prvá je o pastierovi, ktorý stratí svoju ovečku v horách a zanecháva zvyšných deväťdesiat deväť, aby našiel túto stratenú, a evanjelista píše „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku....“. Charakteristika celej tejto state je radosť, tento výraz by mal byť opakovaný „radosť“ a tiež „radovať sa“.

To, čo farizeji a zákonníci nikdy nepochopili je, že Boh, radšej než aby sa zapodieval ako byť dobrý a úctivý, hľadal šťastie ľudských bytostí. To je to, čo mal Boh na srdci. Preto: „... vezme ju s radosťou na plecia.“ Stratená ovečka je hriešnik, ktorý sa dal na zlú cestu. A keď ho pastier nájde, nekričí na ňu, ani ju nebije, ale berie ju na svoje ramená, to znamená, že dáva silu tomu, ktorý ju nemá.

A potom pozýva všetkých svojich priateľov, aby s ním išli oslavovať. To isté, ako pri podobenstve o stratených peniazoch, ktoré tiež komunikuje ten istý výraz pozvania k radosti. A nakoniec, tretie, najzreteľnejšie, keď hovorí o neposlušnom synovi, ktorý sa vracia ku svojmu otcovi nie preto, že by mu otec chýbal, ale preto, že je hladný: nie s výčitkami svedomia, ale pre kus jedla.

Nuž, prichádza a nenachádza sudcu, ale nachádza materinskú osobu, plnú lásky. Je to jeho otec; šaty, prsteň a sandále, chce mu dať väčšiu autoritu, ako mal predtým, dôstojnosť, akú nikdy nepoznal a obrovskú slobodu.

Pretože toto je Boh a Boh komunikuje lásku a komunikuje ju absolútnym spôsobom. Boh Ježiša nie je dobrý, ale on je výlučne dobrý.

A aká je na toto všetko reakcia? Ježiš nám o tom hovorí na konci podobenstva, kde sa starší syn vracia z poľa. Pri návrate počuje oslavu v smútočnom dome – mal by sa poponáhľať dnu. Ale pre neho v dome jeho otca bola len vážnosť a smútok. On nechápe, čo je radosť a šťastie.

Nechce vstúpiť, ale posiela sluhu na „výzvedy“. Sluha mu hovorí, že sa vrátil jeho brat. Kým otec – vyjadrenie  lásky Boha – sa raduje, tento starší brat – obraz zákonníkov a farizejov – sa nahnevá. Tu, ako sme už povedali predtým, je horlivosť za zákon, ktorá oslepuje osobu a bráni jej vidieť situácie a udalosti s otvorenými očami, očami dobročinnosti.

Ježiš zosmiešňuje správanie tohto syna a robí paródiu na to, ako náboženstvo môže urobiť ľudí infantilnými. A takto starší syn fňuká: «Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko»”.

Je to obraz človeka, ktorý slúži Bohu, nemá synovský vzťah voči otcovi, ale vzťah sluhu. A pre túto poslušnosť otcovi, nie je mu podobný vo svojom správaní. Boh Ježiša nežiada poslušnosť, ale napodobňovanie jeho lásky.

A pretože očakáva kompenzáciu, nespolupracuje s otcovým konaním. Preto je krutou karikatúrou, ktorú Ježiš robí zo zbožných ľudí, ktorí ostávajú v infantilných spôsoboch. A preto sú zatvrdilí a žiarliví na slobodu, ktorú Pán dáva všetkým tým, ktorí ho prijímajú.

Preklad: Mária Veličková

Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC


[1]napr. Mk 4, 9 – táto citácia je v NZ na viacerých miestach

 

 

Celý komentár na stiahnutie tu...

Autor úvodného slova: Anastázia Strečková

Foto: archív ZAOSTRI / DC

Autor: Alberto Maggi, OSM
Zdroj: www.studibiblici.it
Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

Srdce - miesto pre každého

4. september 2017 / duchovné cvičenia

Srdce - miesto pre každého

Boh nerobí rozdiely, vie zasahovať v prospech kohoľvek, aj pohanov. A nám je to stále tak ťažké pochopiť - že sme tu pre kohoľvek, a nielen pre tých, ktorých si vyberieme...

Otec nepozerá na zásluhy, ale na potreby

23. október 2016 / duchovné cvičenia

Otec nepozerá na zásluhy, ale na potreby

K Bohu nie je možné "vystúpiť" za vlastné zásluhy. Boha treba prijať. Otvoriť mu dvere. Vytvoriť mu miesto aby vstúpil a bol... Boh s nami. Pretože Boh miluje človeka,...

Čo obnoví rodinu?

18. február 2013 / duchovné cvičenia

teologie těla pro začátečníky

Ak budúcnosť ľudstva stojí na manželstve a rodine, je nutné aby aj manželstvo a rodina prešli obnovou. Táto obnova nespočíva v tvorbe akéhosi iného či...

Nebo je stretnutie

13. november 2016 / duchovné cvičenia

Nebo je stretnutie

Pri čítaní evanjelia dnešného dňa nám až behá mráz po chrbte, keď si predstavíme že by sme toto všetko mali zakúsiť na vlastnej...

N