Naše prvé Vianoce (24. 12. 2015)

24. december 2015 / Dominika Rajská, Martin Slíž

Vytlačiť

Do nášho prvého bytu sme sa nasťahovali 22.12. Boli sme manželia v pokročilom štádiu prvého roku manželstva a druhom trimestri nášho súkromného adventu. Oficiálne bezdetní, reálne traja. Keď sa zavreli dvere za poslednými pomocníkmi so sťahovaním, sadli sme si medzi hory škatúľ na novú sedačku, do izby, ktorá voňala čerstvo poskladaným nábytkom. Na balkóne stál pripravený vianočný stromček, v kuchyni starý stôl po predošlých majiteľoch a sporák, ktorý čakal na možnosť pripraviť našu prvú štedrú večeru. Ako snaživá manželka v jej prvom vlastnom kráľovstve som sa snažila zo všetkých síl pripraviť Vianoce tak, aby boli nádherné a nezabudnuteľné. Plán práce som mala rozpracovaný do detailov. Čo najviac povybaľovať, čo sa nestihne, uschovať v škatuliach mimo obzor sviatočnej atmosféry, a 23.12 v podvečer začať pripravovať štedrú poživeň.

Všetko išlo podľa plánu. Mala som z nás radosť. Spoločnými silami sme si pripravovali naše prvé Vianoce v pokojnej a radostnej atmosfére. Každú aktivitu som komentovala, keď bol doma manžel, jemu, keď kamsi odbehol, tak do bruška, našej prvej dcérke. Predvečer Štedrého dňa sme mali pripravenú kapustnicu, šalát, opekance. Na druhý deň nám zostalo už len uvariť hríbovú omáčku a pripraviť kapra. Štedrý deň bol od rána idylický. Zneli nám koledy prehrávané z kazety v narýchlo kúpenom magneťáku. V izbe voňal stromček, ktorý postupne nadobúdal ozdobenú tvár. Tešili sme sa, smiali ako malé deti, snívali o tom, že o rok sa nám bude pod nohami motať zvedavé drobča.

O tretej popoludní sme mali všetko pripravené. Keďže sme nemali chladničku, dali sme celú večeru na balkón. Obliekli sme sa, a vyšli si na prechádzku ozdobeným mestom. Bolo tiché. Trh, ktorý sa ešte pred pár hodinami podobal na obrovské mravenisko, bol teraz úplne prázdny. V ten rok bola tuhá zima, padal sneh a chodníky sa šmýkali. Manžel ma pevne chytil, aby sa nám s dieťatkom nič nestalo. Bol to nádherný okamih. Pripadala som si ako Mária, o ktorú sa láskyplne stará jej svätý ženích. My sme sa však, na rozdiel od dvoch / troch opustených svätých, mali kam podieť. Domov, do nášho nového bytu. Ešte predtým sme však vkročili do kostola, vytiahli lampášik a vzali si betlehemské svetlo. Po krátkej modlitbe pri čerstvo vyložených, ozdobených jasličkách, sme sa pomaly pobrali domov.

Bolo krátko pred šiestou. Mali sme už prestreté a tak zostávalo len zohriať večeru. Sviatočná atmosféra nás celých prenikala. Až do chvíle, kým som vstúpila na balkón a ovial ma mrazivý vietor. V tom momente mi docvaklo, akú chybu sme urobili, keď sme nechali všetko jedlo napospas decembrovému chladu. Celá večera bola zmrznutá na kosť. Aká to rana pre moje dokonalé plánovanie! Odrazu ma opustila vianočná atmosféra a napadla ma prudká sebaľútosť, znásobená prehnanými emóciami budúcej maminky. Rozplakala som sa a schúlila manželovi do náručia ako sklamané dieťa. Zasmial sa, vraj je super, že sa nám to stalo, budeme mať na čo celý život spomínať. Poprinášali sme hrnce a začali postupne, na jemnom plameni plynového sporáka všetko rozmrazovať. Bol to dlhý, pomalý proces, počas ktorého sme niekoľko ráz otočili v magneťáku kazetu s koledami. Stres zo mňa opadol a bola som šťastná, že sme spolu. Sme doma, nad našim jedlom, nad našim sporákom a v brušku nám naliehavými pohybmi dáva o sebe vedieť naša prvá dcérka.

Večerali sme o desiatej. Absolvovali sme všetko tak, ako sme si zaumienili. Integrovali sme zvyky oboch rodín, z ktorých pochádzame, do jednej, našej, práve vznikajúcej rodinnej tradície. Čítanie z Písma, krížik z medu, oblátky, kapusta, ryba, hríby, ovocie, koláčiky. Po večeri sme sa obdarovali darčekmi. Čoskoro bolo pol dvanástej, vybrali sme sa teda na našu prvú spoločnú, rodinnú, polnočnú svätú omšu. Bol to krásny zážitok. Záplava svetla, vône, tepla sviečok (a ústredného kúrenia, vďaka ktorému sme počas polnočnej postupne rozmŕzali). Vítanie Novorodenej Lásky dvomi mladými manželmi skrytými medzi početným pospolitým ľudom.

Keď sme nadránom ležali v tichu našej spálne, bolo nám pokojne a radostne. Boli Vianoce, no náš advent pokračoval ďalej. Snívali sme, že o rok bude od nás na dosah pokojne spinkať naše malé, zvedavé drobča. Že mu, časom azda aj jeho súrodencom, budeme rok čo rok rozprávať príbeh o zmrznutej večeri nášho adventného Štedrého dňa. O tom, že veci nejdú vždy podľa našich plánov, ale Pán Boh je lepší plánovač.

Dnes, o takmer 15 rokov neskôr, rozprávame rok čo rok príbeh nášho prvého Štedrého večera našim šiestim deťom. Poznajú ho naspamäť, odpredu, odzadu, napriek tomu stále žiadajú, aby sme ho opakovali. Rovnako, ako vtedy, rok čo rok nejdú veci podľa našich plánov. Niekedy zbierame črepy, niekedy oškrabkávame spálenú vianočku, niekedy ratujeme padajúci stromček, či lepíme olejovú lampu, aby v sebe udržala aspoň trochu oleja. No rovnako, ako vtedy, rok čo rok prežívame spolu radostné Vianoce. Pretože Pán Boh je lepší plánovač.
 

Božie slovo + biblický komentár

Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:

„Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.

Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ (Lk 1, 67-79)

Nakoniec sa teda nechal aj Zachariáš presvedčiť.

Čo ešte by sme my potrebovali zažiť, aby sme sa nechali presvedčiť?

Nech zvesť o Bohu, ktorý sa rozhodol mať nás v náručí, prenikne naše srdcia. Ak teda tomu uveríme - stane sa to! A celkom iste sa zrodí chválospev podobný Zachariášovmu.

Prajeme to sebe i vám!
 

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 27. 11. 2016 do 24. 12. 2016.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.