Nie trestať, ale prebudiť k životu

25. október 2014 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Brat doniesol dva figovniky - koncom mája tohto roka v črepníkoch. V júni sme ich teda vysadili do záhrady a sledovali čo sa bude diať.

Zistili sme že figovník je skutočne veľmi životaschopný. Hoci po presadení hneď opadlo tých pár fíg ktoré už boli urodené - v septembri už dozrievali nové plody.

V dnešnom evanjeliu dáva Ježiš vo svojom podobenstve miesto práve pre figovník - rastlinu, ktorá má v sebe obrovskú schopnosť priniesť ovocie - tak, ako má túto schopnosť aj každý z nás, ak sa jej otvoríme.

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Lk 13, 1-9

Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“

A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘

On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“

Kedykoľvek v evanjeliu Ježiš ospravedlňuje ľudí, ihneď zasahujú nepriatelia slobody ako v tomto prípade, v evanjeliu podľa Lukáša, v kapitole 13.

V tom istom čase pozýva svojich spoločníkov – k čomu? Ježiš hovorí: “A prečo nesúdite podľa seba /svojej mienky/ čo je správne?” [1] Ježiš chce oslobodiť ľudí, chce ich zrelých, nie detinsky nábožných, stále závislých od zmýšľania autority, od šéfa, neschopných rozoznať čo je dobré a čo je zlé a vždy potrebovať názor niekoho spoľahlivého.

Ježiš pozýva uvažovať vlastnou hlavou. A toto je extrémne nebezpečné, zvlášť v náboženskej sfére.

A hľa, niekto zasahuje. Evanjelista nám nehovorí, kto je to. Tieto osoby sú predstavené ako “niektorí, čo tam boli” a dávajú Ježišovi čisto výhražné varovanie. Pritom “referujú skutočnosť o Galilejčanoch” … Za Ježišových čias sa Galilejčanmi nerozumeli len osoby pochádzajúce z toho kraja, ale horúce hlavy, revolucionári, zelóti, buriči, teroristi, ktorí boli skoro všetci z Galilei. Pamätajú si ešte na skutky Júdu Galilejského, ako nájdeme v Skutkoch apoštolov [2].

Hovoria Ježišovi o tých Galilejčanoch, ktorých krv Pilát prelial spoločne s krvou ich obetí. Varovanie je čisto výhražné. Ježiš je Galilejčan a títo mu v podstate hovoria: “Dávaj si pozor, lebo tu Galilejčania zle končia”.

Ježiš sa nenechá zastrašiť a ani si nedá dohovárať, ide do protiútoku. On im povedal: “Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete”. Ježišovi sa vyhrážali – tomu, ktorý je Galilejčan – hovoriac: “Pozor, pretože tu, medzi nami, Galilejčania zle končia”, ale Ježiš ide napriek tomu do protiútoku: “Vy skončíte zle, ak sa neobrátite, t.j. ak nezmeníte orientáciu vlastnej existencie, vlastného života”.

Ak tu Ježiš rozprával o Galilejčanoch, teraz hovorí o pravých obyvateľoch Jeruzalema, t.j. o svojich spoločníkoch,a nástojí: “Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne”.

Takže Ježiš hovoril najprv o Galilei, teraz o Jeruzaleme. Na prijatú vyhrážku, “Galilejčania, tu medzi nami, skončia zle”, Ježiš odpovedá: “Pozor, ste to vy, ktorí zle skončíte, ak nezmeníte orientáciu svojho života.” Títo všetci vidia vzťah medzi hriechom a trestom, t.j. vidia toto nešťastie ako Boží trest. Ježiš však ohlasuje, že Božie konanie voči hriešnikom nie je trestajúce, nie je deštruktívne, ale prebúdzajúce k životu.

A polemizuje o obraze, ktorý vydal Ján Krstiteľ o mesiášovi, ktorý má sekeru v ruke a každý strom, ktorý neprináša ovocie chce vyťať a hodiť do ohňa. Nič z toho. Ježiš hovorí totiž aj toto podobenstvo: “Ktosi mal vo vinici zasadený figovník”. Stromy, ktoré symbolicky predstavujú Izrael.

“A prišiel na ňom hľadať ovocie, ale nenašiel.” Strom, ktorý neprináša ovocie. Pán ho nevytína a nehádže ho do ohňa. Jeho konanie je oživujúce, nie deštruktívne. Preto hovorí vinohradníkovi:“Pozri, už tri roky [3] chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho!” Toto je bežné zmýšľanie…

“Načo ešte aj zem vyčerpáva?” A hľa, odpoveď, v ktorej sa odráža celé Ježišovo konanie s hriešnikmi: “Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš”.

Takže, Ježišova reakcia je starostlivosť – tento strom pohnojiť a čakať jeden, dva, tri roky, t.j. riadne vymedzený čas na prinesenie života. Ježiš vylučuje hocijaký vzťah medzi hriechom a trestom z Božej strany.

Boh je prejavujúca sa láska  – ako už Ježiš povedal v tomto evanjeliu  – pre všetkých. Je ako slnko, ktoré svieti na spravodlivých i nespravodlivých. Božia láska je aj pre nevďačných a zlých. Takže nie je žiaden vzťah medzi jestvovaním nešťastia a hriechom samotným: Boh netresce, ale odpúšťa.

Preklad: Veronika Baková

Poznámky pod čiarou: tím DC